Naše zvony a ich zvonári – nadčasový audioprojekt nehmotného dedičstva

Ako prebúdzať predovšetkým domáci záujem o ochranu a obnovu našich historických zvonov, ručných zvonárov či remesla zvonolejárov

„Aj zvon je živý hudobný nástroj a preto si s ním nemôže rozumieť a cítiť nič iné ako ľudské ruky.“

Ivan Kadlečík

Prológ Prestížna výročná Cena časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2020 za najvýznamnejšie aktivity v kategórii audiovízie a multimédií z oblasti kultúrneho dedičstva vyzdvihla v septembri do finále aj jeden náš zvonársky počin. Ako už vieme, fenomén tradičného ručného zvonenia na zvony a funkcie zvonárov na Slovensku je oficiálnou súčasťou nášho národného nehmotného dedičstva od roku 2011. Vo svojej krehkej autentickosti a zároveň v ohrození je predmetom dlhodobého výskumu, záujmu, ochrany i prezentácie. A práve vďaka tomu „žije“ aj osobitný nadčasový audioprojekt v dlhoročnej spolupráci kresťanského Rádia Lumen a Krajského pamiatkového úradu Košice v zastúpení tvorivého kampanológa, redaktora, ich početných hostí a odborných respondentov, a to všetko za zvuku originálnych dokumentovaných zvonov. Už desať rokov každý týždeň prináša do domácností i do celého sveta tematický cyklus populárno - odborných rozhlasových príspevkov od fascinujúcich príbehov zvonov i zvonolejárov ranného stredoveku až po modernú digitalizovanú súčasnosť, od praktickej pamiatkárskej metodiky až po celoročné liturgické zvyklosti a zabudnuté ľudové tradície, v celoslovenskom i európskom kontexte. Ako jediný projekt u nás systematicky vytvára a prezentuje jedinečnú zvukovú databázu stoviek historických i novodobých zvonov, zvonárov i zvonolejárov a pestrosti ich zvonenia. Stal sa nenáročným a zároveň nenápadným vzdelávacím programom na veľmi osobnej báze. V oblasti nenahraditeľného nehmotného i hmotného kultúrneho dedičstva je aj významnou mediálnou podporou možného budúceho zápisu chráneného prvku aj do svetového zoznamu UNESCO.

