Správa z konferencie “Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe”
V parížskom Saint-Germain-en-Laye prebehla počas 20. – 21. októbra 2022 medzinárodná konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe. Konala sa pri príležitosti udelenia Európskej ceny za archeológiu Josepha Décheletteho Sasji van der Vaart-Verschoof, ktorú získala už v roku 2018 za svoju dizertačnú prácu a bola to vôbec prvá konferencia k tomuto oceneniu, ktorú Národné archeologické múzeum (Musée d’Archéologie Nationale) organizovalo.
Konferencia sa mala pôvodne uskutočniť už v novembri 2020, no kvôli pandémii covidu-19 ju presunuli na jar 2021. Ale nepriaznivá situácia nedovolila uskutočniť ju ani vtedy. Organizačný tím, ktorý tvorili Laurent Olivier (Musée d'Archéologie Nationale), Robert Schumann (Hamburg University) a Sasja van der Vaart-Verschoof (Leiden University), sa však nedal odradiť a napokon sa túto jeseň predsa len podarilo konferenciu úspešne uskutočniť.
Konala sa v Národnom archeologickom múzeu – v zámku Saint-Germain-en-Laye. Táto nádherná budova má bohatú históriu už od čias Ľudovíta VI. Tučného v 12. storočí, kedy sa na niekoľko storočí stala kráľovským sídlom a rodiskom viacerých panovníkov. Podpísalo sa tu tiež viacero kráľovských ediktov a zmlúv až po tú z roku 1919, ktorá oficiálne ukončila vojnu medzi štátmi Dohody a Rakúskom a spečatila osud Rakúsko-Uhorska. Budova získala svoju súčasnú podobu v 2. polovici 19. storočia, keď ju z iniciatívy Napoleona III. obnovil architekt Eugène Millet, aby sa od roku 1862 stala sídlom Múzea národných starožitností (Musée des Antiquités Nationales). To sa v roku 2005 stalo Národným archeologickým múzeom.
Konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe nadviazala na výsledky medzinárodného workshopu Connected Elites and Regions in the Early Hallstatt Period (Ha C) – Perspectives from the Lowlands to the Circumalpine Region, ktorý usporiadali Sasja van der Vaart-Verschoof a Robert Schumann v holandskom Leidene ešte v roku 2015. Konferencia si vzala za cieľ prehĺbiť poznatky získané z tohto workshopu, a preto na nej rozšírili oblasť sledovaného záujmu nielen geograficky, ale aj z časového hľadiska. Pozvaní boli odborníci venujúci sa neskorej dobe bronzovej, dobe halštatskej i včasnej dobe laténskej zo západnej a strednej Európy (z Belgicka, Holandska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie, Írska, Česka a Slovenska) a z USA.
Počas dvoch dní odznelo 17 príspevkov v troch tematických okruhoch. Po každom príspevku nasledovala bohatá a plodná diskusia, ktorá pokračovala aj neskôr v kuloároch.
Konferenciu zahájil riaditeľ Národného archeologického múzea príhovorom, v ktorom okrem iného predstavil laureátku Ceny J. Décheletteho Sasju van der Vaart-Verschoof. Tá následne inšpiratívnou prednáškou odštartovala prvý tematický okruh venujúci sa pôvodu a vývoju hrobov elít. Na príklade azda najznámejšieho hrobu z doby halštatskej v Holandsku – hrobu kniežaťa z Oss – ukázala, ako možno aj pri už takmer 90 rokov známom a opakovane skúmanom materiáli – vďaka jeho revízii, podrobnému štúdiu všetkých predmetov hrobovej prílohy, dokonca aj zdanlivo nič nevypovedajúcich fragmentov zabudnutých v depozitári – získať dôležité dáta, ktoré nielenže dokážu vo veľkej miere doplniť naše doterajšie poznatky o tejto téme, ale ich dokonca výrazne zmeniť.
Viaceré zaujímavé príspevky odzneli aj v druhom tematickom okruhu zameranom na identitu elít, ich status a prestíž. Za zmienku určite stojí autorské trio Carola Metzner-Nebelsick – Robert Schumann – Rupert Gebhard s príspevkom o výnimočnom komorovom hrobe dospelého muža pochovaného s bohato zdobeným jarmom a vozom z doby halštatskej, ktorý objavili v dolnobavorskej dedine Otzing. Nález vybrali en bloc a ďalej skúmali v laboratórnych podmienkach, vďaka čomu mohol byť podrobne preskúmaný. To umožnilo nielen zrekonštruovať pôvodný stav hrobovej komory, ale aj lepšie pochopiť staršiu dobu železnú v južnom Bavorsku i mimo neho.
