Návštívte Máraiovcov na Mäsiarskej v Košiciach!

„Rodné mesto v každom človeku prebúdza vnímavosť, no u mňa je táto sústava spomienok skutočná mánia ... Všetko, čo bolo v živote dobré, som dostal od Košíc, a všetko, čo bolo veľmi zlé, sa mi prihodilo tam. Neskôr sa mi vlastne nestali veľké veci.“ 
(Sándor Márai, 1936)

Aké veľké, dobrodružno-pamiatkarské i pútavé osobné príbehy v sebe môže skrývať jedna navonok „obyčajná“ národná kultúrna pamiatka v rodnom meste? Ak „náhodou“ zablúdite pri najbližšej návšteve Košíc na Mäsiarsku ulicu k domu č. 35 (v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 3622/1), ocitnete sa v stredovekej časti mestskej pamiatkovej rezervácie, v radovej zástavbe pôvodnej historickej ulice mäsiarov a bitúnku. Dvojkrídlový a dvojpodlažný pavlačový meštiansky dom, postavený na typickej pozdĺžnej parcele, ukrýva v „čítanke svojho príbehu“ - dohromady až päť navonok „nudných“ stavebno-historických etáp. Prebudená vnímavosť…
Počnúc od 14. storočia, kedy tu stáli ešte dva najstaršie stredoveké domy, cez 16. storočie, keď boli pravdepodobne scelené do jedného, s pristavaným dvorovým krídlom, až po ďalšie prestavby v 18. storočí, a potom i na prelome 18. a 19. storočia s priblížením sa až k dnešnej podobe. Napokon v roku 1913 bola ešte štýlovo prestavaná aj hlavná fasáda s nápadným arkierom, vysunutým do ulice, a tak aj tento dom už zďaleka spoznáte.

No a vďaka bádaniam „máraiovskej“ historičky Mgr. Anny Ӧtvӧs z Košíc vieme, že práve v tomto nenápadne nápadnom košickom dome bývala dvadsať rokov aj rodina slávneho spisovateľa Sándora Máraiho, pričom on sám bol vtedy ešte len dieťaťom (1912 -) – v minulom roku by sme oslávili už jeho 120. narodeniny. A potom už ako kultúrna pamiatka sa stal dom aj charakteristickým dokladom bývania košického meštianstva v období začiatku 19. až začiatku 20. storočia. Neskôr sa tu už vlastne nestali veľké veci …

Nuž, až naša moderná doba priniesla pozoruhodný a v istom zmysle „nenáhodný“ nový zámer zriadiť v dvoch bytoch modernú expozíciu k pocte nášho svetového spisovateľa. Súčasťou celkovej, takmer rodinnej komornej atmosféry expozície sa stali aj „uvítacie“ spoločné priestory so vstupnou bránou, prejazdom, hlavným schodiskom, i s čiastočne presklenou schodiskovou halou. Veľkým nečakaným bonusom celej obnovy v súčinnosti iniciátorov, vlastníkov, projektantov a reštaurátorov, i košických pamiatkarov, bolo aj reštaurovanie interiéru –štukovej výzdoby stien a klenby. Ako sa zistilo, táto výzdoba pochádza z jednej z ostatných slohových úprav domu a interiéru - na historických fotografiách rodiny je viditeľná už v roku 1919. U nás v meštianskych domoch nie je až taká častá, a navyše je slohovo a štýlovo ucelená - nadväzuje na stvárnenie fasády, ako aj na celkové riešenie a charakter interiéru domu. Vďaka úspešnej spolupráci všetkých zaangažovaných na aktuálnej obnove a reštaurovaní sa zároveň zlepšil aj celkový stav domu, a regenerovali sa jeho autentické architektonické i výtvarné kvality, i s prezentovaním starších hodnotných prvkov. Najväčším klenotom so svojím neuchopiteľným, no o to vplyvnejším máraiovským duchom miesta pre všetkých jeho návštevníkov sa stala nová muzeálna expozícia. Je to zároveň aj literárne pamätné miesto – trvalá expozícia Sándora Máraia. 

