Slnečné kúpele ...

V čom sú historické kúpele v Štóse výnimočné a zároveň odlišné od iných podobných kúpeľov? Známe sú predovšetkým ako klimatické kúpele

Kúpele v Štóse – zabudnutý klenot „blízko - ďalekého Východu“

„...Prichádzajú tu nielen vznešení mešťania v cylindroch a dámy, posťahované šnurovačkami - prichádzajú aj okolití jednoduchší majstri remeselníci, nožiari, kováči, ale aj obuvníci a krajčíri, obchodníci a roľníci. Veď sa otvárajú kúpele občianskej náročnosti.“

(obecná kronika, Štós, r. 1883)

Na úvod

V čom sú historické kúpele v Štóse výnimočné a zároveň odlišné od iných podobných kúpeľov? Známe sú predovšetkým ako klimatické kúpele pre liečenie rôznych alergií a chorôb dýchacích ciest. V ich areáli sa zachovala časť pôvodnej architektúry z konca 19. a začiatku 20. storočia, ako aj z medzivojnového obdobia, ktorá je nositeľom pamiatkových hodnôt spolu s chráneným historickým parkom. Predstavíme Vám v skratke vznik a históriu kúpeľov, ale aj ich súčasný stav, ich hodnoty a výzvy pre budúcnosť.

Z histórie kúpeľov

Kúpele s parkom sa nachádzajú v lokalite Štós, uprostred kvetnatých bukových a jedľových lesov, v obkolesení Volovských vrchov s vyvýšeninami Skorušina (1025 m n. m.) a Lastovičí vrch (1061 m n. m.) v okrese Košice – okolie. Vďaka priaznivému zloženiu skladby miestnych drevín, ktoré je málo alergizujúce, návštevníci a klienti sem už vyše 130 rokov prichádzajú, aby prekonali obdobie kvitnutia alergizujúcich rastlín v ich domácom prostredí. Výhodou je tiež miestna relatívne malá nadmorská výška 600 m n. m., čo má výhodu pre pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami oproti kúpeľom vo vyšších nadmorských výškach.

V roku 1881 z podnetu Róberta Kompordayho - vedúceho nožiarskej dielne, ktorý docenil zdravotno - liečebný význam tohto prostredia, zaznamenáva obecná kronika rozhodnutie založiť tu klimatické vodoliečebné kúpele. Cieľ a zameranie kúpeľov vystihuje "Výzva  k účasti na vystavení klimatických vodoliečebných kúpeľov v chotári spišského baníckeho mesta Štós", ktorá je v skratke podstatným zhrnutím ich počiatku a histórie.

Zmieňovaná obecná kronika vo svojej výzve uvádza: "Na základe všeobecného želania rozhodli sme sa my, podpísaní, že vystavíme v chotári spišského baníckeho mestečka Štós také vodoliečebné kúpele, ktorých hlavnou úlohou bude zabezpečiť chorým zotavenie poskytnutím starostlivej opatery a pohodlia, jednak tým, ktorí sú výkonom svojho povolania vyčerpaní, poskytnúť príjemný odpočinok a rozptýlenie. My nezamýšľame, a ani nechceme postaviť luxusné kúpele. Naším cieľom je  vybudovať ústav pripravený síce občianskym požiadavkám, ktorý by však vyhovoval aj vyšším nárokom. Dá sa s určitosťou predpokladať, že takýto ústav bude životaschopný, pretože potreba starostlivosti o ľudské zdravie je dnes všeobecnejšia, ako možnosť zo skromných prostriedkov navštevovať luxusné drahé kúpele. Ďalej možno dúfať, že tých, ktorí hľadajú zotavenie a uzdravenie v prírode, bude vždy viac tam, kde sa to dá dosiahnuť s menšou námahou a s menšími výdavkami. Miesto, ktoré sme na postavenie kúpeľov vybrali, je vhodné a cieľu primerané. Rovnako to schvaľuje chorý, ako aj lekár, milovník prírody, ako aj ten, čo hľadá zábavu. Smelo možno dúfať, že tu nájdu úľavu vo svojich ťažkostiach a uspokojenie svojich potrieb. Na tomto mieste, ktoré leží v záveternej, zelenými smrekmi obklopenej krásnej doline, na severovýchodnej strane chotára baníckeho mestečka Štós, vzdialeného asi  jeden a pol hodiny od slávneho jasovského opátstva premonštrátov, mienime vystavať vodoliečebné kúpele na rozlohe asi 15 jutár, so všetkými potrebnými vedľajšími budovami a promenádami, podľa plánov, vyhotovených odborníkmi a schválených odborníkmi a vrchnosťami. Samozrejme, že cesty, vedúce k ústavu, uvedieme do najlepšieho stavu...“ 