Celý druhý deň prednášok bol venovaný tretiemu tematickému okruhu, a to rozšíreniu hrobov elít: sieťam a mobilite. Tu odznel príspevok Eriky Makarovej z Pamiatkového úradu SR, ktorá sa venovala hromadným nálezom z doby halštatskej z územia dnešného Slovenska. Bez povšimnutia nezostali ani významné centrá západohalštatskej a včasnolaténskej kultúry v kontexte pohrebov elít, nadregionálnych kontaktov a mobility, a to “soľná metropola” Dürrnberg a región okolo hradiska Heuneburg. Viacero príspevkov tiež poukázalo, aká dôležitá je pri štúdiu pravekej spoločnosti medziodborová spolupráca, ktorá je v západnej Európe už bežnou súčasťou výskumu.
Počas konferencie dostali jej účastníci možnosť nahliadnuť aj do častí múzea, ktoré sú bežnej verejnosti neprístupné. Vďaka tomu mohli vidieť napríklad originálne zbierky paleolitického umenia či postup pri revízii archeologickej zbierky spojenej s presunutím depozitára do iných priestorov, vrátane reinventarizácie všetkých archeologických nálezov, ich očistenia a zdokumentovania.
Na záver treba skonštatovať, že táto medzinárodná konferencia bola nielen vynikajúco zorganizovaná, za čo patrí vďaka celému organizačnému tímu, ale aj nesmierne vedecky prínosná. Príspevky z nej budú uverejnené v zborníku, ktorý organizátori plánujú vydať ako samostatnú publikáciu.
Text a foto: Erika Makarová, PÚ SR
Správa z konferencie “Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe”
V parížskom Saint-Germain-en-Laye prebehla počas 20. – 21. októbra 2022 medzinárodná konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe. Konala sa pri príležitosti udelenia Európskej ceny za archeológiu Josepha Décheletteho Sasji van der Vaart-Verschoof, ktorú získala už v roku 2018 za svoju dizertačnú prácu a bola to vôbec prvá konferencia k tomuto oceneniu, ktorú Národné archeologické múzeum (Musée d’Archéologie Nationale) organizovalo.
Konferencia sa mala pôvodne uskutočniť už v novembri 2020, no kvôli pandémii covidu-19 ju presunuli na jar 2021. Ale nepriaznivá situácia nedovolila uskutočniť ju ani vtedy. Organizačný tím, ktorý tvorili Laurent Olivier (Musée d'Archéologie Nationale), Robert Schumann (Hamburg University) a Sasja van der Vaart-Verschoof (Leiden University), sa však nedal odradiť a napokon sa túto jeseň predsa len podarilo konferenciu úspešne uskutočniť.
Konala sa v Národnom archeologickom múzeu – v zámku Saint-Germain-en-Laye. Táto nádherná budova má bohatú históriu už od čias Ľudovíta VI. Tučného v 12. storočí, kedy sa na niekoľko storočí stala kráľovským sídlom a rodiskom viacerých panovníkov. Podpísalo sa tu tiež viacero kráľovských ediktov a zmlúv až po tú z roku 1919, ktorá oficiálne ukončila vojnu medzi štátmi Dohody a Rakúskom a spečatila osud Rakúsko-Uhorska. Budova získala svoju súčasnú podobu v 2. polovici 19. storočia, keď ju z iniciatívy Napoleona III. obnovil architekt Eugène Millet, aby sa od roku 1862 stala sídlom Múzea národných starožitností (Musée des Antiquités Nationales). To sa v roku 2005 stalo Národným archeologickým múzeom.
Konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe nadviazala na výsledky medzinárodného workshopu Connected Elites and Regions in the Early Hallstatt Period (Ha C) – Perspectives from the Lowlands to the Circumalpine Region, ktorý usporiadali Sasja van der Vaart-Verschoof a Robert Schumann v holandskom Leidene ešte v roku 2015. Konferencia si vzala za cieľ prehĺbiť poznatky získané z tohto workshopu, a preto na nej rozšírili oblasť sledovaného záujmu nielen geograficky, ale aj z časového hľadiska. Pozvaní boli odborníci venujúci sa neskorej dobe bronzovej, dobe halštatskej i včasnej dobe laténskej zo západnej a strednej Európy (z Belgicka, Holandska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie, Írska, Česka a Slovenska) a z USA.
Počas dvoch dní odznelo 17 príspevkov v troch tematických okruhoch. Po každom príspevku nasledovala bohatá a plodná diskusia, ktorá pokračovala aj neskôr v kuloároch.
