Nepredpokladaný nález stredovekých fresiek v sakristii kostola v Sáse v okrese Zvolen
V rímskokatolíckom Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Sáse, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou (NKP) zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 1111/1 na parc. KN-C č. 1 v k. ú Sása, okr. Zvolen, došlo pri obnove interiéru sakristie k nepredpokladanému nálezu stredovekých nástenných malieb. Maľby na klenbe a východnej stene sakristie boli objavené v novembri 2022 v priebehu prác na oprave omietok a novom nátere klenby a stien. Nález nástenných malieb kostola telefonicky oznámil vlastník 7. 11. 2022 Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica (KPÚ Banská Bystrica).
Pri prácach na obnove – oprave novej omietkovej vrstvy a realizácii nového náteru na klenbe a stenách sakristie došlo k uvoľneniu častí narušených a nestabilných starších omietkových vrstiev. Pri miestnom zisťovaní boli maľby identifikované na dvoch miestach priestoru – na východnej stene, vpravo (západne) od okenného otvoru bola identifikovaná časť výjavu Ukrižovaného Krista, vo vrchole klenby bola identifikovaná tvár Krista a vpravo na klenbe symbol evanjelistu sv. Mareka. Ďalej boli vnímateľné dva konsekračné kríže.
Na základe nepredpokladaného nálezu KPÚ Banská Bystrica rozhodol o realizácii reštaurátorského výskumu a spracovaní návrhu na reštaurovanie z dôvodu, že omietkové vrstvy v sakristii boli narušené a nestabilné, po murive viedli trhliny a praskliny – preto bez včasnej záchrany a ochrany nálezu by mohlo dôjsť k jeho zániku. Urýchlene bol reštaurátorom Rudolfom Borošom vykonaný reštaurátorský výskum a bola spracovaná spáva z reštaurátorského výskumu s návrhom na reštaurovanie (2022).
Až na základe realizovania prvej záchrannej etapy reštaurátorských prác Rudolfom Borošom v roku 2023 bolo možné identifikovať rozsah, ikonografiu a kvalitu zachovaných nástenných malieb na klenbe, východnej a častiach severnej a západnej steny sakristie.
Na čelnej východnej stene sakristie bol identifikovaný pôvodný lomený oblúk gotického okenného otvoru, ktorý bol sekundárne upravený do súčasnej pravouhlej podoby. Pod okenným otvorom bol nájdený odtlačok pôvodného murovaného oltára a vpravo (západne) od oltára sa zachoval otvor v stene, pravdepodobne sanktuárium. V horizontálnom páse medzi oltárom a okenným otvorom boli nájdené tri portréty – v strede Ježiš Kristus a po bokoch dve neznáme svätice. Na ľavej (severnej) strane okenného otvoru bola nájdená postava svätice s korunou (sv. Katarína Alexandrijská, ktorej je zasvätený kostol?) a vedľa nej stavba (veža?). Na pravej (západnej) strane bol odkrytý výjav Ukrižovania Krista s postavou sv. Jána Evanjelistu na pravej strane v ruke s atribútom – knihou. Vo vrchole klenby je Maiestas Domini – polpostava Krista v mandorle v životnej veľkosti; po jeho pravej (severnej) strane klenby sú symboly evanjelistov s nápisovými páskami: Matúša (človek s krídlami, resp. anjel) a Mareka (lev s krídlami); na protiľahlej strane (južnej) sú symboly: Jána (orol) a Lukáša (býk s krídlami). V pásoch na stenách sa pod symbolmi evanjelistov zachovali fragmenty malieb svätíc, pravdepodobne tri postavy na každej strane.
Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený koncom prvej polovice 13. stor. na návrší na obcou Sása ako jednolodie, typologicky odvodené a zjednodušené z trojoloďovej baziliky – tento typ sa uplatnil v stredoslovenskej banskej oblasti. Kostol patrí v regióne bývalej historickej Zvolenskej stolice k významným pamiatkam popri stredovekých románskych kostoloch v Dobrej Nive a Babinej (taktiež s potenciálnym výskytom stredovekých nástenných malieb). V objekte nebol doteraz realizovaný žiadny pamiatkový výskum.
Maľba zatiaľ nebola vyhodnotená z umelecko-historického hľadiska, napriek chýbajúcemu vyhodnoteniu sú však už dnes jednoznačné jej pamiatkové hodnoty: historická, technická (technologická), výtvarná a umelecko-remeselná.
Vo vzťahu k priestoru dnešnej sakristie je výzdoba monumentálna, sprostredkovala priamy kontakt veriaceho „tvárou v tvár“ s vykupiteľom sveta.
Na základe konzultácii s reštaurátorom Rudolfom Borošom je maľba pravou freskou s veľmi kvalitným technologickým vyhotovením, pričom veľmi kvalitná je aj z výtvarného hľadiska (portréty postáv). Reštaurátor predpokladá, že boli namaľované majstrom pochádzajúcim z Talianska. V prípade zobrazenia Maiestas Domini je možné uvažovať, že na umelca malo vplyv byzantské umenie.
Andrea Gregová, KPÚ Banská Bystrica, pracovisko Banská Štiavnica
Foto: Andrea Gregová
