Storočné sucho prispelo k objavu v koryte rieky Hron

Zvolenská brána patrí medzi miesta s najväčšou koncentráciou opevnení na našom území (https://sketchfab.com). Dôvodom, prečo vo väčšine epoch bol tento priestor strážený, je dôležitosť miesta z hľadiska dopravy. Brána je priesmykom v pásme vulkanických pohorí, zároveň sa tu od nepamäti nachádzali miesta, kde sa dala prekonať rieka Hron. Okrem toho, že brána je priesmykom v pásme vulkanických pohorí, zároveň sa tu od nepamäti nachádzali miesta, kde sa dala prekonať rieka Hron. Okrem fortifikačných stavieb chrániacich tento priestor tu ľudia zakladali aj osady. Ich obyvatelia zrejme profitovali aj z pohybu po cestách, ktoré privádzali obchodníkov a pútnikov k brodom na Hrone. Úsek Hrona, od jeho sútoku so Slatinou nad horným ústím Zvolenskej brány až po hranicu zvolenského okresu kúsok pod spodným ústím brány, je zachovaný s minimálnymi umelými zásahmi do koryta rieky. Do okolia rieky v tomto úseku sa však čím ďalej, tím viac približujú rôzne stavebné zámery či už zamerané na turizmus, ale iné investičné zámery. Z tohto dôvodu je dobré dôkladne poznať prírodné činitele, ktoré mali vplyv na prehistorické a historické osídlenie v krajine. Je to výborné východisko pre predvídanie lokalít s veľkou pravdepodobnosťou osídlenia v minulosti. A teda miest, kde pri potenciálnom stavebnom zámere bude nutné realizovať predstihový archeologický výskum.

Tohtoročné rekordné sucho malo okrem mnohých negatív aj jedno pozitívum. Počas suchého obdobia je možné sa jednoduchšie pohybovať v koryte rieky a pozorovať jej zákonitosti, čo bolo využité tento rok práve v úseku Zvolenskej brány. Z člna bol vizuálne preskúmaný úsek od sútoku rieky po priestor zaplavený malou vodnou elektrárňou v Hronskej Dúbrave. Počas prieskumu bolo zameraných na skúmanom úseku zhruba dvanásť potenciálnych miest vhodných na brodenie rieky. Je zaujímavé, že na mnohé z nich priamo nadväzujú už dnes známe archeologické náleziská minimálne na jednej strane rieky, niekde dokonca na oboch stranách. V jednom z takýchto miest bol zmeraný priečny hĺbkový profil. Na základe merania bolo zistené, že pri nízkom stave rieky väčšinu tohto brodu pokrývala len 10cm vrstva vody v prúdnici, v najhlbšom mieste nebolo viac ako 20cm vody. Takéto miesto bolo iste vyhľadávané dávnymi pútnikmi ako vhodné na prechod riekou. V porovnaní s miestom pod súčasným mostom pod Ostrou Lúkou, kde aj v suchom období bolo v prúdnici nameraných 80cm vody. Zaujímavé je však, že práve v tomto mieste bol zistený zatiaľ najzaujímavejší nález. Z dna rieky tu trčí 11 radov drevených kolov.

Nálezová situácia bola zdokumentovaná formou 3D fotogrametrie, aby nebolo štúdium situácie závislé len od stavu vodnej hladiny, ale bolo niektoré otázky možné riešiť aj v digitálnom prostredí za pomoci 3D modelu a rozšírenej reality. Ten pre potreby KPÚ spracoval Peter Ďurica. Jednotlivé koly predstavujú zvyšky troch vývojových etáp zaniknutého dreveného mosta. Dokážeme ich rozlíšiť už na prvý pohľad podľa použitého materiálu a spôsobu opracovania. Jedna etapa používala dubovú guľatinu o priemere 30cm, druhá dubové hranoly o priemere 20cm a tretia jedľovú guľatinu o priemere 30cm.

