Toto je Hollywood!

Naše filmové miesta

Motto:

„Plávajú si dve mladé ryby a po ceste stretnú staršiu rybu, ktorá pláva oproti nim. Stará ryba im kývne na pozdrav a povie: „Zdravíčko, mládež, aká je voda ?“ – A tie dve mladé ryby plávajú ďalej, po chvíli sa jedna z nich otočí k druhej a hovorí: „Čo to je tá voda, dokelu ?

(David Foster Wallace: Toto je voda)

Filmový turizmus a pamiatky

S príchodom leta, festivalov a dovoleniek by sme sa mohli podobne pýtať: Čo to je, to naše kultúrne a prírodné dedičstvo (v spojení s filmami)? Vnímame ho totiž často ako samozrejmosť a uniká nám jeho neskutočný potenciál i všadeprítomné hodnoty. V porovnaní so svetom a slávnymi filmovými lokáciami sa Slovensko, bohaté na nádherné prírodné i kultúrne dedičstvo všetkých kategórií, môže javiť ako málo využívané a málo popularizované. Filmový turizmus pritom patrí vo svete medzi veľmi obľúbené, často aj oživujúce trendy v cestovnom ruchu. Autentické slovenské exteriéry a aj mnohé historické pamiatky so zachovanými interiérmi využilo za desaťročia už veľa domácich, aj zahraničných filmov. Propagácia takýchto miest a ich plné využitie vo filmovom priemysle i v regionálnom, či celonárodnom cestovnom ruchu, je však na Slovensku skôr ojedinelá. Pamiatkové úrady a pamiatkari so svojimi bohatými databázami, s precíznym poznaním a s početnými odborníkmi sa môžu stať osvedčenými miestnymi znalcami danej tematiky pre filmové spoločnosti a produkcie. Dlhodobo existuje povedomie len o niekoľkých miestach, ktoré pre nás „objavili“ filmoví a seriáloví tvorcovia.

Pozornejší diváci si môžu pamätať významnú úlohu Bojnického zámku v rozprávke Fantaghiro 2 (1992) a Oravský hrad si vybavia ako miesto z „Adama Šangalu“ (1972), ale aj prvého filmu o Drakulovi či z rozprávky „Kráľ Drozdia brada“ (1984). Seriál „Spadla z oblakov“ (1978) alebo slávny film „Anděl na horách“ (1955) a „Medená veža“ (1970) sa viaže s konkrétnymi miestami vo Vysokých Tatrách. „Obchod na korze“ (1965) poznáme ako oscarový film z historického centra Sabinova. Najviac si však dávame konkrétne miesta do súvislosti práve s rozprávkami. Na Slovensku im kraľuje „Perinbaba“ (1985), ktorú si spájame najmä s dvoma dvormi z Múzea slovenskej dediny v Martine, alebo „Soľ nad zlato“ (1982), nakrúcaná v jaskyni Domica, v Tatrách, i v Súľovských skalách. Filmov u nás však vzniklo oveľa viac. Donedávna pritom chýbala publikácia, ktorá by sa zaoberala využitím vo filmovom priemysle a cestovnom ruchu súčasne. Najnovšia knižná séria o filmových miestach prináša podrobný pohľad na filmy a na konkrétne lokality Slovenska.

