Hrašovík - boj o záchranu líp nebol márny
Prológ košického pamiatkara: Veľmi dobrou správou v tomto roku pre celý náš „zmrzačený svet“ je skutočnosť, že USA sa vďaka podpisu ich nového prezidenta vrátili späť k celosvetovej Parížskej klimatickej zmluve. Aj keď všetci nie sme prezidenti, každý z nás podobne môže - ba priam musí - každý deň pre náš svet a pre druhých ľudí darovať tam, kde pôsobí, kde žije, a kde pracuje - tiež svoj konkrétny kúsok dobra. Poľský básnik Adam Zagajewski by dodal - „Skús ospevovať zmrzačený svet. Pamätaj na dlhé dni júna, na jahody, kvapky vína rosé. Na žihľavy, ktoré zarastali opustené domovy vyhnancov. Musíš ospevovať zmrzačený svet ...“ A tak aj my pamätáme a pre Vás tu ospevujeme jeden vybraný krásny príbeh - pri treťom výročí úspešného zápasu za miestne nenápadné historické pamätihodnosti vzácneho a zároveň pamätného ekosystému košického regiónu. Prinášame Vám ho „klimaticky“ nenáhodne ako povzbudivé pripomenutie presahov ochranárskych príbehov a navzájom podporujúcich sa aktivít, komunít, či prepojení, kde všetko so všetkým súvisí. Inými slovami – že to všetko má spoločne nejaký zmysel aj naďalej, aj v tomto roku, krok za krokom ! Ako sa aj pamiatkári stávajú súčasťou každodenných bojov za dobré a zmysluplné veci pre bežných ľudí, o tom hovorí retrospektívny pohľad PhDr. Jany Amrichovej z Hrašovíka, jednej z hlavných aktériek „lipového príbehu“. I keď na jeho počiatku pred pár rokmi možno niekomu už znela skôr pieseň – „Zbohom buď lipová lyžka“, dnes Vám ponúkame toto rozprávanie ako pozvanie na potechu duše i ducha pri šálke lipového čaju s medom, s doplnením aj o naše skromné pamiatkárske poznanie:
Každý vodič, ktorý odbočí tesne za zákrutou od Košickej Novej Vsi z hlavnej cesty, vedúcej z Košíc smerom na Michalovce, doľava na cestu tretej triedy, musí okolo nich prejsť. Cesta vedie do malej dedinky Hrašovík, ktorá má necelých 400 obyvateľov. Tri mohutné stromy, a ten štvrtý je síce už len torzom, ale patrí nerozlučne k nim. Tesne pred nimi sa nachádza kamenný prícestný kríž. Už viac ako sto rokov mlčky pozorujú svoje okolie. Predtým ich tieň využívali miestni ľudia na oddych po práci na rozľahlých poliach, chránili ich pred poľudňajším slnkom. V nedeľu sa pod nimi stretávala mládež. Toto miesto volajú miestni „U kráľovnej“. Vstup do dediny si bez líp Hrašovíčania ani len nevedia predstaviť, sú súčasťou okolitej krajiny. Lipy netušia, že tu už niekoľko rokov nemuseli byť. Kvôli výstavbe diaľnice D1 mali byť vyrúbané a kríž mal byť posunutý o niekoľko metrov. Zachránili ich obyvatelia obce a kompetentní úradníci, ktorí ich vypočuli a slovko „nedá sa“ nahradili za - „dá sa, keď sa chce“.
Každý vodič, ktorý odbočí tesne za zákrutou od Košickej Novej Vsi z hlavnej cesty, vedúcej z Košíc smerom na Michalovce, doľava na cestu tretej triedy, musí okolo nich prejsť. Cesta vedie do malej dedinky Hrašovík, ktorá má necelých 400 obyvateľov. Tri mohutné stromy, a ten štvrtý je síce už len torzom, ale patrí nerozlučne k nim. Tesne pred nimi sa nachádza kamenný prícestný kríž. Už viac ako sto rokov mlčky pozorujú svoje okolie. Predtým ich tieň využívali miestni ľudia na oddych po práci na rozľahlých poliach, chránili ich pred poľudňajším slnkom. V nedeľu sa pod nimi stretávala mládež. Toto miesto volajú miestni „U kráľovnej“. Vstup do dediny si bez líp Hrašovíčania ani len nevedia predstaviť, sú súčasťou okolitej krajiny. Lipy netušia, že tu už niekoľko rokov nemuseli byť. Kvôli výstavbe diaľnice D1 mali byť vyrúbané a kríž mal byť posunutý o niekoľko metrov. Zachránili ich obyvatelia obce a kompetentní úradníci, ktorí ich vypočuli a slovko „nedá sa“ nahradili za - „dá sa, keď sa chce“.
