„Ta už sme nakonec v totym UNESCO ?!“
Zvonivé úspechy k 20. výročiu Dohovoru o nehmotnom dedičstve
V tomto roku sa vo svete slávi a pripomína 20. výročie od zrodu významného parížskeho UNESCO Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva. Pamiatkari sa aj cez Rádio Lumen zapojili do tejto celosvetovej iniciatívy prostredníctvom pravidelných relácií „Naše zvony a ich zvonári“, ktoré tentokrát získali prestížnu možnosť používať logo svetovej organizácie UNESCO pre ďalšie zviditeľňovanie relácií. Čo to znamená a ako to vníma bežný obyvateľ Slovenska, vystihuje s úsmevným podtónom aj hlavný názov článku. Nehmotné kultúrne dedičstvo však v sebe skutočne ukrýva bohatosť tradícií, folklóru, múzických umení, rituálov, spoločenských zvyklostí, vedomostí a skúseností, týkajúcich sa prírody a vesmíru, alebo potrebných pre tradičné remeslá, jazyky, a mnohé ďalšie fenomény všetkých národov, náboženstiev a kultúr. A patrí sem (našťastie) aj tradičné ručné zvonenie na zvony s funkciou zvonárov, ktoré znovu-ožíva práve vďaka snahe slovenských pamiatkarov na Rádiu Lumen prostredníctvom pravidelných oceňovaných zvonárskych relácií. Práve v tomto výročnom roku majú podnázov „Zvony a my - my a zvony“, a ožívajú v premiére každý piatok ráno o 7:15, s utorkovou reprízou po 14-tej hodine.
Mediálna a odborno-populárna podpora fenoménu ručného zvonenia a našich zvonárov na Slovensku začala už v roku 2012 vďaka dlhodobej spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Košice pri tvorbe týždenných relácií pod názvom: Naše zvony a ich zvonári, aj s podporou Konferencie biskupov Slovenska. Tie v sebe úspešne zahrnuli širokú pestrosť tém od košických zvonov cez najvýznamnejšie stredoveké zvony majstra Konráda a jeho nasledovníkov zo Spiša, až po zvony drevených chrámov na Slovensku, ale aj praktické relácie o ich obnove a ochrane, o liturgických a ľudových zvonárskych zvykoch, až po dobrodružné osudy majstrov zvonolejárov z nášho územia od Veľkej Moravy až po súčasnosť.
Krok po kroku...
Nakoľko tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku boli v roku 2011 úspešne zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, vnímame dôležitosť naďalej podporovať ručné zvonenie a zvonárov aj v širokom poslucháčskom dosahu, aj s ambíciou zápisu tohto chráneného prvku do rodiny svetového nehmotného dedičstva UNESCO tak, ako sa to podarilo nedávno španielskym komunitám. Nejde tu totiž len o samotné zvonenie a službu živých ľudských zvonárov všetkých cirkví a komunít na Slovensku, ale aj o ochranu historických zvonov, ktoré sa správnym používaním lepšie zachovávajú vo funkčnom stave pre ďalšie generácie. Pre konkrétnu ochranu zvonov bol aj jeden cyklus programov venovaný návodom a radám zo sveta obnovy a ochrany zvonov, a to prostredníctvom publikácie Pamiatkového úradu SR Pamiatková ochrana zvonov (pdf, 13,07 MB).
Slovensko sa cez zvony, zvonárov a zvonolejárov zbližuje so spoločnou históriou celej Európy. Dnes už vďaka najnovšej zvonárskej encyklopédii kampanológa Juraja Spiritzu – „Zvony a zvonolejárstvo na Slovensku“, ktorú Pamiatkový úrad SR práve vydal, je doložených a zdokumentovaných viac ako 450 mien zvonolejárskych majstrov a dielní, viažucich sa na územie Slovenska, s presahom aj do zahraničia. Nie je výnimočné nachádzať zvonolejárske prepojenia s Českom, Maďarskom, Moravou, Nemeckom, Poľskom, Rakúskom, Ukrajinou, ale aj s Ruskom, Slovinskom, Talianskom, či Belgickom a USA.
Nádej pre budúcnosť...
Od stredoveku až po súčasnosť sa zvony odlievali, obchodovali, i venovali darom, zanikali vo vojnách premenou na delá a muníciu, v časoch mieru sa s nádejou rodili nanovo. Nápisy či symbolika na zvonoch, ale aj ich hlas a hudba, majú schopnosť prenášať odkazy v čase až po dnešok. A tak myslime na to, že historickú, či umeleckú a duchovnú hodnotu majú nielen maľby a sochy v chrámoch, ale aj samotné zvony – s našimi zvonármi, slúžiacimi komunitám. Ak konštatujeme, že je náročné zachovať ručné zvonenie tam, kde ešte funguje, skúsme predsa len zabojovať. Správny živý zvonár je totiž často jediným ochrancom a údržbárom zvonu. Tendencia elektrifikácie totiž nie je to najhoršie, čo sa zvonom môže prihodiť. Najhoršie je naše zvony vôbec nepoznať, nezaujímať sa o ne a nepoužívať ich. Uvedomujeme si, že ak by zvony celkom stíchli, vyprázdnil by sa aj verejný priestor, ktorý zvony vypĺňajú na našom území a v celej kresťanskej Európe už takmer dve tisícročia.
Zvuk zvona, ktorý rozozvučí zvonár svojimi rukami (a svojím srdcom) je totiž nehmotným – živým kultúrnym dedičstvom, ktoré spája naše časy s kultúrou a odkazom minulosti, smerujúc nás spoločne do budúcnosti, ako pútnikov na tejto zemi, kde zvony sú naším verným sprievodcom. A to už stojí za náš každodenný záujem a ochranu, aj vďaka spoluprácam s našimi pamiatkarmi a svetovej podpore zo strany UNESCO.
Autori: Martin Ďurčo (Rádio Lumen), Juraj Gembický (KPÚ Košice)
Viac na:
https://ich.unesco.org/en/anniversary
https://www.youtube.com/watch?v=0npyM5JS5DE
