Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Pamiatkový úrad SR spúšťa do prevádzky nový webový portál, ktorý spĺňa štandardy pre informačné technológie verejnej správy, vrátane dizajnu. Prináša nové integrácie a funkcionality, no s nevyhnutnými úpravami zachováva pôvodné členenie i pôvodný obsah. Webový portál, ktorý je súčasťou informačného systému PAMIS, umožňuje verejnosti a zaregistrovaným užívateľom prostredníctvom privátnej zóny plnú elektronickú komunikáciu s úradom a sledovanie svojej agendy, efektívne vyhľadávanie záujmových entít  pamiatkového fondu, mapový geopriestorový prehľad a ďalšie možnosti. Našich čitateľov a užívateľov prosíme o zasielanie upozornení na možné nezrovnalosti a technické problémy v súvislosti s nasadením nového IS. Za podnety a zlepšovanie nášho nového webového portálu vám vopred ďakujeme. Kontaktovať nás môžete na webmaster@pamiatky.gov.sk alebo na pamis@pamiatky.gov.sk.

Pozoruhodné nálezy z prieskumu v Pezinku

Aktuality PÚSR
Zlepená horná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok.

Terénne úpravy súvisiace s budovaním cykloturistického chodníka z Pezinka do Perneka vyvolali potrebu archeologického prieskumu v Pezinku v Limbašskom údolí, nakoľko tam chodník pretína najvýznamnejšiu historickú banskú lokalitu v pohorí Malé Karpaty. Počas prieskumu, vôbec prvého v tejto oblasti, realizovaného štandardom archeologického výskumu, sa zistili okrem všedných aj pozoruhodné nálezy.

Unikátnym nálezom je odpichovadlo (obr. 1) zo zliatiny medi so zvyškami železných hrotov, nájdené blízko banskej lokality. Predmet sa podobá kružidlu, od ktorého sa líši absenciou písacieho hrotu. V banskom prostredí používali odpichovadlá banskí inžinieri a kartografi na meranie a prenášanie vzdialeností a tesári pri výrobe banských a úpravníckych zariadení. Významným prameňom poznania odpichovadiel sú parergy (grafická výzdoba máp) na banských mapách (obr. 3), prevažne z 18. storočia. Napriek tomu, že odpichovadlo pochádza z novoveku, zo Slovenska nie je známy žiadny takýto nález, ktorý by sa s istotou našiel v banskej lokalite. Po konzervácii nálezu sa obnovila pohyblivosť kĺbu (obr. 2). Bližšie informácie o konzervácii prinesie ďalší článok.

Dôležitým objavom je strieborný pražský groš Karola IV. Luxemburského (obr. 4, 5), ktorý vládol v rokoch 1346 až 1378. Minca sa našla blízko banskej lokality. Platidlo je najstarším archeologickým nálezom z tejto lokality nájdeným metódami archeologického výskumu. V minulosti artefakty nájdené v údolí boli učinené náhodne alebo ilegálne a neexistuje k nim hodnoverná dokumentácia, čo výrazne znižuje ich informačnú hodnotu. Z celého pohoria je to len druhý známy ojedinelý nález pražského groša Karola IV. Ďalšie takéto mince nájdené v Malých Karpatoch obsahovali hromadné nálezy, ale, žiaľ, všetky boli nájdené ilegálne, resp. neboli na mieste zdokumentované a odovzdané, čomu zodpovedá kvalita a hodnovernosť ich nálezových informácií.

K všedným nálezom patrí mierne ohnuté železné banícke kladivo (obr. 6), nájdené priamo na halde štôlne. Nástroje podobného tvaru sa v banskom prostredí vyskytovali už minimálne v neskorom stredoveku. Toto kladivo najmä vzhľadom na miesto nálezu však pochádza z posledného obdobia banskej činnosti v lokalite okolo polovice 19. storočia.