Filmové krásy Slovenska

Dvojica kníh Filmové miesta (2021) a Filmové miesta 2 (2022) sa prechádza po Slovensku a jednotlivých miestach, ktoré majú zaujímavé prepojenia na film, hercov, osobnosti, ale najmä na konkrétne filmové lokácie. Sprievodcovská edícia autora – kulturológa Tomáša Galierika sa zameriava na sústredenie najvýznamnejších a najzaujímavejších filmových lokalít na Slovensku a zhodnocuje tieto miesta aj z hľadiska kultúry či atraktivity pre filmový turizmus. V prvej knihe putovanie po stopách filmu vyráža z Bratislavy a končí na východnom Slovensku, kým druhá kniha začína v Košiciach a predstavuje viac východ krajiny, pokračujúc do jej stredu. Upozorňuje na filmovú históriu a miestne filmové zaujímavosti Košíc a okolia. Nemožno tu nespomenúť napríklad prvý hraný film, nakrútený v Košiciach: „Pajácov osud“ (1924), či unikátne zachovaný filmový záznam z roku 1906 z procesie privezenia ostatkov Františka Rákocziho II. a jeho druhov do Dómu sv. Alžbety, alebo propagačný film „Košické korzo“ (1909) pre prvé kino Uránia od Alexandra Lifku. Východ prezentuje aj historický Spiš so svetovým dedičstvom UNESCO – Spišským hradom v rozprávke „Radúz a Mahuliena“ (1970), i „Popolvár najväčší na svete“ (1982), či ako bájny Avalon vo fantasy filme „Dračie srdce“ (1996), vo filmoch ako „Kull dobyvateľ“ (1997), „Lev v zime“ (2003) o Henrichovi II., a napokon „Posledná légia“ (2007) s Colinom Firthom a Benom Kingsleym. Stredoveký kostol v neďalekej Žehre účinkoval v britskom filme „Doktor Živago“ (2002) s Keirou Knightley v hlavnej úlohe. V Slovenskom raji nájdeme ikonický Tomášovský výhľad ako jedno z najvýznamnejších filmových miest vôbec. Lokalita dokázala prilákať veľké filmové produkcie, akými boli aj „Dračie srdce“ (1996), „Dravci“ (1999), „Eragon“ (2006), „Marco Polo“ (2017), „Hanna“ (2019) z dielne Amazon Prime, a ešte oveľa viac. Osobitný význam tu majú pre svetový a domáci film Vysoké Tatry. V minulosti predstavovali mnohé rozprávkové miesta, bájne nehostinné, či len zasnežené hory. Predstavovali vzdialené Mongolsko („Marco Polo“ 2017), upršané Škótsko („Krvavočervená obloha“ 2021), alebo tiež dedinku na severnom póle („Chlapec, ktorý sa volal Vianoce“ 2021). Dokonca sa mohli nakrátko stať súčasťou univerza sveta kúziel Harryho Pottera, hoci len v rámci niekoľkých scén pre film „Fantastické príšery 3: Tajomstvo Dumbledora“ (2022). Hrad Krásna Hôrka sa stal súčasťou drámy „Javor a Juliana“ (1972) či obľúbenej rozprávky „Sokoliar Tomáš“ (2000). Múzeum a kaštieľ Betliar sú známe ako miesto nakrúcania televízneho detektívneho seriálu „1899“. V ňom sa vo výraznej miere tvorcovia spoliehali na celý areál a interiér kaštieľa, ako aj Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.

„Filmy jsou sny, na které nikdy nezapomeneš !“ (Fabelmanovci)

Filmový turizmus nemá potlačiť pôvodné kultúrnohistorické hodnoty pamiatok a krajiny, ale môže byť zaujímavým doplnením toho, čo už dnes ponúka návštevníkom jeho regionálny alebo lokálny sektor. Vo svete sú to početné informačné tabuľky, sprievodné programy, aplikácie, osobitné objekty, sochy, prezentované ikonicky známe scenérie či sprístupňované pamätné objekty spojené s filmami a filmovaním, dokonca tematické zájazdy. Filmový fanúšik sa ukrýva v návštevníkoch, dovolenkároch, pútnikoch i domácich v každej krajine, aj u nás. Ukrýva sa napríklad v lyžiaroch, ktorý vyrážajú v zime na svahy, ale chystajú sa aj na zaujímavosti v cieli svojej trasy, alebo ich vnímajú ako spestrenie celkového zážitku. Tým najlepším príkladom sú zachované filmové rekvizity. Napríklad na miestnom cintoríne v dedinke Háj pri Košiciach v Slovenskom krase je dodnes nadživotná socha anjela, zanechaná po nakrúcaní vojnového filmu „Za nepriateľskou líniou“ (Behind Enemy lines, 2001). Rekvizity sa však po filme zväčša likvidujú, alebo istý čas aspoň archivujú. Je však len málo iniciatív, ktoré by počítali po ukončení produkcie aj s ich využitím v cestovnom ruchu, alebo v rámci kultúrnych podujatí priamo na miestach v krajine. Čas výroby a nakrúcania filmov v historických pamiatkach je pritom tiež príležitosťou pre zamestnanie a poskytovanie množstvo bonusových lokálnych služieb, logistiky a úžitku pre ich vlastníkov, miestnych obyvateľov i dodávateľov. Film teda môže byť v druhom pláne trvalým prínosom pre región aj po samotnom nakrúcaní. Nadšencov, ktorí radi zavítajú na filmové miesta, pritom nie je málo. Veď Chorvátsko dodnes úspešne žije popularitou slávneho indiánskeho hrdinu Winnetou-a či putovaním po lokáciách seriálu „Hry o tróny“. Podobných inšpiratívnych príkladov je vo svete mnoho. A ako je to u nás na Slovensku ? – Toto je voda ....? ... Toto je Hollywood !?

Viac na: https://www.facebook.com/tgalierik/

Čítajte tiež na: https://www.pamiatky.sk/page/tradicne-rucne-zvonenie-a-zvonari-filmove-stopy-krehkeho-dedicstva/

Autori: Tomáš Galierik (Filmové miesta) – Juraj Gembický (KPÚ Košice)