„ A predsa sa točí !...“ - Unikátny glóbus v jasovskej knižnici
Napriek tomu, že súčasná doba vníma glóbusy prevažne ako umelecky atraktívny dekoratívny prvok interiérov
„Už sa zriedkavejšie hrávam s glóbusom, neotáčam ho tak často, neohmatávam končekmi prstov Afriku a Južnú Ameriku, svet už veľmi nehučí, nevolá, nebolí ma natoľko. Na glóbus už občas hľadím ľahostajne. Človek postupne zistí, že svet bol jeho majetkom, rovnako patril jemu ako ostatným, a záviselo len od neho, čo, koľko a ako zabral pre seba zo spoločného majetku. (...)“
Sándor Márai (kedysi študent premonštrátskeho gymnázia)
Prológ:V tajomnom pološere knižničnej sály premonštrátskeho opátstva v Jasove už 150 rokov robí nenápadne vznešenú spoločnosť tisíckam zväzkov kníh aj jeden úplne zabudnutý historický glóbus. Unikol totiž súpisu starých glóbusov v Československu, ba i veľkému súpisu pamiatok. Vo svojej unikátnosti však neunikol našej pamiatkárskej pozornosti pri 900. výročí premonštrátov, i pri peknom 500. výročí prvej úspešnej plavby Portugalca Fernanda Magellana okolo celého nášho guľatého sveta ! Dnes na Slovensku predstavujú glóbusy, žiaľ, len málo známu súčasť európskeho kultúrneho dedičstva, oplývajúceho nepochybnou vedeckou, umeleckou a historickou hodnotou. Aj Pamiatkový úrad Slovenskej republiky presne pred desiatimi rokmi rozhodol o vyhlásení súboru deviatich historických glóbusov, zachovaných v Lyceálnej knižnici v Bratislave, za národnú kultúrnu pamiatku. Aký je ale príbeh nášho skoro „neznámeho“ jasovského glóbusu v rámci dejín glóbusov i dejín samotných premonštrátov s ich kláštorom, kam on patrí ? Dozvedáme sa to spolu s Vami v bohatom článku vďaka spolupráci priamo s autorkou – Mgr. Veronikou Timuľákovou, historičkou a knihovníčkou jasovskej kláštornej knižnice. Vitajte v točiacom sa svete !Krátky exkurz do globológieNapriek tomu, že súčasná doba vníma glóbusy prevažne ako umelecky atraktívny dekoratívny prvok interiérov, po celé stáročia boli nenahraditeľnou navigačnou pomôckou učencov a námorníkov z rôznych kultúr a národov pri štúdiu geografie a astronómie. Ako najstaršie známe vedecké prístroje sa stali symbolom vedy, vzdelanosti a odvekej túžby človeka po poznaní a objavovaní stvoreného sveta a vesmíru, spojenej s hľadaním zmyslu ľudského bytia v ňom. Už v 4. storočí pred Kristom poznala grécka kultúra, že svet je guľatý, na základe Aristotelovho pozorovania, ktorý si všimol guľatý tieň Zeme, dopadajúci na Mesiac počas jeho zatmenia. A ak trošku preskočíme, či skôr pretočíme medzitým ďalej bežiaci príbeh objavov, bádaní a na druhej strane náboženských predstáv na tomto poli, tak až v roku objavenia Ameriky významný moreplavec a kartograf Martin Behaim z Norimbergu vyhotovil zemský glóbus: tzv. Erdapfel, ako jedno z posledných kartografických diel, ktoré zachytávali svet ešte pred jej objavením. Oboplávanie Zeme flotilou Fernanda Magellana pred 500 rokmi navyše definitívne potvrdilo jej guľatý tvar. Práve obdobie veľkých zemepisných objavov prinieslo v priebehu nasledujúcich storočí obrovský nárast záujmu o geografiu, ktorá išla ruka v ruke s produkciou zemských (terestriálnych) a hviezdnych (celestiálnych) glóbusov s podrobnými opismi. O nové objavy sa najviac zaujímali štátnici a diplomati, ktorí potrebovali vedieť o zmenách v rovnováhe síl pri dobývaní novej krajiny, a tiež duchovenstvo, hľadajúce nové oblasti pre šírenie evanjelia, ako aj obchodníci, ktorí počítali s rozšírením svojich obchodných sfér. Panovníci vysielali rôznych prieskumníkov, aby v ich mene našli a dobyli novú zem za účelom zakladania kolónií. Po návrate prieskumníci poskytli výrobcom glóbusov svoje lodné denníky a zápisky z novoobjavených území. Glóbusy sa zvyčajne vyrábali v kníhtlačiarskych, resp. v kartografických dielňach ako glóbusový pár (hviezdny a zemský) - od jedného autora, v jednom štýle, s rovnakým priemerom, osadené v rovnakom stojane. Centrom výroby glóbusov sa v 16. storočí stal Norimberg, v 17. storočí to boli mestá Amsterdam, Benátky, Rím a Paríž.
