Monitoring drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka, zapísaných v zozname UNESCO

Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka zahŕňajú osem kultúrno-historických pamiatok, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v kanadskom Quebece pod číslom 1273. Do súboru zapísaných pamiatok patria chrámy, ktoré prezentujú európsku drevenú sakrálnu architektúru z 15. až 18. storočia:

• rímskokatolícke:

Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín

• evanjelické:

Artikulárny kostol, Hronsek
Artikulárny kostol, Kežmarok

• gréckokatolícke:

Chrám sv. Michala Archanjela, Ladomirová
Chrám sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
Chrám sv. Mikuláša, Bodružal

Od roku 2011 vykonávajú technologickí pracovníci PÚ SR z Odboru konzervačnej vedy – OKV (predtým z Chemicko-technologického oddelenia) monitoring stavu týchto drevených pamiatok v rámci plnenia plánu hlavných úloh, schválených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Od roku 2014 bol monitoring realizovaný aj s reštaurátormi Oblastného reštaurátorského ateliéru v Bratislave (dnes súčasť OKV).

Hlavnou úlohou monitoringu je meranie relatívnej vzdušnej vlhkosti bezdotykovým vlhkomerom v interiéri aj exteriéri chrámov. Podľa výsledkov monitoringu z 18. – 20.07.2022 sa relatívna vzdušná vlhkosť v interiéroch drevených chrámov pohybovala priemerne v rozmedzí 48 – 61 % pri teplotách 15 – 24 °C. Pri vonkajších podmienkach bola nameraná relatívna vzdušná vlhkosť v priemere 33 – 49 % pri teplotách 19 – 35 °C.

Ďalej je kontrolovaný stav drevených konštrukcií chrámov, doskových obložení, nástenných malieb a iných drevených diel, ktoré podliehajú rôznym vplyvom – biologickým (drevokazný hmyz, plesne), fyzikálnym (vlhkosť, UV žiarenie) alebo mechanickým (vandalizmus). Počas obhliadok drevených chrámov bola pozorovaná činnosť drevokazného hmyzu v chrámoch v Hervatove, Ladomirovej, Ruskej Bystrej a Tvrdošíne. Taktiež bola potvrdená prítomnosť plesní v chrámoch v Bodružali, Hervartove, Leštinách a Ruskej Bystrej. Poškodenia vplyvom vlhkosti a zatekania boli pozorované v chrámoch v Hervartove a Leštinách. Okrem toho boli zistené aj stále pretrvávajúce nedostatky, ako napríklad popísaná drevená kazetová výzdoba chóru v interiéri a znehodnotené lampy v exteriéri chrámu v Leštinách, chýbajúce ochranné UV fólie na oknách presbytéria v chráme v Ladomirovej, zhoršujúci sa stav poškodených trámov vo veži v chráme v Ruskej Bystrej, ako aj uvoľnená polychrómia sochárskej výzdoby v chrámoch v Ruskej Bystrej a Tvrdošíne. V chrámoch v Bodružali, Hronseku a Ruskej Bystrej boli opravené poškodené šindle strešnej krytiny a v chráme v Leštinách boli na južnej strane namontované nové odkvapové ríny. V chráme v Kežmarku bola v celom objekte vymenená elektroinštalácia.

Na základe výsledkov monitoringu drevených chrámov sú vydávané odporúčania na riešenie zistených nedostatkov. Vďaka ich napĺňaniu je možné spomaliť procesy degradácie dreva, a tým predĺžiť životnosť pamiatok. Aj preto si historická drevená architektúra vyžaduje pravidelnú kontrolu.