Konzervovanie unikátneho nálezu odpichovadla z Pezinka
Pamiatkový úrad SR 11. októbra informoval verejnosť o unikátnom archeologickom náleze (Pozoruhodné nálezy z prieskumu v Pezinku), ktorým je banskomeračské odpichovadlo z novoveku, nájdené v Pezinku počas prieskumu v trase výstavby cykloturistického chodníka.
Konzerváciu archeologických nálezov vyžadujú právne predpisy i profesionálna starostlivosť o nálezy. Bez ich konzervácie by sa mnohé z nich rozpadli, niektoré by sa nedali identifikovať a nápisy, značky či výzdoba na nich by ostali neviditeľné.
Cieľom tohto krátkeho textu je priblížiť verejnosti postup konzervácie odpichovadla.
Nález sa najskôr mechanicky očistil od koróznych nánosov, ktoré mali nepravidelný tvar a vytvárali na predmete neušľachtilú patinu. Pri mechanickom čistení so skalpelom sa odpojili najväčšie korózne časti na koncoch ramien (nôh) predmetu. Pritom sa odhalili zrezané konce, ktoré majú pravidelný tvar a ich žltá farba indikuje, že materiál predmetu je zliatina medi a cínu (pravdepodobne obsah cínu v zliatine je nad 10 %). Jeden zrezaný koniec mal na zrezanej časti malý čierny výbežok – železný zvyšok po zapichovacej časti. Na druhej zrezanej ploche nebolo nič, čo by naznačovalo, že sa tam nachádzal, resp. vkladal grafit (tuha). Aj preto bol nález určený ako odpichovadlo. Zbavením najväčších koróznych častí sa podarilo odpichovadlo sfunkčniť a bolo možné ho roztvoriť do 180° uhla.
Nález sa následne desalinoval v teplej destilovanej vode, kvôli možnej prítomnosti chloridových iónov. Potom sa vysušil a vložil do kadičky s 5 % roztokom dvojsodnej soli kyseliny etyléndiamíntetraoctovej, kde sa jemne čistil kefkou. Kvôli zvýšeniu efektivity čistenia sa nález dočisťoval v ultrazvukovej kadičke s 5 % roztokom dvojsodnej soli kyseliny etyléndiamíntetraoctovej. Po homogenizácii zafarbenia nálezu (až na jeho zrezané konce) sa čistenie prerušilo a nález sa opláchol destilovanou vodou a vysušil.
Ako záverečný náter bol použitý 10 % roztok akrylového polymérového laku rozpusteného v acetóne, ktorý sa aplikoval trikrát.
Hlavnými výsledkami konzervácie sú ochrana nálezu pred ďalšou degradáciou, sfunkčnenie pohyblivosti kĺbu a overenie absencie písacieho hrotu.
Po dokončení všetkých analýz bude odpichovadlo spolu s ďalšími nálezmi z prieskumu prevedené do múzea.
Spracovali: Edita Dziváková (PÚ SR, depozitár Trnava), Matúš Sládok (KPÚ Trnava)
Konzervovanie unikátneho nálezu odpichovadla z Pezinka
Pamiatkový úrad SR 11. októbra informoval verejnosť o unikátnom archeologickom náleze (Pozoruhodné nálezy z prieskumu v Pezinku), ktorým je banskomeračské odpichovadlo z novoveku, nájdené v Pezinku počas prieskumu v trase výstavby cykloturistického chodníka.
Konzerváciu archeologických nálezov vyžadujú právne predpisy i profesionálna starostlivosť o nálezy. Bez ich konzervácie by sa mnohé z nich rozpadli, niektoré by sa nedali identifikovať a nápisy, značky či výzdoba na nich by ostali neviditeľné.
Cieľom tohto krátkeho textu je priblížiť verejnosti postup konzervácie odpichovadla.
Nález sa najskôr mechanicky očistil od koróznych nánosov, ktoré mali nepravidelný tvar a vytvárali na predmete neušľachtilú patinu. Pri mechanickom čistení so skalpelom sa odpojili najväčšie korózne časti na koncoch ramien (nôh) predmetu. Pritom sa odhalili zrezané konce, ktoré majú pravidelný tvar a ich žltá farba indikuje, že materiál predmetu je zliatina medi a cínu (pravdepodobne obsah cínu v zliatine je nad 10 %). Jeden zrezaný koniec mal na zrezanej časti malý čierny výbežok – železný zvyšok po zapichovacej časti. Na druhej zrezanej ploche nebolo nič, čo by naznačovalo, že sa tam nachádzal, resp. vkladal grafit (tuha). Aj preto bol nález určený ako odpichovadlo. Zbavením najväčších koróznych častí sa podarilo odpichovadlo sfunkčniť a bolo možné ho roztvoriť do 180° uhla.
