Jedna z najkrajších alejí je na cintoríne v Topoľčanoch – prvé kroky odbornej obnovy
Stromová vegetácia na cintorínoch predstavuje potenciálny konflikt pre všetky zainteresované strany, a to vlastníkov hrobových miest, správcov cintorínov, orgánov ochrany prírody a krajiny a v prípade, že ide o pamiatkovo chránený objekt alebo je cintorín situovaný v pamiatkovom území aj orgánov ochrany pamiatkového fondu. Pokým vlastník vidí problematiku stromov na cintoríne striktne zo svojho (často sebeckého) zorného uhla, orgán ochrany prírody a krajiny a rovnako i orgán ochrany pamiatkového fondu sa môžu pohybovať iba v legislatívou vymedzených mantineloch. Ťažko vyrokovaný konsenzus medzi vyššie uvedenými účastníkmi často narazí na finančné limity správcov cintorínov. Z odborného hľadiska sa situácia komplikuje v prípade obnovy alejí, keď alej ako kompozičný prvok sadovníckej tvorby sa má pridržiavať zásady jeden druh – jeden kultivar – rovnaký vek – rovnaký pestovateľský zdroj. To by však znamenalo jednorazový výrub celej aleje a jej okamžitú náhradu novou výsadbou pri dodržaní vyššie uvedenej zásady. Z psychologického hľadiska je ale takýto postup neprijateľný. Odhliadnuc od skutočnosti, že nie všetky stromy v aleji sú prestarnuté a neperspektívne a ich biologická a kultúrnohistorická hodnota je nenahraditeľná.
V Nitrianskom kraji je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaný objekt „aleja“ ako súčasť nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky „cintorín s areálom“ v Topoľčanoch. Cintorín bol založený v roku 1900 ako hlavný mestský cintorín. Plocha cintorína bola rozdelená sieťou chodníkov na bloky pre hrobové miesta. Stredom plochy je vedený hlavný chodník, na ktorý z oboch strán kolmo nadväzujú bočné chodníky. Po obvode cintorína sa tiahne obvodový chodník. Pri zakladaní cintorína sa pamätalo i na výsadbu stromov. Po oboch stranách hlavného chodníka boli vysadené lipy malolisté, lipy veľkolisté, miestami pagaštany konské. Stromy boli vysadené v tvare aleje, t.j. radovou výsadbou. Podobným spôsobom boli vysadené aj bočné – kolmé chodníky. U bočných alejí prevládajú lipy malolisté. Kostru cintorínskej zelene teda tvorí jedna hlavná a 8 kratších bočných alejí, vedených kolmo na hlavnú. V roku 1994 bolo vykonané ošetrenie korún a kmeňov takmer 100-ročných stromov. Proces starnutia živého organizmu je však nezastaviteľný a cca po dvadsiatich rokoch od ošetrenia sa problémy so stromami na cintoríne ozvali znovu. Koruny mnohých stromov boli preschnuté, z korún padali konáre a poškodzovali náhrobné kamene, obavy správcu cintorína nielen o majetok ale najmä o bezpečnosť návštevníkov boli namieste. Po opakovaných žiadostiach o výrub stromov na cintoríne, ktoré vždy riešili iba parciálny problém, sme iniciovali rokovanie, na ktorom sa nám podarilo vlastníka a zároveň správcu cintorína Mesto Topoľčany, presvedčiť o systémovom riešení vzniknutej situácie, a síce o redukcii cca 1/3 hmoty korún všetkých stromov v alejach. Redukcie korún senescentných drevín sa robia kvôli predĺženiu životnosti vegetačného prvku na stanovisku. Práce sa začali, avšak neboli dotiahnuté do konca, väčšina stromov v alejach zostala neošetrená. Na problém nebolo treba dlho čakať. Dňa 7. 8. 2019 sa topoľčianskym regiónom prehnala mimoriadna veterná smršť, ktorá spôsobila obrovské škody na alejových stromoch na cintoríne, padajúce konáre tiež poškodili desiatky náhrobných kameňov. Až po tejto udalosti pristúpilo vedenie mesta k systémovému riešeniu problému. Ako prvý krok predložilo tunajšiemu úradu na schválenie expertízny posudok na stanovenie stability stromov zvukovým tomografom. Posudok vypracoval Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, Pobočka biológie drevín Nitra v roku 2017. V zmysle posudku bolo 26 stromov vyhodnotených ako nestabilných a nebezpečných, ich asanáciu tunajší úrad na základe predloženého posudku odsúhlasil. Vedenie Mesta Topoľčany sa rozhodlo a vrátilo k začatej redukcii korún, ktorá bola zrealizovaná a dokončená v auguste 2020. Zásah vykonal arborista s arboristickou certifikáciou (ISA Slovensko). Každý strom bol individuálne vyhodnotený, koruny stromov boli odľahčené o preschnuté a nebezpečné časti. Pri defektoch v korune, ako je tlakové rozkonárenie, bola v korunách inštalovaná tzv. dynamická väzba. Je to špeciálna väzba z UV stabilného materiálu, ktorá strom neobmedzuje a nebráni mu vo vytváraní spevňujúcich pletív. V prípade vetra, ktorý by inak mohol strom poškodiť rozštiepením rozkonárenia, táto väzba konáre zadrží, a ak aj dôjde k rozštiepeniu napríklad pri torznom namáhaní dreva, väzba konár zachytí. Následne sa musí konár v čo najkratšom čase odstrániť. Väzbu je nutné každých 5 rokov skontrolovať, najneskôr po 10 rokoch sa musí vymeniť. V súčasnosti po arboristickom zásahu pôsobia stromy „neučesane“, čo je však prirodzené a najmä dočasné. V ďalšom kroku pristúpi vlastník k výsadbe nových jedincov líp, ktorými vyplní miesta v alejach uvoľnené po predchádzajúcich asanáciách.
Vyššie popísané zásahy v alejach na cintoríne v Topoľčanoch sú v súlade s čl. 11 Florentskej charty, kde je uvedené: „Vzhľadom na to, že hlavným materiálom historických záhrad sú rastliny, záhradu možno udržovať v dobrom stave okamžitými čiastkovými náhradami a ak je to potrebné - v dlhodobom výhľade - cyklickou obnovu (výrubom a novou výsadbou, resp. umiestením už rozvinutých rastlinných jedincov)“.
Ing. Darina Ulrychová, CSc., Krajský pamiatkový úrad Nitra
