KPÚ Nitra - Obnova zaniknutného kláštora kamaldulov v Nitre
Obnova a záchrana komplexu zaniknutého Kláštora kamaldulov v Nitre (známy tiež ako Zoborský kláštor, al. stredoveký Kláštor sv. Hypolita) prebieha systematicky od r. 2013. Z pôvodného barokového komplexu kláštora zo 17. storočia sa zachovala iba prestavaná hlavná kláštorná budova a ruiny Kostola sv. Jozefa, čiastočne odkryté murivá mníšskych príbytkov a oporné múry terás. Hlavnú kláštornú budovu v súčasnosti využíva Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n.o., ktorá je vlastníkom areálu národnej kultúrnej pamiatky: Kláštor zaniknutý, č. ÚZPF 1513/1-3.
Samotné práce na obnove ruiny Kostola sv. Jozefa sa začali v r. 2015 a budú ukončené vytvorením lapidária v priestore zvyšku kapitulskej siene na severnej strane ruiny. Iniciátorom obnovy sa stalo občianske združenie Zoborský skrášľovací spolok, ktoré príkladne zabezpečovalo všetky práce v spolupráci s odborníkmi a Krajským pamiatkovým úradom Nitra.
Počas obnovy kostola boli spracované aktuálne výskumné dokumentácie z architektonicko-historického, reštaurátorského a archeologického výskumu. Torzálne konštrukcie boli obnovené konzervačnou metódou so zameraním na zachovanie autentickej hmoty, statické zabezpečenie a stabilizáciu nadzemných murív. V súvislosti s obnovou boli vykonané viaceré lokálne archeologické sondy na odkrytie základov pilierov a špaliet vstupných otvorov. Narušené murivá boli lokálne domurované a doplnené lomovým kameňom a tehlami. Koruny murív boli dôkladne vyspádované so zachovaním ruinálneho charakteru a povrch sa zatrávnil trsmi suchomilných tráv. Vo fragmentoch zachované omietky a profilácia hlavíc pilierov víťazného oblúka boli reštaurátorsky konzervované. Po ukončení murovacích a konzervačných prác bola pôvodná niveleta podlahy prekrytá drobným štrkom, ktorý tvorí pochôdznu vrstvu. V presbytériu kostola boli osadené sochárske diela – kamenný obetný stôl a socha sv. Svorada.
Dňa 25. 5. 2017 bola v kostole slúžená prvá svätá omša po 235 rokoch od zrušenia kláštora. Napriek prebiehajúcej obnove ruiny mníšskeho príbytku č. 3 a oporného terasového múru, ktorého súčasťou je aj ruina tzv. „Rákocziho altánu“, bol celý areál sprístupnený verejnosti a bude slúžiť nielen ako pútnické miesto, ale aj turistom, či obyvateľom mesta, aby mohli zážitkovou formou spoznávať históriu zaniknutého stredovekého kláštora.