Mimo hlavnej banskej lokality sa v bezprostrednom okolí jednej malej pingy (povrchové banské dielo) našli črepy z 13. až 15. storočia (obr. 7). Takisto ide o bežné nálezy, avšak vzhľadom na ich lokalizáciu by v prípade potvrdenia súvisu črepov s pingou dokazovali prieskumnú činnosť mimo hlavnej banskej lokality už v prvej písomne podchytenej stredovekej etape pezinského baníctva (1339 – 1543).

Zaujímavými objavmi sú dve táboriská. V prvom, datovanom len rámcovo do novoveku, sa našli stopy ohniska, črepy z keramických nádob a gombík zo zliatiny medi. Časti nádob sa podarilo zlepiť (obr. 8, 9). V druhom táborisku z 1. polovice, príp. 2. tretiny 19. storočia, sa našli gombíky zo zliatiny medi, medené mince (obr. 10) a fragment keramickej nádoby. Táboriská mohli vytvoriť lesníci, baníci či ľudia vyhýbajúcich sa nepokojom.

Prieskum realizoval Pamiatkový úrad SR s pomocou Malokarpatského múzea v Pezinku a dobrovoľníkov v roku 2022. Ukázal, že aj vyhľadávanie nálezov v miestach drobných terénnych úprav hlboko v horách mimo známych archeologických nálezísk môže priniesť dôležité poznatky.

Spracoval: Matúš Sládok, KPÚ Trnava

Zlepená horná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok.
Odpichovadlo po konzervácii. Foto M. Sládok.
Odpichovadlo nájdené na okraji banského areálu pred konzerváciou. Foto M. Sládok
Odpichovadlo na banskej mape z roku 1740. Zdroj SNA, špecializované pracovisko SBA, fond HKG.
Reverz pražského groša. Foto M. Sládok.
Averz pražského groša nájdeného na okraji banského areálu. Foto M. Sládok.
Banícke kladivo nájdené na halde štôlne. Foto M. Sládok
Črepy nájdené pri banskom objekte. Foto M. Sládok
Zlepená horná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok
Zlepená dolná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok
Mince a gombíky nájdené na druhom táborisku. Foto M. Sládok


Pozoruhodné nálezy z prieskumu v Pezinku

Aktuality PÚSR
Zlepená horná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok.

Terénne úpravy súvisiace s budovaním cykloturistického chodníka z Pezinka do Perneka vyvolali potrebu archeologického prieskumu v Pezinku v Limbašskom údolí, nakoľko tam chodník pretína najvýznamnejšiu historickú banskú lokalitu v pohorí Malé Karpaty. Počas prieskumu, vôbec prvého v tejto oblasti, realizovaného štandardom archeologického výskumu, sa zistili okrem všedných aj pozoruhodné nálezy.

Unikátnym nálezom je odpichovadlo (obr. 1) zo zliatiny medi so zvyškami železných hrotov, nájdené blízko banskej lokality. Predmet sa podobá kružidlu, od ktorého sa líši absenciou písacieho hrotu. V banskom prostredí používali odpichovadlá banskí inžinieri a kartografi na meranie a prenášanie vzdialeností a tesári pri výrobe banských a úpravníckych zariadení. Významným prameňom poznania odpichovadiel sú parergy (grafická výzdoba máp) na banských mapách (obr. 3), prevažne z 18. storočia. Napriek tomu, že odpichovadlo pochádza z novoveku, zo Slovenska nie je známy žiadny takýto nález, ktorý by sa s istotou našiel v banskej lokalite. Po konzervácii nálezu sa obnovila pohyblivosť kĺbu (obr. 2). Bližšie informácie o konzervácii prinesie ďalší článok.

Dôležitým objavom je strieborný pražský groš Karola IV. Luxemburského (obr. 4, 5), ktorý vládol v rokoch 1346 až 1378. Minca sa našla blízko banskej lokality. Platidlo je najstarším archeologickým nálezom z tejto lokality nájdeným metódami archeologického výskumu. V minulosti artefakty nájdené v údolí boli učinené náhodne alebo ilegálne a neexistuje k nim hodnoverná dokumentácia, čo výrazne znižuje ich informačnú hodnotu. Z celého pohoria je to len druhý známy ojedinelý nález pražského groša Karola IV. Ďalšie takéto mince nájdené v Malých Karpatoch obsahovali hromadné nálezy, ale, žiaľ, všetky boli nájdené ilegálne, resp. neboli na mieste zdokumentované a odovzdané, čomu zodpovedá kvalita a hodnovernosť ich nálezových informácií.

