Pozoruhodné nálezy z prieskumu v Pezinku
Terénne úpravy súvisiace s budovaním cykloturistického chodníka z Pezinka do Perneka vyvolali potrebu archeologického prieskumu v Pezinku v Limbašskom údolí, nakoľko tam chodník pretína najvýznamnejšiu historickú banskú lokalitu v pohorí Malé Karpaty. Počas prieskumu, vôbec prvého v tejto oblasti, realizovaného štandardom archeologického výskumu, sa zistili okrem všedných aj pozoruhodné nálezy.
Unikátnym nálezom je odpichovadlo (obr. 1) zo zliatiny medi so zvyškami železných hrotov, nájdené blízko banskej lokality. Predmet sa podobá kružidlu, od ktorého sa líši absenciou písacieho hrotu. V banskom prostredí používali odpichovadlá banskí inžinieri a kartografi na meranie a prenášanie vzdialeností a tesári pri výrobe banských a úpravníckych zariadení. Významným prameňom poznania odpichovadiel sú parergy (grafická výzdoba máp) na banských mapách (obr. 3), prevažne z 18. storočia. Napriek tomu, že odpichovadlo pochádza z novoveku, zo Slovenska nie je známy žiadny takýto nález, ktorý by sa s istotou našiel v banskej lokalite. Po konzervácii nálezu sa obnovila pohyblivosť kĺbu (obr. 2). Bližšie informácie o konzervácii prinesie ďalší článok.
Dôležitým objavom je strieborný pražský groš Karola IV. Luxemburského (obr. 4, 5), ktorý vládol v rokoch 1346 až 1378. Minca sa našla blízko banskej lokality. Platidlo je najstarším archeologickým nálezom z tejto lokality nájdeným metódami archeologického výskumu. V minulosti artefakty nájdené v údolí boli učinené náhodne alebo ilegálne a neexistuje k nim hodnoverná dokumentácia, čo výrazne znižuje ich informačnú hodnotu. Z celého pohoria je to len druhý známy ojedinelý nález pražského groša Karola IV. Ďalšie takéto mince nájdené v Malých Karpatoch obsahovali hromadné nálezy, ale, žiaľ, všetky boli nájdené ilegálne, resp. neboli na mieste zdokumentované a odovzdané, čomu zodpovedá kvalita a hodnovernosť ich nálezových informácií.
K všedným nálezom patrí mierne ohnuté železné banícke kladivo (obr. 6), nájdené priamo na halde štôlne. Nástroje podobného tvaru sa v banskom prostredí vyskytovali už minimálne v neskorom stredoveku. Toto kladivo najmä vzhľadom na miesto nálezu však pochádza z posledného obdobia banskej činnosti v lokalite okolo polovice 19. storočia.
Mimo hlavnej banskej lokality sa v bezprostrednom okolí jednej malej pingy (povrchové banské dielo) našli črepy z 13. až 15. storočia (obr. 7). Takisto ide o bežné nálezy, avšak vzhľadom na ich lokalizáciu by v prípade potvrdenia súvisu črepov s pingou dokazovali prieskumnú činnosť mimo hlavnej banskej lokality už v prvej písomne podchytenej stredovekej etape pezinského baníctva (1339 – 1543).
Zaujímavými objavmi sú dve táboriská. V prvom, datovanom len rámcovo do novoveku, sa našli stopy ohniska, črepy z keramických nádob a gombík zo zliatiny medi. Časti nádob sa podarilo zlepiť (obr. 8, 9). V druhom táborisku z 1. polovice, príp. 2. tretiny 19. storočia, sa našli gombíky zo zliatiny medi, medené mince (obr. 10) a fragment keramickej nádoby. Táboriská mohli vytvoriť lesníci, baníci či ľudia vyhýbajúcich sa nepokojom.
Prieskum realizoval Pamiatkový úrad SR s pomocou Malokarpatského múzea v Pezinku a dobrovoľníkov v roku 2022. Ukázal, že aj vyhľadávanie nálezov v miestach drobných terénnych úprav hlboko v horách mimo známych archeologických nálezísk môže priniesť dôležité poznatky.
Spracoval: Matúš Sládok, KPÚ Trnava
