Fotolaboratórium
Z histórie fotografovania kultúrnych pamiatok
Vizuálna dokumentácia kultúrnych monumentov bola spočiatku doménou výtvarne vzdelaných kresliarov a maliarov. Ich práce však boli často, napriek snahe o verné zobrazenie, skreslené či tvorcom idealizované, ako to poznáme napríklad z niektorých prác Viktora Myskovszkého. Rozvoj fotografie a jej prenikanie do všetkých oblastí vedy a kultúry nemohlo obísť ani zaznamenávanie stavu historických objektov. Postupne sa stalo rovnocenným partnerom grafickému zobrazeniu, najmä vďaka svojmu autentickému realistickému zachyteniu skutočnosti.
Fotografovanie kultúrnych pamiatok bolo významnou dokumentárnou činnosťou ešte za čias Uhorska. Mnohí korešpondenti Uhorskej pamiatkovej komisie boli zároveň fotografmi, resp. objednávateľmi fotografií. Medzi najvýznamnejších autorov patril napr. Kornél Divald (viď. publikáciu „A szentek fuvarosa“. Divald Kornél felső-magyarországi topografiája és fényképei 1900-1919), ale aj Otto Sztehlo. Popri grafikách a akvareloch sa tak postupne rozvíjala aj dokumentačná zbierka fotografií, resp. negatívov. Fotografie slovenských pamiatok pred rokom 1918 sú dnes súčasťou fotoarchívu maďarského pamiatkového úradu v Budapešti (Kulturális Öröksékvédelmi Hivatal), kde im je venovaná v porovnaní s našimi podmienkami nadštandardná pozornosť (uchovávanie v ochrannej atmosfére, odborné spracovávanie, publikovanie).
Fotografovanie bolo neodmysliteľnou súčasťou práce aj Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku v období prvej Československej republiky. Václav Mencl ako odborný pracovník referátu bol zároveň vynikajúcim fotografom. Jeho práce, ale aj zábery ďalších fotografov, sú súčasťou našej zbierky negatívov a fotografií.
Fotografie sa rýchlosťou a kvalitou vyhotovenia presadili ako jeden z najvýznamnejších spôsobov dokumentácie pamiatok. Ten vzrástol najmä po druhej svetovej vojne, keď bolo nutné zachytiť existujúci stav mnohých zničených, vyrabovaných či poškodených pamiatok.
V 50. a neskôr v 60. rokoch, pri prácach na Súpise pamiatok, sa fotograf stal trvalou súčasťou pracovných kolektívov, ktoré pracovali v teréne na základnom výskume pamiatok. Do vtedajšieho dokumentačného oddelenia Pamiatkového ústavu prúdili tisíce záberov z terénu. S jeho priebežným spracovávaním boli čoraz väčšie problémy, preto sa pri nej začali využívať pomocné brigádnické sily. Aj dnes zápasíme s návalom negatívov a pozitívov určených na spracovanie. Bez pomoci externých spolupracovníkov by sme túto prácu nedokázali zvládnuť.
K najznámejším fotografom, ktorí dlhoročne pracovali v pamiatkovej starostlivosti v rokoch 1951 až 2002, patrili tieto osobnosti: Borodáč, Kedro, Zelms, Imro, Podhorský, Ruttkayová - Fialová, Bukšár, Celle, Závodná - Justová, Jursa, Pisoň, Motaj, Kružinský, Sedlák, Vlková, Hoffman, Pavlík, Červeňanský, Sláma, Jurík.
Fotolaboratórium sa postupne stalo pevnou a významnou súčasťou archívu. Archívna zbierka čiernobielych a farebných negatívov patrí medzi významné a jedinečné zbierky svojho druhu na Slovensku. Obsahuje čiernobiele negatívy – sklenené a celuloidové s formátmi: kinofilm 24x36 mm, 6x6 cm, 6x9 cm, 9x12 cm, 13x18 cm. Ich počet presiahol dvestotisícovú hranicu. V posledných rokoch sa presadzuje aj digitálna fotodokumentácia, z ktorej vznikajú monotematicky zamerané CD a DVD nosiče.
Súčasná činnosť fotolaboratória
V súčasnosti sa fotolaboratórium zameriava na tieto hlavné úlohy:
- fotodokumentácia kultúrnych pamiatok klasickým aj digitálnym spôsobom
- výroba čiernobielych fotografií vo vlastnom laboratóriu
- počítačová úprava digitálnych fotografií a tvorba zbierky CD a DVD nosičov
- výroba reprodukcií a reprezentatívnych fotografií
- výroba farebných fotografií dodávateľským spôsobom na objednávku zamestnancov úradu pri plnení pracovných úloh a na objednávku externých bádateľov
- grafický dizajn malých publikácií, pozvánok, plagátov, komorných výstav
Naši dvaja fotografi Juraj Müller a Peter Fratrič celoročne fotografujú v teréne. Cieľom ich práce je nielen exteriérová a interiérová podoba nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ale aj hnuteľné kultúrne pamiatky v interiéri. Najmä pri týchto fotograficky náročných prácach je nevyhnutné ich špecializované vzdelanie a technická zručnosť.
Popri terénnych prácach sa fotografi venujú aj fotografovaniu v ateliéri, kde dokumentujú priebeh reštaurátorských prác, rôzne hnuteľné predmety a archeologické nálezy. Úlohou, ktorá závisí od objednávok interných i externých bádateľov, je výroba čiernobielych fotografií vo vlastnom fotolaboratóriu. Táto činnosť je postupne čoraz väčšou vzácnosťou a o to viac je objednávateľmi cenená. Pri týchto prácach, ale najmä pri evidencii negatívov, sa uplatňuje aj fotografická laborantka a dokumentátorka Katarína Horková.
Program prác sa každoročne riadi plánom hlavných úloh a ďalšími úlohami plnenými Pamiatkovým úradom SR i jednotlivými krajskými pamiatkovými úradmi. V posledných rokoch je to najmä fotodokumentácia pri aktualizácii Ústredného zoznamu pamiatkového fondu, pri tvorbe návrhov na zápis do ÚZPF, pri obnove a rekonštrukcii pamiatok, pri pasportizácii vitráží, nástenných malieb, sakrálnych predmetov, výtvarných diel, atď.
Samozrejme, úloha fotografa je nevyhnutná aj pri rôznych slávnostných a spoločenských príležitostiach, ktoré organizuje alebo sa na nich zúčastňuje Pamiatkový úrad SR.