K všedným nálezom patrí mierne ohnuté železné banícke kladivo (obr. 6), nájdené priamo na halde štôlne. Nástroje podobného tvaru sa v banskom prostredí vyskytovali už minimálne v neskorom stredoveku. Toto kladivo najmä vzhľadom na miesto nálezu však pochádza z posledného obdobia banskej činnosti v lokalite okolo polovice 19. storočia.

Mimo hlavnej banskej lokality sa v bezprostrednom okolí jednej malej pingy (povrchové banské dielo) našli črepy z 13. až 15. storočia (obr. 7). Takisto ide o bežné nálezy, avšak vzhľadom na ich lokalizáciu by v prípade potvrdenia súvisu črepov s pingou dokazovali prieskumnú činnosť mimo hlavnej banskej lokality už v prvej písomne podchytenej stredovekej etape pezinského baníctva (1339 – 1543).

Zaujímavými objavmi sú dve táboriská. V prvom, datovanom len rámcovo do novoveku, sa našli stopy ohniska, črepy z keramických nádob a gombík zo zliatiny medi. Časti nádob sa podarilo zlepiť (obr. 8, 9). V druhom táborisku z 1. polovice, príp. 2. tretiny 19. storočia, sa našli gombíky zo zliatiny medi, medené mince (obr. 10) a fragment keramickej nádoby. Táboriská mohli vytvoriť lesníci, baníci či ľudia vyhýbajúcich sa nepokojom.

Prieskum realizoval Pamiatkový úrad SR s pomocou Malokarpatského múzea v Pezinku a dobrovoľníkov v roku 2022. Ukázal, že aj vyhľadávanie nálezov v miestach drobných terénnych úprav hlboko v horách mimo známych archeologických nálezísk môže priniesť dôležité poznatky.

Spracoval: Matúš Sládok, KPÚ Trnava

Zlepená horná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok.
Odpichovadlo po konzervácii. Foto M. Sládok.
Odpichovadlo nájdené na okraji banského areálu pred konzerváciou. Foto M. Sládok
Odpichovadlo na banskej mape z roku 1740. Zdroj SNA, špecializované pracovisko SBA, fond HKG.
Reverz pražského groša. Foto M. Sládok.
Averz pražského groša nájdeného na okraji banského areálu. Foto M. Sládok.
Banícke kladivo nájdené na halde štôlne. Foto M. Sládok
Črepy nájdené pri banskom objekte. Foto M. Sládok
Zlepená horná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok
Zlepená dolná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok
Mince a gombíky nájdené na druhom táborisku. Foto M. Sládok


Najnovšie publikácie

Pozoruhodné nálezy z prieskumu v Pezinku

Aktuality PÚSR
Zlepená horná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok.

Terénne úpravy súvisiace s budovaním cykloturistického chodníka z Pezinka do Perneka vyvolali potrebu archeologického prieskumu v Pezinku v Limbašskom údolí, nakoľko tam chodník pretína najvýznamnejšiu historickú banskú lokalitu v pohorí Malé Karpaty. Počas prieskumu, vôbec prvého v tejto oblasti, realizovaného štandardom archeologického výskumu, sa zistili okrem všedných aj pozoruhodné nálezy.