Konferenciu zahájil riaditeľ Národného archeologického múzea príhovorom, v ktorom okrem iného predstavil laureátku Ceny J. Décheletteho Sasju van der Vaart-Verschoof. Tá následne inšpiratívnou prednáškou odštartovala prvý tematický okruh venujúci sa pôvodu a vývoju hrobov elít. Na príklade azda najznámejšieho hrobu z doby halštatskej v Holandsku – hrobu kniežaťa z Oss – ukázala, ako možno aj pri už takmer 90 rokov známom a opakovane skúmanom materiáli – vďaka jeho revízii, podrobnému štúdiu všetkých predmetov hrobovej prílohy, dokonca aj zdanlivo nič nevypovedajúcich fragmentov zabudnutých v depozitári – získať dôležité dáta, ktoré nielenže dokážu vo veľkej miere doplniť naše doterajšie poznatky o tejto téme, ale ich dokonca výrazne zmeniť.
Viaceré zaujímavé príspevky odzneli aj v druhom tematickom okruhu zameranom na identitu elít, ich status a prestíž. Za zmienku určite stojí autorské trio Carola Metzner-Nebelsick – Robert Schumann – Rupert Gebhard s príspevkom o výnimočnom komorovom hrobe dospelého muža pochovaného s bohato zdobeným jarmom a vozom z doby halštatskej, ktorý objavili v dolnobavorskej dedine Otzing. Nález vybrali en bloc a ďalej skúmali v laboratórnych podmienkach, vďaka čomu mohol byť podrobne preskúmaný. To umožnilo nielen zrekonštruovať pôvodný stav hrobovej komory, ale aj lepšie pochopiť staršiu dobu železnú v južnom Bavorsku i mimo neho.
Celý druhý deň prednášok bol venovaný tretiemu tematickému okruhu, a to rozšíreniu hrobov elít: sieťam a mobilite. Tu odznel príspevok Eriky Makarovej z Pamiatkového úradu SR, ktorá sa venovala hromadným nálezom z doby halštatskej z územia dnešného Slovenska. Bez povšimnutia nezostali ani významné centrá západohalštatskej a včasnolaténskej kultúry v kontexte pohrebov elít, nadregionálnych kontaktov a mobility, a to “soľná metropola” Dürrnberg a región okolo hradiska Heuneburg. Viacero príspevkov tiež poukázalo, aká dôležitá je pri štúdiu pravekej spoločnosti medziodborová spolupráca, ktorá je v západnej Európe už bežnou súčasťou výskumu.
Počas konferencie dostali jej účastníci možnosť nahliadnuť aj do častí múzea, ktoré sú bežnej verejnosti neprístupné. Vďaka tomu mohli vidieť napríklad originálne zbierky paleolitického umenia či postup pri revízii archeologickej zbierky spojenej s presunutím depozitára do iných priestorov, vrátane reinventarizácie všetkých archeologických nálezov, ich očistenia a zdokumentovania.
Na záver treba skonštatovať, že táto medzinárodná konferencia bola nielen vynikajúco zorganizovaná, za čo patrí vďaka celému organizačnému tímu, ale aj nesmierne vedecky prínosná. Príspevky z nej budú uverejnené v zborníku, ktorý organizátori plánujú vydať ako samostatnú publikáciu.
Text a foto: Erika Makarová, PÚ SR
Najnovšie publikácie
Správa z konferencie “Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe”
V parížskom Saint-Germain-en-Laye prebehla počas 20. – 21. októbra 2022 medzinárodná konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe. Konala sa pri príležitosti udelenia Európskej ceny za archeológiu Josepha Décheletteho Sasji van der Vaart-Verschoof, ktorú získala už v roku 2018 za svoju dizertačnú prácu a bola to vôbec prvá konferencia k tomuto oceneniu, ktorú Národné archeologické múzeum (Musée d’Archéologie Nationale) organizovalo.
Konferencia sa mala pôvodne uskutočniť už v novembri 2020, no kvôli pandémii covidu-19 ju presunuli na jar 2021. Ale nepriaznivá situácia nedovolila uskutočniť ju ani vtedy. Organizačný tím, ktorý tvorili Laurent Olivier (Musée d'Archéologie Nationale), Robert Schumann (Hamburg University) a Sasja van der Vaart-Verschoof (Leiden University), sa však nedal odradiť a napokon sa túto jeseň predsa len podarilo konferenciu úspešne uskutočniť.
Konala sa v Národnom archeologickom múzeu – v zámku Saint-Germain-en-Laye. Táto nádherná budova má bohatú históriu už od čias Ľudovíta VI. Tučného v 12. storočí, kedy sa na niekoľko storočí stala kráľovským sídlom a rodiskom viacerých panovníkov. Podpísalo sa tu tiež viacero kráľovských ediktov a zmlúv až po tú z roku 1919, ktorá oficiálne ukončila vojnu medzi štátmi Dohody a Rakúskom a spečatila osud Rakúsko-Uhorska. Budova získala svoju súčasnú podobu v 2. polovici 19. storočia, keď ju z iniciatívy Napoleona III. obnovil architekt Eugène Millet, aby sa od roku 1862 stala sídlom Múzea národných starožitností (Musée des Antiquités Nationales). To sa v roku 2005 stalo Národným archeologickým múzeom.
Konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe nadviazala na výsledky medzinárodného workshopu Connected Elites and Regions in the Early Hallstatt Period (Ha C) – Perspectives from the Lowlands to the Circumalpine Region, ktorý usporiadali Sasja van der Vaart-Verschoof a Robert Schumann v holandskom Leidene ešte v roku 2015. Konferencia si vzala za cieľ prehĺbiť poznatky získané z tohto workshopu, a preto na nej rozšírili oblasť sledovaného záujmu nielen geograficky, ale aj z časového hľadiska. Pozvaní boli odborníci venujúci sa neskorej dobe bronzovej, dobe halštatskej i včasnej dobe laténskej zo západnej a strednej Európy (z Belgicka, Holandska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie, Írska, Česka a Slovenska) a z USA.
Počas dvoch dní odznelo 17 príspevkov v troch tematických okruhoch. Po každom príspevku nasledovala bohatá a plodná diskusia, ktorá pokračovala aj neskôr v kuloároch.
Konferenciu zahájil riaditeľ Národného archeologického múzea príhovorom, v ktorom okrem iného predstavil laureátku Ceny J. Décheletteho Sasju van der Vaart-Verschoof. Tá následne inšpiratívnou prednáškou odštartovala prvý tematický okruh venujúci sa pôvodu a vývoju hrobov elít. Na príklade azda najznámejšieho hrobu z doby halštatskej v Holandsku – hrobu kniežaťa z Oss – ukázala, ako možno aj pri už takmer 90 rokov známom a opakovane skúmanom materiáli – vďaka jeho revízii, podrobnému štúdiu všetkých predmetov hrobovej prílohy, dokonca aj zdanlivo nič nevypovedajúcich fragmentov zabudnutých v depozitári – získať dôležité dáta, ktoré nielenže dokážu vo veľkej miere doplniť naše doterajšie poznatky o tejto téme, ale ich dokonca výrazne zmeniť.
Viaceré zaujímavé príspevky odzneli aj v druhom tematickom okruhu zameranom na identitu elít, ich status a prestíž. Za zmienku určite stojí autorské trio Carola Metzner-Nebelsick – Robert Schumann – Rupert Gebhard s príspevkom o výnimočnom komorovom hrobe dospelého muža pochovaného s bohato zdobeným jarmom a vozom z doby halštatskej, ktorý objavili v dolnobavorskej dedine Otzing. Nález vybrali en bloc a ďalej skúmali v laboratórnych podmienkach, vďaka čomu mohol byť podrobne preskúmaný. To umožnilo nielen zrekonštruovať pôvodný stav hrobovej komory, ale aj lepšie pochopiť staršiu dobu železnú v južnom Bavorsku i mimo neho.
Celý druhý deň prednášok bol venovaný tretiemu tematickému okruhu, a to rozšíreniu hrobov elít: sieťam a mobilite. Tu odznel príspevok Eriky Makarovej z Pamiatkového úradu SR, ktorá sa venovala hromadným nálezom z doby halštatskej z územia dnešného Slovenska. Bez povšimnutia nezostali ani významné centrá západohalštatskej a včasnolaténskej kultúry v kontexte pohrebov elít, nadregionálnych kontaktov a mobility, a to “soľná metropola” Dürrnberg a región okolo hradiska Heuneburg. Viacero príspevkov tiež poukázalo, aká dôležitá je pri štúdiu pravekej spoločnosti medziodborová spolupráca, ktorá je v západnej Európe už bežnou súčasťou výskumu.
Počas konferencie dostali jej účastníci možnosť nahliadnuť aj do častí múzea, ktoré sú bežnej verejnosti neprístupné. Vďaka tomu mohli vidieť napríklad originálne zbierky paleolitického umenia či postup pri revízii archeologickej zbierky spojenej s presunutím depozitára do iných priestorov, vrátane reinventarizácie všetkých archeologických nálezov, ich očistenia a zdokumentovania.
Na záver treba skonštatovať, že táto medzinárodná konferencia bola nielen vynikajúco zorganizovaná, za čo patrí vďaka celému organizačnému tímu, ale aj nesmierne vedecky prínosná. Príspevky z nej budú uverejnené v zborníku, ktorý organizátori plánujú vydať ako samostatnú publikáciu.
Text a foto: Erika Makarová, PÚ SR