Dobré ránko, zvonárske Slovensko ! Ako prebúdzať predovšetkým domáci záujem o ochranu a obnovu našich historických zvonov, ručných zvonárov či remesla zvonolejárov? Úspešne sa to darí pravidelnému dlhodobému tematickému seriálu - cyklu dnes už vyše 440 populárno - odborných rozhlasových príspevkov o zvonoch, zvonároch, zvonolejároch a zvonení. Zrodili sa pôvodne v pamiatkárskom koncepte, a tiež pod gesciou Konferencie biskupov Slovenska na Rádiu Lumen s názvom „Naše zvony a ich zvonári“, s neskoršími voľnými pokračovaniami, už s názvom „Príbehy zvonov a zvonolejárov na Slovensku“. Vysielajú sa už desiaty rok raz týždenne (!), aktuálne v piatkové rána (o 7:15) v rámci relácie „Lumenáda“, a za celý rok sa odvysiela takmer 50 častí. Už od počiatku (od januára 2012) ide o počúvaný a obľúbený rozhlasový formát pôvodných relácií kresťanského rádia v osvedčenej spolupráci s kampanológom z Krajského pamiatkového úradu Košice, ktorý pútavo oslovuje široké spektrum poslucháčov v celorepublikovom vysielaní, a vďaka internetovému vysielaniu s dosahom aj v širšom medzinárodnom kontexte. Dá sa tiež povedať, že pamiatkári tak vďaka tomu majú akoby vlastnú reláciu so širokým a nečakaným dlhodobým dosahom. Trochu akoby v „plickovskom“ zanietení a v jeho storočných šľapajach, ako to vyjadril v úvode svojej knihy Slovensko vo fotografii, aj tento projekt chce byť „(..) skromnou chválou a tichou oslavou toho Slovenska, ktoré nám je tak drahé. (..) A toľko je toho, že človek nevie, kde začať a kde skončiť. Nie div; málokde na svete je na malom priestore nahromadených toľko zvláštností ako u nás. (..). Živé tradície vo svojich mnohotvárnych prejavoch sú vôňou a spevom slovenskej krajiny.“ Ako prvý a nateraz jediný na Slovensku tento audioprojekt zároveň systematicky dokumentuje a celoslovensky prezentuje v prístupnom formáte jedinečnú profesionálnu zvukovú databázu stoviek historických i novodobých zvonov, zvonárov i zvonolejárov Slovenska ako nášho originálneho a nenahraditeľného ľudského, hudobného, cirkevného a kultúrneho dedičstva. Vo svojej hutnej 5 až 10-minútovej skratke („zvukové medailóny“) a poslucháčskej prístupnosti a pravidelnosti je pre širokú verejnosť zrozumiteľnou propagáciou pamiatok a zaujímavostí lokalít, regiónov a osobností, so zapojením početných odborníkov i miestnych respondentov v jednotlivých častiach seriálu (ako pridanou hodnotou). Je tiež vyzdvihnutím unikátnosti a bohatej tradície zvonolejárskeho remesla u nás cez všetky životné príbehy, osudy a tvorbu konkrétnych známych i menej známych majstrov a dielní (počínajúc od roku 2017 až po rok 2020 odznelo dohromady takmer 200 biografických častí, a ďalšie sa pripravujú), a to najmä vďaka celoživotným bádaniam a dielu kampanológa Dr. Juraja Spiritzu. Postupne sa v celom zvonárskom seriáli predstavili popri stovkách zvonov a zvonárov aj desiatky jedinečných kostolov, kaplniek i zvoníc, a aj významné osobnosti zvonolejárov v širšom kontexte (v roku 2012 sa seriál osobitne zaoberal zvonmi, zvonolejármi a zvonármi Košíc, v roku 2013 sa zameral na stredoveké zvony dielne majstra Konráda a jeho nasledovníkov zo Spiša - medzi nimi i lokality v Maďarsku či Poľsku; v r. 2014 bola téma o zvonoch a zvonároch našich drevených chrámov a zvoníc, a najmä vybraných kostolov, ktoré boli zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO; a vo voľných pokračovaniach v rokoch 2015 a 2016 boli predstavené súvisiace témy zvonov a zvonenia v cirkevnom roku i v ľudových tradíciách, a následne sme pridali aj skrátený audiokurz praktickej pamiatkovej ochrany zvonov). Na Slovensku je celkovo odhadovaných 13 000 zvonov, a zatiaľ poznáme približne 500 dokumentovaných mien zvonolejárskych majstrov a dielní. V ostatných štyroch rokoch boli v seriáloch priebežne prezentované stovky našich a zahraničných osobností z dejín nášho zvonolejárstva, majstrov od ranného stredoveku až do 17. storočia, s bohatým potenciálom pokračovaní až po súčasnosť. A tak desiatky (miestnych) respondentov i odborníkov stále spoluvytvárajú pozoruhodné a doteraz nezaznamenané príbehy. Do cyklu sú navyše zaraďované aj špeciálne jubilejné a tematické časti, obzvlášť na počesť významných kampanológov či historikov, ktorí sa zaslúžili o odbor, ako aj pri príležitosti významných výročí a udalostí v danom roku, v prepojení so zvonárskymi svetmi (napr. 100. výročie úmrtia M. R. Štefánika a zvony, požiar v Notre Dame v Paríži a jeho zvony, 500. výročie Leonarda da Vinci s jeho zvonárskymi vynálezmi, aktuálna pandémia koronavírusu a zvonenia, a mnohé iné). Veľkým bonusom bol osobitný tematický cyklus, venovaný fenoménu charakteristických renesančných zvoníc na Spiši. Navyše, počas celého roku rádio Lumen znovu reprízuje postupne i predošlé série, a aj aktuálne časti.

Nadčasový audioprojekt je predovšetkým ocenením a dôležitou podporou ohrozeného, až miestami zanikajúceho povolania zvonárov - staršej vymierajúcej generácie, a aj tej mladej nastupujúcej. Všetci títo svojou obetavou službou dokážu aj dnes ešte udržiavať nehmatateľné duchovné a kultúrne hodnoty, medzi ktoré patrí tradičné ručné zvonenie. Seriál sa stal tiež veľmi vhodným nástrojom mediálnej podpory multikonfesionálnosti, ekumenizmu, multietnickosti a zdravého lokalpatriotizmu. Je aj nenápadným vzdelávacím programom v oblasti nehmotného i hmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Cieľom je odovzdať človeku 21. storočia nenásilnou, poučnou a zároveň pútavou približujúcou formou aj duchovné a živé precítenie a uvedomenie kultúrneho dedičstva, podložené konkrétnymi skúsenosťami, ako aj výskumami odborníkov v spojení s miestnymi komunitami. Je až prekvapivé, že iný dokument o zvukovej databáze našich zvonov doteraz žiaden nemáme, pričom samotný zvuk je podstatou zvonov ako hudobných liturgických nástrojov. Okolité susedné krajiny produkujú už niekoľko desaťročí veľmi úspešne tento typ relácií, ktorý sa teší obľube a počúvanosti (Maďarsko – „Déli harangok“, Česká republika – napr. „Hlasy jihočeských zvonů“). Súčasťou sú aj následné vydávané CD-nosiče a publikácie k téme, či rôzne ocenenia. Aj náš vytrvalý slovenský audioprojekt už získal viaceré ceny a nominácie – okrem iného Ocenenie Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach a Literárneho fondu (2014) v kategórii beletristické žánre (rozhlas), ako aj sedemnásobné nominácie na prestížne ocenenia Ceny Pamiatky a múzeá za roky 2014 - 2020 v kategórii audio, a v r. 2018 aj nomináciu Národnej ceny ICOMOS – Slovensko v kategórii výnimočnej aktivity informovanosti a propagácie kultúrneho dedičstva. Najväčším ocenením je však jeho veľká počúvanosť a aktívne ohlasy širokej verejnosti v celej krajine.