Z jednotlivých konštrukcií bolo odobratých 5 vzoriek na datovanie metódou dendrochronológie. Táto metóda pracuje na základe pozorovania sledov hrúbok jednotlivých letokruhov, ktorá sa mení v závislosti od toho aká klíma prevládala v daný rok.  Tie sa porovnávajú s databázou  a hľadá sa zhoda s obdobím, kde nasledovali po sebe roky s rovnakými výkyvmi počasia ako na našej vzorke. Keď je na vzorke starého dreva zachovaný dostatočný počet letokruhov dá sa zaradiť do obdobia s presnosťou na jeden rok. Mojmír Choma, ktorý datovanie vyhodnocoval zaradil dve z troch stavebných etáp do obdobia prvej Československej republiky.

Toto zistenie korešponduje so všetkými známymi historickými mapovými prameňmi, podľa ktorých pred 20. storočím na tomto úseku Hrona  nestál most. Všetky tri vojenské mapovania zobrazujú prievoz pár sto metrov proti prúdu v blízkosti Ostrolúckeho majera. Druhé vojenské mapovanie naznačuje využívanie dokumentovaného brodu v 19. storočí. Písomné pramene spomínajú brod pod Ostrou Lúkou v roku 1415 tiež sa spomína ostrolúcke mýto. S vyberaním mýta na brode cez Hron zrejme súvisí aj stredoveký hrad Peťuša. V týchto súvislostiach je datovanie najstaršej stavebnej etapy dreveného mosta veľmi zaujímavé. Jeden dubový kôl bol vyrobený z dreva vyrúbaného po roku 1450 a jeden z dreva vyrúbaného po roku 1483. Čo znamená, že konštrukcia mohla byť postavená niekedy v závere 15. storočia. Takéto datovanie by znamenalo, že ide o jeden z najstarších fyzicky doložených mostov v rieke Hron. Pričom najstarší most na hornom a strednom toku rieky sa mal nachádzať na severnom predmestí Zvolena je zatiaľ doložený len písomnými prameňmi v roku 1254. Jeho zvyšky sa dajú predpokladať pod nánosmi na dne hrádze. Počas výskumu spoločnosti Midland Adventure bol dendrochronologicky do 14. storočia datovaný jeden pilier mosta medzi stredovekými dedinami Dubovou a Zámostím dnes časťami obce Nemecká v okrese Brezno. V Slovenskej Ľupči je most písomnými doložený až v roku 1540 na mieste staršieho brodu preukázateľne používaného od mladšej doby železnej (Nález sekery v koryte Hrona).

Relikt dreveného mosta v Ostrej Lúke je zatiaľ jediná známa konštrukcia dreveného mosta v okrese Zvolen, potom čo bola začiatkom milénia podobná konštrukcia, žiaľ bez výskumu, zničená pri výstavbe nového mosta v Sliači. Zaujímavý je však aj dejinný kontext. Práve do obdobia, kedy most vzniká, datujú archeológovia z Katedry archeológie UKF v Nitre opustenie hradu na Peťuši, ktorý strážil „veterný brod“. Bolo vybudovanie mosta na Hrone v mieste mimo dohľadu z hradu dôvodom, prečo hrad stratil význam a nahradil ho Ostrolúcky majer na Gunde? Otázkou je aj kedy a prečo most zanikol a nebol obnovený až do 20. storočia. Boli dôvodom osmanské nájazdy? História dokladá, že Ostrolúcky majer bol vypálený Turkami. V nasledujúcom období máme viacero dokladov o snahách obmedziť možnosti nečakaných výpadov Osmanov aj tým, že boli znepriechodnené cesty z juhu. Stal sa aj ostrolúcky most obeťou protitureckých bojov? To je jedna z otázok, ktorú by mal zodpovedať ďalší výskum.

Text: Martin Miňo, KPÚ Banská Bystrica