K. u. K - Košické kone ...

Nové príbehy starej jazdiarne

„Všetko, čo sa tu vybudovalo pre armádu Rakúsko – Uhorska, bolo postavené veľmi kvalitne a obyčajne dodnes slúži rôznym potrebám našej občianskej spoločnosti, lebo sa to dalo (a stále dá) neveľkým nákladom prispôsobiť civilnému životu.“

Štefan Eliáš (Dejiny Košíc v dátach, IV. diel, 2016)

Vojenský a konský príbeh

Košice boli najmä na prelome 19.  a 20. storočia známe aj ako „mesto vojakov“, dôležité sídlo kasární a veliteľstiev početných zborov, divízií a plukov. Na začiatku
1. svetovej vojny tu bolo až 19 väčších komplexov vojenských areálov či budov. Mesto tým  posilňovalo svoj strategický význam vojenského strediska, nadväzujúc na pozície zo 16. – 18. storočia, kedysi kľúčového centra protitureckej obrannej línie Habsburgovcov v Hornom Uhorsku. Svoju úlohu vo všetkých armádach až donedávna už od stredoveku zohrávali kone a s nimi spojené objekty. Nájdeme ich už v najstaršej mestskej knihe zo záveru 14. storočia spolu s koniarmi, sedlármi, kočišmi, v osobitných súpisoch koní, v tzv. suchom konskom mlyne (dnes „bašta“ na Zbrojničnej ulici), v poštových i prepravných službách, v jazdeckých spolkoch a školách, až po najnovšie tri konské sochy v meste z 20. storočia (unikátna kópia Myslbekovho koňa z pražského „Václaváku“, didaktický sklenený kôň v areáli Veteriny i anonymná kópia Da Vinciho koňa na Orlej ulici). V Košiciach bolo aj niekoľko kasárenských jazdiarní – dnes už so zmenenou funkciou (napr. za bývalým hotelom Hutník, či ďalšia na Žižkovej ulici). Za zlého počasia alebo v zime sa v nich pôvodne cvičila drezúra a krasojazda. Za čias monarchie kone dôstojníkov a vyberaných jazdeckých jednotiek sa potom dokázali na prehliadkach niesť zvláštnym, parádnym, akoby tanečný krokom Jazdenie vtedy bolo zároveň uznávaným umením, aj spoločenskou nutnosťou.

Pamiatkový príbeh ochrany

Najznámejšia košická bývalá jazdiareň sa nachádza dnes v ochrannom pásme Mestskej pamiatkovej rezervácie Košice na mieste stretania ulíc Hviezdoslavova, Moyzesova a Kuzmányho. Stojí uprostred dopravnej križovatky, akoby osamotene na okraji historického mesta, na konci dlhej stromovej aleje. Pôvodne však tvorila záverečnú súčasť rozľahlého areálu bývalých Veľkých a Malých delostreleckých kasární, známych za socializmu aj ako Malinovského kasárne. Osem z dvadsiatich historických budov týchto mestotvorných kasární sa po dlhoročnom úsilí KPÚ Košice stalo v roku 2021 národnými kultúrnymi pamiatkami. Súčasťou vyhláseného súboru je aj jazdiareň (gedeckte Reitschule), ktorej historická hodnota spočíva vo väzbe na rozhodujúcu armádnu spôsobilosť – na chov vojenských koní a ich drezúru. Postavená bola v roku 1886 ako halová stavba určená k drezúre vojenských koní. Z jej južnej a severnej strany boli k jednopriestorovej jazdeckej hale predstavené výrazné vestibuly – južný slúžil pre prípravu koní a severný ako tribúna k sledovaniu drezúry a pre miestnosti dôstojníkov. Z architektonicko-historického hľadiska išlo o neoklasicistickú architektúru s priekopníckou inžiniersky dimenzovanou oceľovo-drevenou priehradovou konštrukciou krovu. Na projektovaní jazdiarne sa podieľali významní košickí architekti Košíc. Patria k nej mená ako Peter Jakab, Michal Répászky i Jozef Lang. V blízkosti jazdiarne, na mieste dnešnej zastávky električiek, stála aj nemocnica pre choré kone (Krankenstall).