Epilóg o (nehmotnom) dedičstve: Z pohľadu spolutvorcu za Rádio Lumen by aj naďalej „tieto obľúbené rozhlasové relácie o zvonoch a zvonolejároch vždy rady upriamovali pozornosť na dôležité veci, stojace v pozadí. Každá krajina, každá obec a každá skupina ľudí chce byť na niečo hrdá a túži po jedinečnosti. Zvony vo vežiach našich kostolov s príbehmi ich obetavých zvonárov i šikovných majstrov zvonolejárov môžu byť jedným zo znovuobjavovaných prameňov tejto hrdosti. Veľmi pravdepodobne farský zvon v našom miestnom kostole počuli zvoniť už naši starí rodičia. A ten istý zvon počuli znieť vo veži aj ich starí rodičia, keď ohlasoval koniec prvej svetovej vojny. A aj naši skorší predkovia za čias Márie Terézie, či dokonca oveľa dávnejšie počúvali ten istý zvon, ako dnes my. Pretože aj takých zvonov je, našťastie, ešte stále dosť - a paradoxne na Slovensku sú doteraz často neprebádané, alebo tiež ohrozené elektrifikáciou, nezáujmom, nevedomosťou. Už ťažko nájdeme neobjavený oltár majstra Pavla z Levoče, stále však existuje slušná šanca objaviť vo veži zaujímavý a významný stredoveký, renesančný či barokový zvon, alebo aj iný hodnotný zvučiaci artefakt, hoci aj z 20. storočia. A spolu s ním aj kus dejín našej krajiny a obce. Vďaka pozitívnym ohlasom, ktoré naša relácia stále má, veríme, že sa nám tak darí upriamovať pozornosť na kus zabudnutej histórie a vzbudzovať hrdosť na svojich predkov a na naše spoločné dedičstvo.“

Celý zvonársky projekt je skutočne pozitívnou ukážkou vzájomnej spolupráce cirkví a pamiatkárov, laikov a odborníkov. Má tiež skromnú ambíciu významnej mediálnej podpory zápisu celého tradičného zvonárskeho fenoménu aj do svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, keďže ide o veľmi ohrozený osobný prvok, podobne, ako je dnes všetko autentické a tradičné v živých ľudských kultúrach sveta. Veď ak by aj v blízkej budúcnosti bola vyvinutá vyspelá umelá inteligencia (AI) v podobe sofistikovaného citlivého androida, ktorý by mal zastúpiť človeka nielen v oblasti pohonu zvonov, ale i v bežnom živote, takýto stav by raz možno mohol byť súčasťou koncepcie budúcej ochrany pamiatkového fondu s futurologickým dôrazom. Nie je to však vôbec želaným cieľom v zachovávaní tradičných (aj duchovných) hodnôt, a zatiaľ to i presahuje súčasnú realitu a jej možnosti do inožánrových svetov snívajúcich vizionárov. My sme aj napriek najmodernejším technológiám v „prvých lastovičkách“ svetlých prípadov povzbudení skôr z prekvapivej nečakanej podpory či inšpiratívneho príkladu komunít (najmä mladých) ľudí. Mnohí sa sami osobne so svojimi blízkymi v týchto obzvlášť skúšaných covidových i klimatických časoch navracajú postupne akoby prirodzene naspäť k tradičným hodnotám (tradičného bývania, stravovania, odievania, života v znamení znižovania energetických nárokov, ...a niekde aj tradičného ručného zvonenia). Pri vizionárskom zvonárskom projekte ide u nás zároveň o ojedinelý a priekopnícky počin, podnecujúci k rozširovaniu a ďalšiemu pokračovaniu podobných - osobitne mediálnych - oživujúcich projektov. Sme za to všetko veľmi vďační a stále správne „naladení“ na zvonárske vlny. Slovensko sa tak aj na vlnách éteru cez zvony, zvonárov a zvonolejárov (vďaka pamiatkárom) zbližuje so spoločnou históriou celej Európy.