Všetko sa to začalo začiatkom novembra roku 2017, keď starostka obce p. Renáta Demková zistila, že lipy sú označené na výrub. Bola presvedčená, že lipy sa nevyrúbu, keďže ju o tom ubezpečoval projektant ešte pred začatím výstavby úseku diaľnice D1: Budimír - Bidovce. Lipy na tomto mieste sú totiž zapísané aj v Zozname pamätihodností obce Hrašovík, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo v roku 2015. Keď sa občania obce dozvedeli, že lipy „U kráľovnej“ majú byť vyrúbané, chytili sa iniciatívy a spísali petíciu za ich záchranu. Starostka Hrašovíka neváhala a oslovila kompetentných. Na Okresnom úrade Košice - okolie na odbore starostlivosti o životné prostredie zistila, že v roku 2012 vydali povolenie na výrub stromov po celej dĺžke pripravovaného úseku diaľnice D1. Vedenie obce oslovilo aj ochranárov a aktivistov. O vyjadrenie stanoviska požiadalo aj Krajský pamiatkový úrad Košice. Jeho riaditeľka Ing. Kristína Markušová v stanovisku o. i. uviedla: „ Predmetná skupina líp s krížom napĺňa všetky dôležité kritériá pamätihodnosti a Krajský pamiatkový úrad Košice odporúča obci ich zachovanie.“ Lokalita je výraznou miestnou krajinno - urbárnou dominantou. Starosta Košických Oľšian, kde podľa katastra toto územie patrí, sa o výrube dozvedel až od starostky Hrašovíka. Prejavil ochotu, že po dohode s Národnou diaľničnou spoločnosťou by obec vrátila diaľničnej spoločnosti peniaze, ktoré od nej dostali. O problém sa začali zaujímať regionálne noviny Košice: dnes, ktoré kauzu sledovali od začiatku. Dňa 6. decembra 2017 vyšiel v týchto novinách článok ešte s pesimistickým titulom - „Storočné lipy majú padnúť.“ Redaktori navštívili obec a zverejnili stanoviská všetkých zainteresovaných strán. V tom čase sa už v dedine rozbehla podpisová akcia medzi občanmi. Ako jednu z iniciátoriek petície ma zaujala horlivosť a zapálenie mládeže v snahe zachrániť dedičstvo svojich predkov. Niektorí obyvatelia, hoc petíciu podpísali, boli skeptickí, že aj tak to už nepomôže. Celkovo sa pod petíciu podpísalo viac ako 200 obyvateľov i návštevníkov. Ešte koncom decembra 2017, tesne pred sviatkami, sa podarilo uskutočniť stretnutie starostov obcí Košické Oľšany a Hrašovík so zástupcami Národnej diaľničnej spoločnosti a projektantom. Rokovania sa zúčastnil aj aktivista a poslanec Košického samosprávneho kraja Ladislav Rovinský. A našlo sa riešenie. Malá úprava v projekte stavby diaľničného úseku zachránila lipy.
„Lipy aj kríž ostanú na svojom mieste. Myslím, že je to výsledok toho, že všetci zainteresovaní chceli pomôcť. Diaľničiari prisľúbili aj úpravu terénu okolo líp“ povedala po rokovaní starostka. Novinári navštívili obec ešte raz, začiatkom roka 2018, aby čitateľom Košice:dnes dňa 15.01.2018 mohli priniesť reportáž s názvom - „Storočné lipy nakoniec diaľničiari nevyrúbu.“ Národná diaľničná spoločnosť splnila svoj sľub a okolie kríža a líp upravila. Aj obec v máji 2018 dala lipy odborne ošetriť arboristom. Nuž a to je šťastný koniec príbehu o hrašovíckych lipách. Spokojne sa naďalej týčia nad okolitou krajiny a pozorujú ruch na neďalekom kruhovom objazde.