Unikátnym nálezom je odpichovadlo (obr. 1) zo zliatiny medi so zvyškami železných hrotov, nájdené blízko banskej lokality. Predmet sa podobá kružidlu, od ktorého sa líši absenciou písacieho hrotu. V banskom prostredí používali odpichovadlá banskí inžinieri a kartografi na meranie a prenášanie vzdialeností a tesári pri výrobe banských a úpravníckych zariadení. Významným prameňom poznania odpichovadiel sú parergy (grafická výzdoba máp) na banských mapách (obr. 3), prevažne z 18. storočia. Napriek tomu, že odpichovadlo pochádza z novoveku, zo Slovenska nie je známy žiadny takýto nález, ktorý by sa s istotou našiel v banskej lokalite. Po konzervácii nálezu sa obnovila pohyblivosť kĺbu (obr. 2). Bližšie informácie o konzervácii prinesie ďalší článok.

Dôležitým objavom je strieborný pražský groš Karola IV. Luxemburského (obr. 4, 5), ktorý vládol v rokoch 1346 až 1378. Minca sa našla blízko banskej lokality. Platidlo je najstarším archeologickým nálezom z tejto lokality nájdeným metódami archeologického výskumu. V minulosti artefakty nájdené v údolí boli učinené náhodne alebo ilegálne a neexistuje k nim hodnoverná dokumentácia, čo výrazne znižuje ich informačnú hodnotu. Z celého pohoria je to len druhý známy ojedinelý nález pražského groša Karola IV. Ďalšie takéto mince nájdené v Malých Karpatoch obsahovali hromadné nálezy, ale, žiaľ, všetky boli nájdené ilegálne, resp. neboli na mieste zdokumentované a odovzdané, čomu zodpovedá kvalita a hodnovernosť ich nálezových informácií.

K všedným nálezom patrí mierne ohnuté železné banícke kladivo (obr. 6), nájdené priamo na halde štôlne. Nástroje podobného tvaru sa v banskom prostredí vyskytovali už minimálne v neskorom stredoveku. Toto kladivo najmä vzhľadom na miesto nálezu však pochádza z posledného obdobia banskej činnosti v lokalite okolo polovice 19. storočia.

Mimo hlavnej banskej lokality sa v bezprostrednom okolí jednej malej pingy (povrchové banské dielo) našli črepy z 13. až 15. storočia (obr. 7). Takisto ide o bežné nálezy, avšak vzhľadom na ich lokalizáciu by v prípade potvrdenia súvisu črepov s pingou dokazovali prieskumnú činnosť mimo hlavnej banskej lokality už v prvej písomne podchytenej stredovekej etape pezinského baníctva (1339 – 1543).

Zaujímavými objavmi sú dve táboriská. V prvom, datovanom len rámcovo do novoveku, sa našli stopy ohniska, črepy z keramických nádob a gombík zo zliatiny medi. Časti nádob sa podarilo zlepiť (obr. 8, 9). V druhom táborisku z 1. polovice, príp. 2. tretiny 19. storočia, sa našli gombíky zo zliatiny medi, medené mince (obr. 10) a fragment keramickej nádoby. Táboriská mohli vytvoriť lesníci, baníci či ľudia vyhýbajúcich sa nepokojom.

Prieskum realizoval Pamiatkový úrad SR s pomocou Malokarpatského múzea v Pezinku a dobrovoľníkov v roku 2022. Ukázal, že aj vyhľadávanie nálezov v miestach drobných terénnych úprav hlboko v horách mimo známych archeologických nálezísk môže priniesť dôležité poznatky.

Spracoval: Matúš Sládok, KPÚ Trnava

Zlepená horná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok.
Odpichovadlo po konzervácii. Foto M. Sládok.
Odpichovadlo nájdené na okraji banského areálu pred konzerváciou. Foto M. Sládok
Odpichovadlo na banskej mape z roku 1740. Zdroj SNA, špecializované pracovisko SBA, fond HKG.
Reverz pražského groša. Foto M. Sládok.
Averz pražského groša nájdeného na okraji banského areálu. Foto M. Sládok.
Banícke kladivo nájdené na halde štôlne. Foto M. Sládok
Črepy nájdené pri banskom objekte. Foto M. Sládok
Zlepená horná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok
Zlepená dolná časť nádoby nájdená na prvom táborisku. Foto M. Sládok
Mince a gombíky nájdené na druhom táborisku. Foto M. Sládok