„...Prírodná poloha baníckeho mesta Štós a jeho okolia je taká výhodná, že dokonale vyhovuje účelu, naše obyvateľstvo je sympatické voči cudzincom, ochotné a veľmi prívetivé. Našou najhlavnejšou snahou bude aj za cenu obetí prilákať tých, ktorí hľadajú zotavenie a zábavu, a tak zabezpečiť budúcnosť kúpeľov. Veľkou výhodou oproti ostatným kúpeľom Horného Uhorska, v ktorých je drsné podnebie, je aj to, že u nás je podnebie mierne a po dobu šiestich mesiacov máme počasie vlažné a príjemné. Zdravý vzduch našich dolín, obklopených smrekmi, oživujúci ozón našich vrchov, čerstvá a krištáľová voda našich prameňov dodajú sily novej a životodárnej tým, ktorí hľadajú občerstvenie a zábavu. Tí o našich idylických horách a našom romantickom kraji, ako aj o našom slávnom mene, roznesú chýr ďaleko po našej vlasti."

Výzva mala u ľudí priaznivý ohlas. Občania začali upisovať akcie, výzva našla ohlas i v okolitých mestách - v Smolníku, Medzeve, Gelnici, Moldave a v Košiciach. V roku 1882 bola postavená prvá budova, dostala názov „vila Komporday“ - "Dňa 1. júla 1883 otvára sa slávnostne prvá sezóna. Prichádzajú nielen vznešení mešťania v cylindroch a dámy, posťahované šnurovačkami - prichádzajú aj okolití jednoduchší majstri remeselníci, nožiari, kováči, ale aj obuvníci a krajčíri, obchodníci a roľníci. Veď sa otvárajú kúpele občianskej náročnosti“.

V roku 1893 prešli kúpele do majetku akciovej spoločnosti, a až po roku 1945 boli poštátnené. Kúpele prosperovali po dobu celej svojej existencie, okrem medzivojnových a povojnových kríz, a prosperujú viacmenej dodnes. Ich súčasťou sú viaceré zachované objekty architektúry i historického parku v ich areáli, ktoré sú chránené ako nehnuteľné národné kultúrne pamiatky.

Architektúra kúpeľov

V areáli kúpeľov sa zachovala časť pôvodnej architektúry z konca 19. a začiatku 20. storočia, v ktorých je dnes umiestnená časť ubytovacích kapacít i prijímacia kancelária. Štýl „kúpeľnej architektúry“ sa tu neprejavil v hrázdenej nosnej konštrukcii, ale v dekoratívnych drevených štítoch, predsadených pred fasádu, ozdobených vyrezávanými trámami a drevenými vyrezávanými mriežkami. Vysunuté štíty jednoposchodových budov chránia poschodové drevené loggie, doplnené tiež vyrezávanými baldachýnmi a mriežkou vo výplni zábradlia. Najlepšie sa pôvodné priečelie zachovalo na vilke Tatranka, aj keď členenie drevených okien je novšie. Dnes opustené vilky Polianka a Baník, čakajúce na obnovu, skrývajú drevené vyrezávané loggie, schované pod nevhodným zatepľujúcim latkovým obkladom. Budova prijímacej kancelárie má zachované dva vyrezávané drevené štíty, pod jedným z nich sú zyšky konzol, na ktoré sa pravdepodobne opierala drevená pavlač, obiehajúca okná poschodia.

Ďalšiu stavebnú etapu v dejinách kúpeľov predstavuje obdobie 1. ČSR, kedy sa areál doplnil o rozsiahlu hlavnú budovu (dnes zmodernizovanú), funkcionalistický kostolík pri vstupe do areálu a menšie jednoposchodové stavby. Bez zásadných zmien sa zachovala elegantná vilka, postavená v svahu nad hlavnou budovou. Rozmiestnenie jednotlivých budov na strmom svahu areálu je v duchu koncepcie z prelomu 19. a 20. storočia, kedy sa na čistinkách peších chodníkov, spájajúcich jednotlivé prevádzky (prijímaciu budovu, ubytovacie a liečebné budovy, kolkáreň, bazén, fontánu, altánky, ale i kotolňu), otvárajú vždy nové a nové výhľady na okolie: architektonické solitéry, komponované do bohatej parkovej vegetácie, doplnené drobnou parkovou architektúrou: liatinovými lavičkami, voľnou plastikou z kameňa i z dreva, pergolami a novodobými svietidlami.

Epilóg

Ako to uviedla obecná kronika, v opakujúcej sa histórii aj tu v Štóse stále platí a bude platiť, že – „Ďalej možno dúfať, že tých, ktorí hľadajú zotavenie a uzdravenie v prírode, bude vždy viac tam, kde sa to dá dosiahnuť s menšou námahou a s menšími výdavkami.“ A aj o tom je efektívna ochrana pamiatkového fondu v oblasti historických kúpeľných parkov a areálov, kde má Štós so svojimi výzvami svoje nezastupiteľné miesto.

p. s. v ďalšom pokračovaní Vám ešte osobitne predstavíme historický kúpeľný park ...

Autori: Ing. Vladimír Sobota – Mgr. Juraj Gembický, KPÚ Košice