Poznámka historická (epilóg):
Predmetné lipy s krížom ako miestne chránené pamätihodnosti úzko súvisia s nálezom historickej cestnej komunikácie v ich priamom susedstve, nakoľko prícestné kríže spolu so stromovou výsadbou boli prirodzenou súčasťou ciest v dobách minulých, i v súčasnosti. Preto KPÚ Košice odporučil túto pamätihodnosť zachovať „in situ“. V prípade miestneho prícestného kríža s datovaním do roku 1912 (v maďarskom nápise na jeho podstavci) ide o zachovanú kamenársku prácu z umelého kameňa, pochádzajúcu zo začiatku 20. storočia, a v prípade vysadených líp ide o cielenú výsadbu - takéto stromy sa spravidla v skupinkách vysádzali ku prícestným krížom a Božím mukám v krajine. V obci Hrašovík sa k nim navyše viažu aj zaujímavé miestne legendy a príbehy, spájajúce tieto lipy aj s miestnym názvom „U kráľovnej“. Údajne súviseli s nariadením posadiť v obci štyri lipy na pamiatku nebohých následníkov trónu, ktorí zahynuli pri atentáte v Sarajeve v roku 1914. Vznikla pritom aj legenda, že je tu „pochovaná kráľovná“, na čo odkazuje aj zaužívaný historický miestny názov. V skutočnosti by však mohlo ísť pravdepodobne o tzv. lipy slobody z roku 1919, ktoré boli vysádzané ako pamätné stromy na území prvej Československej republiky pri príležitosti jej vzniku a pri jej výročiach. Stromy majú vysokú sadovnícku, spoločenskú a ekologickú hodnotu. Vekovo môžu mať nad 100 rokov, výsadba môže súvisieť aj s osadením kríža. Rod lipa (Tilia sp.) zahŕňa trváce druhy domáceho pôvodu, ktoré sa pri dobrej starostlivosti dožívajú dlhého veku. Na Slovensku sú známe jedince vo veku 300 - 400 rokov (výnimočne 600 rokov). Z uvedených dôvodov KPÚ Košice odporučil uvedené dreviny zachovať a v prípade potreby odborne arboristicky ošetriť, čo sa na záver aj stalo. Keď pôjdete okolo, zastavte sa pod nimi na chvíľku, len tak ako básnik, v dlhých voňavých dňoch júna, so sladkými jahodami a s kvapkou vínka rosé ...
Pramene: Obecná kronika a korešpondencia obce Hrašovík; články Košice: dnes (6.12.2017; 15.1.2018)
Poznámka historická (epilóg):
Predmetné lipy s krížom ako miestne chránené pamätihodnosti úzko súvisia s nálezom historickej cestnej komunikácie v ich priamom susedstve, nakoľko prícestné kríže spolu so stromovou výsadbou boli prirodzenou súčasťou ciest v dobách minulých, i v súčasnosti. Preto KPÚ Košice odporučil túto pamätihodnosť zachovať „in situ“. V prípade miestneho prícestného kríža s datovaním do roku 1912 (v maďarskom nápise na jeho podstavci) ide o zachovanú kamenársku prácu z umelého kameňa, pochádzajúcu zo začiatku 20. storočia, a v prípade vysadených líp ide o cielenú výsadbu - takéto stromy sa spravidla v skupinkách vysádzali ku prícestným krížom a Božím mukám v krajine. V obci Hrašovík sa k nim navyše viažu aj zaujímavé miestne legendy a príbehy, spájajúce tieto lipy aj s miestnym názvom „U kráľovnej“. Údajne súviseli s nariadením posadiť v obci štyri lipy na pamiatku nebohých následníkov trónu, ktorí zahynuli pri atentáte v Sarajeve v roku 1914. Vznikla pritom aj legenda, že je tu „pochovaná kráľovná“, na čo odkazuje aj zaužívaný historický miestny názov. V skutočnosti by však mohlo ísť pravdepodobne o tzv. lipy slobody z roku 1919, ktoré boli vysádzané ako pamätné stromy na území prvej Československej republiky pri príležitosti jej vzniku a pri jej výročiach. Stromy majú vysokú sadovnícku, spoločenskú a ekologickú hodnotu. Vekovo môžu mať nad 100 rokov, výsadba môže súvisieť aj s osadením kríža. Rod lipa (Tilia sp.) zahŕňa trváce druhy domáceho pôvodu, ktoré sa pri dobrej starostlivosti dožívajú dlhého veku. Na Slovensku sú známe jedince vo veku 300 - 400 rokov (výnimočne 600 rokov). Z uvedených dôvodov KPÚ Košice odporučil uvedené dreviny zachovať a v prípade potreby odborne arboristicky ošetriť, čo sa na záver aj stalo. Keď pôjdete okolo, zastavte sa pod nimi na chvíľku, len tak ako básnik, v dlhých voňavých dňoch júna, so sladkými jahodami a s kvapkou vínka rosé ...
Pramene: Obecná kronika a korešpondencia obce Hrašovík; články Košice: dnes (6.12.2017; 15.1.2018)