Jej príbeh začal už v roku 1991 pri odhalení prvej pamätnej tabule spisovateľovi na tomto dome, a o sedem rokov neskôr pri otvorení ešte prvej skromnej pamätnej izby. Aj obdobie košického európskeho hlavného mesta kultúry (časy okolo roku 2013) prinieslo veľké zviditeľnenie osobnosti spisovateľa, s ním súvisiacich udalostí a projektov. Napokon, v roku 2017 odkúpil spomínané pôvodné byty pre účely novej prezentácie mestský výbor Csemadoku v Košiciach s podporou Maďarska. Vo vzájomnej slovensko-maďarskej spolupráci sa zrodil aktuálny koncept výstavy, zaštítenej Slovenským národným múzeom – Múzeom maďarskej kultúry na Slovensku, v skvelom tíme odborníkov, historikov, múzejníkov a dizajnérov. Okrem samotného Sándora sa tu dá stretnúť aj príbeh jeho brata – filmového režiséra Gézu Radványiho, a najmä – vo všetkom sprítomnenej spisovateľovej manželky Loly Matzner z významnej košickej židovskej rodiny, ktorá stála po jeho boku viac ako šesť desaťročí (a v tomto roku 2021 to už bude presne 100 rokov od začiatku ich veľkej lásky v Berlíne), a ktorá bola vždy jeho prvou čitateľkou, celý svoj život ho vo všetkom podporovala, ale aj sama (denníkovo) úžasne tvorila. Návštevník je v dome na Mäsiarskej 35 v izbách kultúrnej pamiatky doslova ako na milej rodinnej návšteve. Doprevádzaný šarmantnými historičkami - sprievodkyňami, ktoré s nadšenou hĺbkou literárnej a košickej meštianskej duše dokážu s neskrývanou radosťou odkrývať fascinujúcu bohatosť máraiovského sveta, aj s pomocou oslovujúcich citátov, dobových obrazov či fotografií, s príbehom, dýchajúcim z každého autentického predmetu, z rodinného nábytku, z knižnice. Ba vedia interaktívnymi technológiami prekvapiť aj nadčasovou živosťou, a dokonca aj hravou formou, určenou pre najmladšie generácie. Vôbec nie je náhoda, že v minuloročnej prestížnej výročnej cene Pamiatok a múzeí za rok 2019 v kategórii expozícia získala úspešnú nomináciu. Ako sa aj uvádza – „Projekt samotnej výstavy je inovatívny, a reflektuje už na požiadavky 21. storočia. Vyzýva návštevníkov na ďalšie úvahy, stavia pred nás príklad. Prezentuje aj najnovšie historické a vedecké úspechy z bádania života Sándora Máraia. Vyhotovenie výstavy je na vysokej úrovni, a korešponduje s priestormi – niekdajší dom Grosschmidovcov si zachoval historickú dôstojnosť, vizáž meštianskeho bývania stráži výstavu ako genius loci. Na príprave výstavy sa podieľalo viacero odborných inštitúcii a firiem, prevádzkovanie tiež vzniklo v spolupráci renomovaných inštitúcií. Vizualita a spôsob sprostredkovania informácií výstavy je vkusná a edukatívna. Vďaka dvojjazyčnosti, osemjazyčným audio-sprievodcom a sprievodcovským podkladom výstava dokáže pokryť široké jazykové spektrum, a preto je dostupná na vysokej úrovni pre každého návštevníka z celého sveta. Navyše aj osobitná múzejná pedagogika, vybudovaná najnovšie v rámci výstavy, sa zameriava súčasným spôsobom na žiakov základných škôl a ich zručnosti, na pamäť, motoriku a hmat. Pomocou drevených hračiek hravou formou získavajú informácie o ťažkých pojmoch diania 20. storočia, ktoré úzko súvisia so životom Máraia.“

Čo ostáva dodať v epilógu pred najbližšou možnou skutočnou prechádzkou v našom rodnom meste ? - Navštívte Máraiovcov na Mäsiarskej. Ste vždy vítaní prebudiť v sebe „košickú vnímavosť“…

p. s. tento „pozvánkový“ článok bol začatý už pred rokom (!) v marci - v „najtemnejších časoch“, keď sa celosvetová pandémia dostala aj k nám. Nik ani len netušil, čo nás vlastne čaká, ako to s nami a s týmto uzatvoreným svetom bude, a .... do toho všetkého v jednom takomto chvejúcom marcovom popoludní doma cez závesy na chvíľu prenikli lúče prvého jarného Slnka. Na stole košického bytu sa mi v prievane čias pootvorila práve rozčítaná spomienka Sándora Máraia. Neuveriteľné nenáhody ..., ba aj po roku, v máraiovskom narodeninovom mesiaci apríli, podobne ako - „Ako v marci, keď o štvrtej popoludní sa ešte stále nestmieva, a naše oči privyknuté na zimné šero pocítia, že toto slabé svetlo je už zanovitejšie a mocnejšie, svet už dokáže vyjadriť svoju vôľu, ktorá sa vždy prejavuje ako svetlo a život: ver tomu, že za morovou epidémiou a potupou žijú priaznivejšie sily, tlejú tam svetlá, ktoré jedného dňa predsa len vrhnú svoj jas na svet človeka, ako toto prvé, zanovité svetlo, o štvrtej popoludní, v marci.“

Venované pamiatke vzácneho kolegu PhDr. Alexandra Balegu, prekladateľa S. Máraia

Autori: Mgr. Juraj Gembický (KPÚ Košice); podklady a texty: Mgr. Anna Ӧtvӧs (Košice), Ing. arch. Alena Hrabinská (KPÚ Košice)
Fotografie: archív Múzea / Pamätná výstava S. Máraia; J. Gembický, KPÚ Košice; P. Luprich, Bratislava