Nález sa následne desalinoval v teplej destilovanej vode, kvôli možnej prítomnosti chloridových iónov. Potom sa vysušil a vložil do kadičky s 5 % roztokom dvojsodnej soli kyseliny etyléndiamíntetraoctovej, kde sa jemne čistil kefkou. Kvôli zvýšeniu efektivity čistenia sa nález dočisťoval v ultrazvukovej kadičke s 5 % roztokom dvojsodnej soli kyseliny etyléndiamíntetraoctovej. Po homogenizácii zafarbenia nálezu (až na jeho zrezané konce) sa čistenie prerušilo a nález sa opláchol destilovanou vodou a vysušil.
Ako záverečný náter bol použitý 10 % roztok akrylového polymérového laku rozpusteného v acetóne, ktorý sa aplikoval trikrát.
Hlavnými výsledkami konzervácie sú ochrana nálezu pred ďalšou degradáciou, sfunkčnenie pohyblivosti kĺbu a overenie absencie písacieho hrotu.
Po dokončení všetkých analýz bude odpichovadlo spolu s ďalšími nálezmi z prieskumu prevedené do múzea.
Spracovali: Edita Dziváková (PÚ SR, depozitár Trnava), Matúš Sládok (KPÚ Trnava)
Najnovšie publikácie
Konzervovanie unikátneho nálezu odpichovadla z Pezinka
Pamiatkový úrad SR 11. októbra informoval verejnosť o unikátnom archeologickom náleze (Pozoruhodné nálezy z prieskumu v Pezinku), ktorým je banskomeračské odpichovadlo z novoveku, nájdené v Pezinku počas prieskumu v trase výstavby cykloturistického chodníka.
Konzerváciu archeologických nálezov vyžadujú právne predpisy i profesionálna starostlivosť o nálezy. Bez ich konzervácie by sa mnohé z nich rozpadli, niektoré by sa nedali identifikovať a nápisy, značky či výzdoba na nich by ostali neviditeľné.
Cieľom tohto krátkeho textu je priblížiť verejnosti postup konzervácie odpichovadla.
Nález sa najskôr mechanicky očistil od koróznych nánosov, ktoré mali nepravidelný tvar a vytvárali na predmete neušľachtilú patinu. Pri mechanickom čistení so skalpelom sa odpojili najväčšie korózne časti na koncoch ramien (nôh) predmetu. Pritom sa odhalili zrezané konce, ktoré majú pravidelný tvar a ich žltá farba indikuje, že materiál predmetu je zliatina medi a cínu (pravdepodobne obsah cínu v zliatine je nad 10 %). Jeden zrezaný koniec mal na zrezanej časti malý čierny výbežok – železný zvyšok po zapichovacej časti. Na druhej zrezanej ploche nebolo nič, čo by naznačovalo, že sa tam nachádzal, resp. vkladal grafit (tuha). Aj preto bol nález určený ako odpichovadlo. Zbavením najväčších koróznych častí sa podarilo odpichovadlo sfunkčniť a bolo možné ho roztvoriť do 180° uhla.
Nález sa následne desalinoval v teplej destilovanej vode, kvôli možnej prítomnosti chloridových iónov. Potom sa vysušil a vložil do kadičky s 5 % roztokom dvojsodnej soli kyseliny etyléndiamíntetraoctovej, kde sa jemne čistil kefkou. Kvôli zvýšeniu efektivity čistenia sa nález dočisťoval v ultrazvukovej kadičke s 5 % roztokom dvojsodnej soli kyseliny etyléndiamíntetraoctovej. Po homogenizácii zafarbenia nálezu (až na jeho zrezané konce) sa čistenie prerušilo a nález sa opláchol destilovanou vodou a vysušil.
Ako záverečný náter bol použitý 10 % roztok akrylového polymérového laku rozpusteného v acetóne, ktorý sa aplikoval trikrát.
Hlavnými výsledkami konzervácie sú ochrana nálezu pred ďalšou degradáciou, sfunkčnenie pohyblivosti kĺbu a overenie absencie písacieho hrotu.
Po dokončení všetkých analýz bude odpichovadlo spolu s ďalšími nálezmi z prieskumu prevedené do múzea.
Spracovali: Edita Dziváková (PÚ SR, depozitár Trnava), Matúš Sládok (KPÚ Trnava)