Ručne kolorované konštelácie hviezd, línie kontinentov a námorných ciest sú obdivuhodným prejavom vysokej úrovne umeleckej a technickej zručnosti, ako aj intenzívnej spolupráce prieskumníkov, učencov, maliarov, rytcov, vydavateľov a mecénov. V ranom novoveku bol glóbus vyjadrením moci a luxusu, aký si mohli dovoliť iba príslušníci najvyšších spoločenských vrstiev. Možnosť skúmať a vlastniť umelecky zhotovený zmenšený model známeho sveta a hviezdnej oblohy bol exkluzívnym, fascinujúcim, a priam transcendentným zážitkom, prebúdzajúcim zberateľské nadšenie. Spočiatku glóbusy dostávali mocní vládcovia ako dary, pretože symbolizovali kontrolu nad ich krajinami. Do Uhorska, a teda aj na dnešné územie Slovenska, sa glóbusy dovážali najmä z krajín svojho pôvodu – z Nemecka a Nizozemska, no je pravdepodobné, že výrobcovia glóbusov sa pohybovali už na kráľovských dvoroch Mateja Korvína či Vladislava II. Jagellovského. S pribúdajúcimi zámorskými objavmi v priebehu 16. a 17. storočia vzrástol dopyt po glóbusoch. Plnili nielen dekoratívnu, ale aj praktickú funkciu, nakoľko sa nich postupne zaznamenávali najnovšie objavy, až sa v priebehu 18. storočia stali dôležitými pomôckami a doplnkami vzdelancov, šľachtických a cirkevných knižníc. Napokon spolu so zavedením geografie ako samostatného vyučovacieho predmetu v rámci školskej reformy Márie Terézie v r. 1777 sa glóbus začal dostávať bližšie k študentom. U nás ich využívali na školách hlavne jezuiti aj piaristi, no stále boli finančne veľmi nákladnou záležitosťou. Ešte v „oných“ rokoch taký glóbusový pár a armilárna sféra od Doppelmayra stáli 48 zlatých! Až v 19. storočí sa stali glóbusy viacmenej štandardnou učebnou pomôckou pre žiakov a študentov na školách a postupne sa začali vyrábať sériovo. Prvé sériovo vyrábané uhorské glóbusy pochádzajú až z roku 1840. Išlo o Prvý uhorský zemský a hviezdny glóbus s popisom v maďarskom jazyku. Boli vyrábané vo Viedni a Paríži pod gesciou uhorského astronóma a politika Karola Nagya. Glóbusy z firmy Jána FelklaPo rakúsko-uhorskom vyrovnaní v r. 1867 na objednávku uhorského štátu navrhol nový školský glóbus v maďarčine peštiansky profesor geografie a rodák z nášho Veľkého Slavkova Ján Hunfalvy. Zemský glóbus s priemerom 24 cm a titulom „Naša Zem podľa najnovších objavov“ sa začal vyrábať v renomovanej českej dielni Jána Felkla (1817 - 1887) v Roztokách pri Prahe, ktorej výrobky mali status oficiálnych školských pomôcok rakúsko-uhorského ministerstva pre vyučovanie. Pri ďalších návrhoch glóbusov v maďarčine stál významný uhorský pedagóg, geograf a kartograf Pavol Gönczy (1817-1892). Ako štátny tajomník uhorského ministerstva školstva bol poverený dlhodobou spoluprácou s firmou Jána Felkla (po r. 1871 ako Felkl & syn) na objednávke ďalších glóbusov pre školy v Uhorsku. Pripravil návrhy troch zemských glóbusov s priemermi 22, 32 a 48 cm, aj s ich hviezdnymi protipólmi. Medzi rokmi 1868 - 1872 sa tak z Prahy do uhorských škôl a rôznych inštitúcií podarilo distribuovať 6000 glóbusov v maďarskej jazykovej mutácii.