„Socíkovský“ príbeh športovej haly

Krátko po druhej svetovej vojne, keď kone z armády „prepúšťali“, však bola jazdiareň odčlenená od areálu kasární, a adaptovaná na športovú halu, ako ju dodnes poznajú celé generácie. V rámci povojnových úprav boli odstránené oba jej vestibuly, v hale vybudovali trojstrannú tribúnu, pristavali dva východné prístavky, drevené okná nahradili sklobetónom
a dobovo príznačne prekryli fasády nevhodným hrubozrnným nástrekom, ktorého kontrastná bielo-bordová kombinácia dlhé desaťročia deformovala vnímanie stavby. Z 50. rokov 20. storočia pochádza tiež výrazná železobetónová konštrukcia severnej tribúny s mäkkým oblúkovitým tvarovaním nosníkov – typickým pre expresionistické tendencie svetovej architektúry tohto obdobia. 

Príbeh veľkej obnovy

Aktuálne ukončená obnova tejto pamiatky, pripravovaná a realizovaná v úzkej spolupráci s KPÚ Košice, prebiehala od jari 2022 do jari tohto roku (podľa projektu spol. CEVING s. r. o., Košice), a bola iniciovaná a financovaná mestom Košice s podporou Fondu na podporu športu. Cieľom mesta, ako vlastníka, bolo modernizovať a obnoviť objekt, ktorého stav bol už dlhodobo vnímaný ako technicky, prevádzkovo i morálne zastaraný. Zázemie stavby už nezodpovedalo požiadavkám na dôstojnú i regulárnu organizáciu športových podujatí na úrovni 21. storočia. Obnova bola založená na potrebe celkovej modernizácie haly, jej vybavenia, technických a bezpečnostných systémov a na rozšírení kapacít dispozičného zázemia. Pod tribúnami vznikli šatne, a aj vlastná výmenníková stanica tepla, v suteréne bol inštalovaný diesel-agregát náhradného zdroja elektriny, za hracou plochou pribudla poschodová vstavba so šatňami, kanceláriou, antidopingom i strojovňou. Výnimočného oceľovo-dreveného krovu sa s výnimkou nového náteru zmeny nedotkli. Z hľadiska pamiatkovej ochrany sú pozitívnymi momentmi nového príbehu bývalej jazdiarne starostlivá umeleckoremeselná obnova omietok fasád, ich regenerovaná okrová farebnosť (typická pre košické „K. u. K.“ vojenské stavby), a aj to, že sa podarilo dvojicu prístavkov k východnej fasáde architektonicky viac „zladiť“ s celkom. „Najprísnejšiu podmienku pamiatkarov“, ktorou bola rekonštrukcia podmienená, predstavuje náhrada sklobetónov novými drevenými okennými výplňami podľa zachovaných autentických výplní na inej historickej jazdiarni z rovnakého obdobia – konkrétne na Žižkovej ulici v Košiciach. Rešpektovanie tejto podmienky prinieslo architektonicky najviditeľnejšiu zmenu pri pohľade na celú stavbu. V interiéri haly sa v rámci rekonštrukcie realizovali nové tribúny s kapacitou 846 miest na sedenie a aj nová hracia plocha. Tu sa uplatnili čisto technicky dizajnované konštrukcie, prvky i riešenia, neutrálne farebnosti stien, podláh, obkladov, a to v očakávanom kontraste s „košickými farbami“ vybavenia haly. Výsledná strohosť a racionalita nového necháva vyniknúť rozmernému priestoru, rytmu konštrukčných prvkov, terazzovým schodiskám vestibulu, betónovým nosníkom severnej tribúny, ako aj subtílnosti a detailom unikátneho krovu.

Epilóg

Keď v roku 1906 navštívil Košice aj sám slávny muž Divokého západu: Buffalo Bill so svojou "Wild West Show", putujúcou po svete, pochvaľoval si, že: „V Uhorsku našiel vďačných divákov, čo koňom a jazdeniu ozaj rozumejú“. Veríme, že dnes, v 21. storočí,  vďační Košičania i návštevníci ocenia a s radosťou si budú užívať úspešný nový príbeh staronovej Starej jazdiarne – čo je názov budovy, aký nadobudne pri jej znovuotvorení. 

PS: viac k slávnostnému znovuotvoreniu:

https://www.facebook.com/events/980206019862210/?ref=newsfeed&locale=sk_SK

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/dd/Muybridge_race_horse_animated.gif

Autori: Ing. arch. Robert Kiráľ – Mgr. Juraj Gembický (KPÚ Košice)