Ako fénix z popola ...

Presne pred desiatimi rokmi, 10. marca 2012, boli hasiči privolaní k jednému z najkrajších slovenských hradov – na Krásnu Hôrku

"Medzitým hľadali bratia mnísi radu, ako a v akom účelnom rozsahu by sa mal vyhorený kostol obnoviť, avšak radu nenašli. Pretože stĺpy kostola, obyčajne nazývané piliermi, sa následkom zúriaceho požiaru veľmi oslabili, rozpadli sa na kusy, ktoré popadali dookola a sotva by mohli vydržať, čo znemožnilo prijať každú, aj veľmi múdru, správnu a potrebnú radu.“

fráter Gervasius
(z diela: Tractatus de combustione et reparatione Cantuariensis ecclesiae, r. 1185)

Požiar hradu Krásna Hôrka (10. výročie)

Presne pred desiatimi rokmi, 10. marca 2012, boli hasiči privolaní k jednému z najkrajších slovenských hradov - na Krásnu Hôrku. Fatálnym požiarom tu boli náhle zasiahnuté veľké časti hradu, a tak celé Slovensko v šoku i s napätím sledovalo toto „horiace predstavenie“ v priamom prenose. Vďaka správne zvolenej taktike a vynikajúcej spolupráci zasahujúcich zložiek, a následne tiež všetkých angažovaných odborníkov a inštitúcií sa napokon podarilo uchrániť 90% celkových zbierok, ktorých historická hodnota je nevyčísliteľná. Požiar, pri ktorom teplota dosahovala až takmer 1400 stupňov, roztopil aj historické zvony z vežičky hradnej kaplnky – patriace medzi skryté symboly hradu, ktoré načas zmĺkli. Za ostatné roky podrobný architektonicko-historický i archeologický výskum hradu, regenerácia striech (ktoré pochádzali z roku 1817, kedy podobný požiar zničil staršie strechy), komplexná pamiatková obnova i reštaurovanie, a najmä pripravované opätovné sprístupnenie je príbehom bájneho vtáka fénixa, povstávajúceho opäť vo svojej kráse z popola. Dnes pri jeho 10. výročí si požiar hradu pripomenieme pamiatkarskou fotogalériou. Krajský pamiatkový úrad Košice so svojimi odborníkmi na úseku historickej architektúry, archeológie i kampanológie, ktorý sa dodnes spolupodieľa na záchrane hradu, sa na záchrane zúčastňoval od začiatku, a to nielen ako štátna správa pre ochranu pamiatkového fondu, ale aj ako teleso výkonných odborníkov – okamžite, keď požiarnici povolili múzejníkom a iným oprávneným špecialistom vstup na hrad. Podarilo sa nielen podrobne dokumentovať vzniknuté škody a premiestniť zbierky múzea do bezpečných depozitov, ale pamiatkari s použitím detektorov viac dní dohľadávali najmä kovové militárie: drobné i väčšie zbierkové premety z hrubej vrstvy popola. Lebo veď z popola fénix vždy napokon povstane, alebo – ako by k marcovým pohnutým časom (a hradným výročiam) múdro a povzbudivo dodal Sándor Márai: „...ver tomu, že za morovou epidémiou a potupou žijú priaznivejšie sily, tlejú tam svetlá, ktoré jedného dňa predsa len vrhnú svoj jas na svet človeka, ako toto prvé, zanovité svetlo, o štvrtej popoludní, v marci.“

Autor: Juraj Gembický, KPÚ Košice