Kvôli viacerým chybám a nepresnostiam v Gönczyho kartografickom spracovaní boli tieto glóbusy odbornou verejnosťou kritizované. Taktiež za veľmi krátku dobu stratili svoju aktuálnosť, a v r. 1908 bolo ich používanie na uhorských školách zakázané. Od r. 1896 boli nahradzované precíznymi glóbusmi uhorského geografa a kartografa Emanuela Kogutowicza (1851 - 1908). Napriek strate svojho praktického účelu však Felklove glóbusy ostali vďaka svojmu kvalitnému technickému a umeleckému vyhotoveniu nielen vďačným dekoratívnym prvkom interiérov, ale s pribúdajúcimi desaťročiami aj zberateľským objektom s historickou hodnotou. Vo svojej dobe boli glóbusy z firmy Felkl považované za bezkonkurenčne najlepšie a podarilo sa im získať prestížne ocenenia aj na svetových výstavách vo Viedni a Paríži.Jasovský „guľatý“ unikát – národná kultúrna pamiatkaA práve jeden z takýchto „felklovských“ zemských glóbusov s priemerom 48 cm bol zakúpený premonštrátmi v Jasove pre ich kláštornú knižnicu, ktorá sa v tom období nachádzala na prízemí východného krídla (konventu) jasovského kláštora. Tu sa stal trvalou súčasťou knižničného vybavenia aj po svojom presťahovaní do hlavnej barokovej knižničnej sály v r. 1893 - 1897. Podľa fotodokumentácie zo začiatku 20. storočia bol umiestnený na stole, v strede knižnice. Glóbus bol vyrobený z lisovanej slamenej lepenky, zahladenej sadrou a pokrytej dvanástimi papierovými mapovými segmentmi s farebnou litografiou. Zemeguľa bola osadená do dreveného trojnohého podstavca s dvanásťbokým horizontálnym kruhom so svetovými stranami, kalendárnymi mesiacmi a dvanástimi znameniami zverokruhu. Stredom glóbusu prechádza mosadzná os, ukotvujúca pohyblivý meridiánový kruh s vyrytou stupnicou. Na južnej pologuli, medzi 240. a 270. poludníkom, sa pod rovníkom nachádza kartuša s výrobným titulom v maďarskej firemnej signatúre, s drobnými chybičkami: „A FÖLD magyarul szerkesztette Gönczy Pál a m. kir. közoktatásügyi minister megrendeléséböl kiadta FELKL J. ÉS FIA ROZTOKON PRAGA MELLET“. Nultý poludník podľa stáročnej tradície prechádzal Kanárskym ostrovom Ferro až do r. 1884, kedy bol nahradený tzv. greenwichským poludníkom. Okolo južného pólu je v ešte neúplnej podobe zakreslené aj územie Antarktídy. V už rozdelenom Rakúsko-Uhorsku môžeme na území dnešného Slovenska vidieť zaznačenú Bratislavu (Pozsony) a pohorie Karpaty (Kárpátok).
Ako prvý historický glóbus na Slovensku bol za hnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku (pod číslo ÚZPF 5688) vyhlásený práve tento glóbus v jasovskej knižnici, a to ešte v r. 1985. Do r. 2011 bol zároveň aj jediným historickým glóbusom na Slovensku so statusom národnej kultúrnej pamiatky. O jeho dlhodobé zapožičanie pre stálu expozíciu dejín slovenskej literatúry prejavilo v r. 1993 záujem vtedajšie Literárne múzeum Matice slovenskej v Martine, no bez úspechu. Glóbus neopustil priestory jasovskej knižnice až do novembra 2020, kedy bol dočasne zapožičaný do Východoslovenskej galérie v Košiciach ako exponát výstavy Umením a slovom - kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove pri príležitosti 900. výročia založenia Rádu premonštrátov. Glóbusový epilóg ...Vzhľadom na vzdelávaciu úlohu jasovských premonštrátov a vedenie viacerých školských inštitúcií, ktorým boli poverení, je pravdepodobné, že v priebehu 19. storočia si museli zabezpečiť viacero glóbusov pre potreby výuky geografie na gymnáziách v Levoči, Rožňave, Veľkom Varadíne a v Košiciach, ale aj na teologickej škole v Jasove. Vďaka mecenátu grófa Batthyányho bola v r. 1840 do každého gymnázia v správe jasovských premonštrátov zaslaná dvojica Prvého uhorského zemského a hviezdneho glóbusu. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní premonštráti aktualizovali svoje školské zbierky práve glóbusmi z pražskej dielne Jána Felkla. O tri roky na to vyšlo nariadenie o povinnosti škôl vlastniť v kabinetoch učebných pomôcok glóbus, ktorého výhradným dodávateľom sa v roku 1874 stal pre celú rakúsko-uhorskú monarchiu práve Felkl. Jeden z tzv. Felklových glóbusov sa zrejme nachádzal aj v interiéri premonštrátskeho kláštora v Lelese (okres Trebišov), so zatiaľ neznámym ďalším osudom.
Návštevníci a obdivovatelia jasovskej knižnice možno netušia, že sa v jej interiéri nachádzajú ešte aj ďalšie glóbusy. Väčšina z nich je tu ukrytá v početných knižných grafikách zemepisných a encyklopedických diel zo 17. - 19. storočia, uložených v regáloch knižnice. Najviditeľnejší je však glóbusový pár na strope knižnice, ktorý v r. 1776 dômyselne zakomponoval sám slávny Johann Lucas Kracker pri freskovej výmaľbe alegórie štyroch univerzitných fakúlt pri postave starca, predstavujúceho Filozofiu.
A tak v závere možno už len dodať – majme v tomto, už školáckom učebnom jesennom čase, našu myseľ i oči otvorené, pripravené objavovať a obdivovať spolu s dnešnými deťmi krásy nášho guľatého sveta, vrátane jasovskej knižnice, jej glóbusov a ich dobrodružných príbehov.„ (...) Preto bude múdrejšie, ak sa nebudem hrať s glóbusom, posadnuto ako dobyvatelia a nenásytníci, ale sa radšej poobzerám po svojej izbe, ktorá meria 5 x 6 metrov, a predstavuje svet práve tak ako Afrika, a je aj taká nebezpečná, nekonečná a plná dobrodružstiev.“
Sándor Márai
Rošírená verzia glóbusového jasovského článku od Mgr. Veroniky Timuľákovej:
