Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Pamiatkový úrad SR spúšťa do prevádzky nový webový portál, ktorý spĺňa štandardy pre informačné technológie verejnej správy, vrátane dizajnu. Prináša nové integrácie a funkcionality, no s nevyhnutnými úpravami zachováva pôvodné členenie i pôvodný obsah. Webový portál, ktorý je súčasťou informačného systému PAMIS, umožňuje verejnosti a zaregistrovaným užívateľom prostredníctvom privátnej zóny plnú elektronickú komunikáciu s úradom a sledovanie svojej agendy, efektívne vyhľadávanie záujmových entít  pamiatkového fondu, mapový geopriestorový prehľad a ďalšie možnosti. Našich čitateľov a užívateľov prosíme o zasielanie upozornení na možné nezrovnalosti a technické problémy v súvislosti s nasadením nového IS. Za podnety a zlepšovanie nášho nového webového portálu vám vopred ďakujeme. Kontaktovať nás môžete na webmaster@pamiatky.gov.sk alebo na pamis@pamiatky.gov.sk.

Barokový oltárny obraz sa našiel v kontajneri a zreštaurovaný sa vrátil do Nitrianskej Blatnice

StanoviskáKPÚ NitraOznamy
Stav pred reštaurovaním

V roku 2011 na Obecný úrad v Nitrianskej Blatnici priniesol obyvateľ Prašíc Mário Paluš obraz, ktorý našiel vyhodený v kontajneri na blízkej Duchonke. Usúdil, že sa podobá na ten, ktorý ako dieťa vídal na púťach v Kostole sv. Juraja – známej rotunde na úbočí Marhátu nad obcou. Odtiaľ bol v roku 1991 naozaj odcudzený obraz z hlavného oltára, znázorňujúci sv. Juraja bojujúceho s drakom. Keď Pamiatkový úrad SR v roku 2012 barokový oltár vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku (NKP), nebol jeho súčasťou. Keďže sa predpoklad o nájdení originálneho diela blížil k istote, v roku 2018 inicioval vtedajší starosta obce Michal Toman v súčinnosti s občianskym združením Rotunda Jurko jeho reštaurovanie, ktorého sa ujal člen Komory reštaurátorov akad. mal. Jozef Dorica. Obraz bol za NKP vyhlásený v súbehu so začiatkom reštaurovania v roku 2018 (v Ústrednom zozname pamiatkového fondu vedený pod č. 12517/1).

Olejomaľba bola pred reštaurovaním v havarijnom stave, ktorý svedčil o hrubom diletantskom nakladaní neznámej osoby tak pri samotnom odcudzení obrazu, ako aj pri ďalšej manipulácii s ním, pričom olejomaľbe nepomohlo ani jej stočenie maľbou smerom dovnútra. Chýbala celá spodná časť, ktorá bola pravdepodobne pri krádeži odtrhnutá alebo odrezaná. Plátno bolo čiastočne roztrhnuté v spodných partiách, maliarska vrstva bola v celej ploche poškodená uvoľnením od podkladu, skrakelovaná a na viacerých miestach opadaná. Iba očistená zadná strana plátna by mohla podľa reštaurátora naznačovať začatý a nedokončený pokus o reštaurovanie v čase, keď bol obraz odcudzený.

Po reštaurátorskom výskume prebehlo komplexné reštaurovanie, pozostávajúce z upevnenia uvoľnenej maliarskej vrstvy, jej základného očistenia od nečistôt, podlepenia obrazu novým plátnom, odstránenia starého laku, nevhodnej premaľby a lokálnych opráv, doplnenia chýbajúcich častí originálneho plátna, ako aj maliarskej vrstvy tmelením, zaizolovania zadnej strany nového plátna včelím voskom, napnutia na nový rám a následného dokončenia tmelenia. Najmä na základe stavu a rozsahu zachovania originálu, ako aj kvôli opätovnému uplatneniu obrazu vo funkčnom liturgickom priestore, reštaurátor navrhol a realizoval finálne vizuálne scelenie diela formou napodobňujúcej retuše.

Vzhľadom na skutočnosť, že Jozef Dorica sondážne identifikoval signatúru a datovanie: „A. H. Pinxit 1693“ na zadnej strane oltárnej architektúry, možno uvažovať, či sa táto viaže aj na oltárny obraz. Tak z hľadiska formálno-štýlového, ako aj z hľadiska ikonografického obraz zapadá do vývoja maliarstva záveru 17. a prvej polovice 18. storočia. Má v zásade štandardnú ikonografiu, koncipovanú do jednej z jej ustálených foriem v danom období, s nepriamymi východiskami najmä v dielach talianskeho manieristického a barokového maliarstva 17. storočia, ktoré boli rôznymi cestami tlmočené aj do stredoeurópskeho priestoru a preberané domácimi autormi. Aj v tomto prípade taktikou kombinovania viacerých konkrétnych poznaných predlôh. Pre porovnanie uveďme napríklad mladší obraz sv. Juraja s drakom od Augusta Querfurta z Kostola sv. Egídia vo Viedni-Pötzleinsdorfe z roku 1743, prípadne maľbu v kartuši nadstavca ranobarokového hlavného oltára Panny Márie z Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom ešte z konca 17. storočia, ktorú Jozef Medvecký porovnáva práve s uvedeným viedenským dielom Augusta Querfurta.

Výjav súboja sv. Juraja s drakom z Nitrianskej Blatnice je zbavený sprievodných zložiek naratívu. Chýba urodzená panna, ktorú podľa rozprávania pred drakom Juraj zachránil a ďalší svedkovia zápasu – rodičia dievčiny, prípadne ľud prizerajúci sa na zápas z hradieb mesta alebo hradu. Otvorenou zostáva otázka kruhovej stavby na kopci za postavou svätca, ktorá nahrádza spomenutú častejšie zobrazovanú hradbovú architektúru. Reštaurátor Jozef Dorica vyslovil hypotézu o možnom symbolickom zobrazení rotundy – Kostola sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, ak platí, že obraz bol spolu s oltárom špeciálne vytvorený pre tento chrám. Treba však dodať, že sakrálne objekty, síce menej často, ale predsa, nachádzame v dochovaných zobrazeniach (kostol aj na vyššie uvedenej olejomaľbe A. Querfurta, kruhová sakrálna stavba napríklad na staršej medirytine od neznámeho autora, rámcovo datovaná do obdobia 1601 – 1675, dnes v Herzog August Bibliothek vo Wolfenbütteli, Inventar-Nr. Graph. C: 646).

Kompozičné nedostatky a pomerne vážne chyby v anatómii koňa a jazdca vyvažujú o niečo zručnejšie zvládnuté detaily, na ktoré sa neznámy autor sústredil omnoho viac. Úroveň schopností maliara (a pomocného maliara?) a pravdepodobne aj motivácia vytvoriť skôr než realistické stvárnenie, názorné a dôstojné zobrazenie víťazstva kresťanstva nad zlom spôsobili, že sa historická dráma zmenila na temer nehybnú figúru kresťanského bojovníka na vzopätom koni, s ťažiskom v svätcovej pokojnej tvári. Kulisu jej vytvára do dekoratívnej polohy posunutý rozviaty plášť aj samotný kôň s malebnou hlavou prizerajúci sa z plátna na diváka, vo vrchole kompozície tiež dvojica drobných barokových anjelikov putti.

Hoci obraz sv. Juraja z Nitrianskej Blatnice nepatrí k najvýznačnejším dielam svojej doby, má nepopierateľne výtvarnú hodnotu a svedčí o vývoji maliarstva u nás. Je preto dôležitou súčasťou pamiatkového fondu z oblasti barokovej sakrálnej maľby záveru 17. storočia a prvej polovice 18. storočia.

Reštaurovanie oltárneho obrazu zabezpečila obec Nitrianska Blatnica s využitím finančných prostriedkov získaných v roku 2017 za cenu Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2016. Toto ocenenie obec získala práve za komplexnú stavebnú obnovu a reštaurovanie Kostola sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici.

Na odovzdaní zreštaurovaného diela 15. decembra 2023 sa okrem vlastníka – Rímskokatolíckej cirkvi – zastúpeného správcom farnosti Jánom Kováčom, reštaurátora a pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Nitra zúčastnil aj súčasný starosta obce Igor Slávik. Oltárny obraz bol dočasne inštalovaný ako samostatné dielo v rímskokatolíckom farskom Kostole Povýšenia sv. Kríža v Nitrianskej Blatnici. Do oltárnej architektúry bude spätne vsadený po jej plánovanom reštaurovaní.

Mgr. Richard E. Pročka, PhD., KPÚ Nitra

Informácie z procesu reštaurovania obrazu a fotografie z jeho reštaurovania použité so súhlasom akad. mal. Jozefa Doricu.

Reprodukcia olejomaľby Sv. Juraj bojuje s drakom Augusta Querfurta. Internetová stránka Mag. art. Alicje Dabrowskej. Zdroj: www.dabrowska.at

Reprodukcia maľby Sv. Juraj bojuje s drakom z nadstavca hlavného oltára Panny Márie v Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom. Archív Pamiatkového úradu SR, foto: Peter Kršák, 2004.

Medvecký, Jozef. Barokové inšpirácie – grafické predlohy, vzory a inšpirácie barokového maliarstva

na Slovensku : Adaptácia a interpretácia predlôh a migrácia motívov v maliarstve 17. a 18. storočia [online].[cit. 19.1.2024]. Dostupné na: www.barok.me

 

Zdroj: 

1 – 12 Foto: J. Dorica

13 Zdroj: www.dabrowska.at

14 Foto: P. Kršák

Stav pred reštaurovaním
Stav pred reštaurovaním
Stav pred reštaurovaním
Stav pred reštaurovaním
Počas odstraňovania nevhodných premalieb
Po úplnom odstránení premaľby a sekundárnych lokálnych opráv
Po úplnom odstránení premaľby a sekundárnych lokálnych opráv s ponechaním starých, ťažko odstrániteľných tmelov
Stav po vytmelení
Stav po vytmelení, izolácii nasiakavosti tmelov a prvom prelakovaní
Stav po reštaurovaní
Stav po reštaurovaní
Stav po reštaurovaní
Sv. Juraj bojuje s drakom, August Querfurt, olej na plátne, 1743, Kostol sv. Egídia vo Viedni-Pötzleinsdorfe, www.dabrowska.at
Sv. Juraj bojuje s drakom, neznámy autor, tempera na dreve, záver 17. stor. (?), kartuša nadstavca hlavného oltára Panny Márie z Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, foto: P. Kršák


Barokový oltárny obraz sa našiel v kontajneri a zreštaurovaný sa vrátil do Nitrianskej Blatnice

StanoviskáKPÚ NitraOznamy
Stav pred reštaurovaním

V roku 2011 na Obecný úrad v Nitrianskej Blatnici priniesol obyvateľ Prašíc Mário Paluš obraz, ktorý našiel vyhodený v kontajneri na blízkej Duchonke. Usúdil, že sa podobá na ten, ktorý ako dieťa vídal na púťach v Kostole sv. Juraja – známej rotunde na úbočí Marhátu nad obcou. Odtiaľ bol v roku 1991 naozaj odcudzený obraz z hlavného oltára, znázorňujúci sv. Juraja bojujúceho s drakom. Keď Pamiatkový úrad SR v roku 2012 barokový oltár vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku (NKP), nebol jeho súčasťou. Keďže sa predpoklad o nájdení originálneho diela blížil k istote, v roku 2018 inicioval vtedajší starosta obce Michal Toman v súčinnosti s občianskym združením Rotunda Jurko jeho reštaurovanie, ktorého sa ujal člen Komory reštaurátorov akad. mal. Jozef Dorica. Obraz bol za NKP vyhlásený v súbehu so začiatkom reštaurovania v roku 2018 (v Ústrednom zozname pamiatkového fondu vedený pod č. 12517/1).

Olejomaľba bola pred reštaurovaním v havarijnom stave, ktorý svedčil o hrubom diletantskom nakladaní neznámej osoby tak pri samotnom odcudzení obrazu, ako aj pri ďalšej manipulácii s ním, pričom olejomaľbe nepomohlo ani jej stočenie maľbou smerom dovnútra. Chýbala celá spodná časť, ktorá bola pravdepodobne pri krádeži odtrhnutá alebo odrezaná. Plátno bolo čiastočne roztrhnuté v spodných partiách, maliarska vrstva bola v celej ploche poškodená uvoľnením od podkladu, skrakelovaná a na viacerých miestach opadaná. Iba očistená zadná strana plátna by mohla podľa reštaurátora naznačovať začatý a nedokončený pokus o reštaurovanie v čase, keď bol obraz odcudzený.

Po reštaurátorskom výskume prebehlo komplexné reštaurovanie, pozostávajúce z upevnenia uvoľnenej maliarskej vrstvy, jej základného očistenia od nečistôt, podlepenia obrazu novým plátnom, odstránenia starého laku, nevhodnej premaľby a lokálnych opráv, doplnenia chýbajúcich častí originálneho plátna, ako aj maliarskej vrstvy tmelením, zaizolovania zadnej strany nového plátna včelím voskom, napnutia na nový rám a následného dokončenia tmelenia. Najmä na základe stavu a rozsahu zachovania originálu, ako aj kvôli opätovnému uplatneniu obrazu vo funkčnom liturgickom priestore, reštaurátor navrhol a realizoval finálne vizuálne scelenie diela formou napodobňujúcej retuše.

Vzhľadom na skutočnosť, že Jozef Dorica sondážne identifikoval signatúru a datovanie: „A. H. Pinxit 1693“ na zadnej strane oltárnej architektúry, možno uvažovať, či sa táto viaže aj na oltárny obraz. Tak z hľadiska formálno-štýlového, ako aj z hľadiska ikonografického obraz zapadá do vývoja maliarstva záveru 17. a prvej polovice 18. storočia. Má v zásade štandardnú ikonografiu, koncipovanú do jednej z jej ustálených foriem v danom období, s nepriamymi východiskami najmä v dielach talianskeho manieristického a barokového maliarstva 17. storočia, ktoré boli rôznymi cestami tlmočené aj do stredoeurópskeho priestoru a preberané domácimi autormi. Aj v tomto prípade taktikou kombinovania viacerých konkrétnych poznaných predlôh. Pre porovnanie uveďme napríklad mladší obraz sv. Juraja s drakom od Augusta Querfurta z Kostola sv. Egídia vo Viedni-Pötzleinsdorfe z roku 1743, prípadne maľbu v kartuši nadstavca ranobarokového hlavného oltára Panny Márie z Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom ešte z konca 17. storočia, ktorú Jozef Medvecký porovnáva práve s uvedeným viedenským dielom Augusta Querfurta.

Výjav súboja sv. Juraja s drakom z Nitrianskej Blatnice je zbavený sprievodných zložiek naratívu. Chýba urodzená panna, ktorú podľa rozprávania pred drakom Juraj zachránil a ďalší svedkovia zápasu – rodičia dievčiny, prípadne ľud prizerajúci sa na zápas z hradieb mesta alebo hradu. Otvorenou zostáva otázka kruhovej stavby na kopci za postavou svätca, ktorá nahrádza spomenutú častejšie zobrazovanú hradbovú architektúru. Reštaurátor Jozef Dorica vyslovil hypotézu o možnom symbolickom zobrazení rotundy – Kostola sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, ak platí, že obraz bol spolu s oltárom špeciálne vytvorený pre tento chrám. Treba však dodať, že sakrálne objekty, síce menej často, ale predsa, nachádzame v dochovaných zobrazeniach (kostol aj na vyššie uvedenej olejomaľbe A. Querfurta, kruhová sakrálna stavba napríklad na staršej medirytine od neznámeho autora, rámcovo datovaná do obdobia 1601 – 1675, dnes v Herzog August Bibliothek vo Wolfenbütteli, Inventar-Nr. Graph. C: 646).

Kompozičné nedostatky a pomerne vážne chyby v anatómii koňa a jazdca vyvažujú o niečo zručnejšie zvládnuté detaily, na ktoré sa neznámy autor sústredil omnoho viac. Úroveň schopností maliara (a pomocného maliara?) a pravdepodobne aj motivácia vytvoriť skôr než realistické stvárnenie, názorné a dôstojné zobrazenie víťazstva kresťanstva nad zlom spôsobili, že sa historická dráma zmenila na temer nehybnú figúru kresťanského bojovníka na vzopätom koni, s ťažiskom v svätcovej pokojnej tvári. Kulisu jej vytvára do dekoratívnej polohy posunutý rozviaty plášť aj samotný kôň s malebnou hlavou prizerajúci sa z plátna na diváka, vo vrchole kompozície tiež dvojica drobných barokových anjelikov putti.

Hoci obraz sv. Juraja z Nitrianskej Blatnice nepatrí k najvýznačnejším dielam svojej doby, má nepopierateľne výtvarnú hodnotu a svedčí o vývoji maliarstva u nás. Je preto dôležitou súčasťou pamiatkového fondu z oblasti barokovej sakrálnej maľby záveru 17. storočia a prvej polovice 18. storočia.

Reštaurovanie oltárneho obrazu zabezpečila obec Nitrianska Blatnica s využitím finančných prostriedkov získaných v roku 2017 za cenu Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2016. Toto ocenenie obec získala práve za komplexnú stavebnú obnovu a reštaurovanie Kostola sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici.

Na odovzdaní zreštaurovaného diela 15. decembra 2023 sa okrem vlastníka – Rímskokatolíckej cirkvi – zastúpeného správcom farnosti Jánom Kováčom, reštaurátora a pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Nitra zúčastnil aj súčasný starosta obce Igor Slávik. Oltárny obraz bol dočasne inštalovaný ako samostatné dielo v rímskokatolíckom farskom Kostole Povýšenia sv. Kríža v Nitrianskej Blatnici. Do oltárnej architektúry bude spätne vsadený po jej plánovanom reštaurovaní.

Mgr. Richard E. Pročka, PhD., KPÚ Nitra

Informácie z procesu reštaurovania obrazu a fotografie z jeho reštaurovania použité so súhlasom akad. mal. Jozefa Doricu.

Reprodukcia olejomaľby Sv. Juraj bojuje s drakom Augusta Querfurta. Internetová stránka Mag. art. Alicje Dabrowskej. Zdroj: www.dabrowska.at

Reprodukcia maľby Sv. Juraj bojuje s drakom z nadstavca hlavného oltára Panny Márie v Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom. Archív Pamiatkového úradu SR, foto: Peter Kršák, 2004.

Medvecký, Jozef. Barokové inšpirácie – grafické predlohy, vzory a inšpirácie barokového maliarstva

na Slovensku : Adaptácia a interpretácia predlôh a migrácia motívov v maliarstve 17. a 18. storočia [online].[cit. 19.1.2024]. Dostupné na: www.barok.me

 

Zdroj: 

1 – 12 Foto: J. Dorica

13 Zdroj: www.dabrowska.at

14 Foto: P. Kršák

Stav pred reštaurovaním
Stav pred reštaurovaním
Stav pred reštaurovaním
Stav pred reštaurovaním
Počas odstraňovania nevhodných premalieb
Po úplnom odstránení premaľby a sekundárnych lokálnych opráv
Po úplnom odstránení premaľby a sekundárnych lokálnych opráv s ponechaním starých, ťažko odstrániteľných tmelov
Stav po vytmelení
Stav po vytmelení, izolácii nasiakavosti tmelov a prvom prelakovaní
Stav po reštaurovaní
Stav po reštaurovaní
Stav po reštaurovaní
Sv. Juraj bojuje s drakom, August Querfurt, olej na plátne, 1743, Kostol sv. Egídia vo Viedni-Pötzleinsdorfe, www.dabrowska.at
Sv. Juraj bojuje s drakom, neznámy autor, tempera na dreve, záver 17. stor. (?), kartuša nadstavca hlavného oltára Panny Márie z Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, foto: P. Kršák


Najnovšie publikácie

Barokový oltárny obraz sa našiel v kontajneri a zreštaurovaný sa vrátil do Nitrianskej Blatnice

StanoviskáKPÚ NitraOznamy
Stav pred reštaurovaním

V roku 2011 na Obecný úrad v Nitrianskej Blatnici priniesol obyvateľ Prašíc Mário Paluš obraz, ktorý našiel vyhodený v kontajneri na blízkej Duchonke. Usúdil, že sa podobá na ten, ktorý ako dieťa vídal na púťach v Kostole sv. Juraja – známej rotunde na úbočí Marhátu nad obcou. Odtiaľ bol v roku 1991 naozaj odcudzený obraz z hlavného oltára, znázorňujúci sv. Juraja bojujúceho s drakom. Keď Pamiatkový úrad SR v roku 2012 barokový oltár vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku (NKP), nebol jeho súčasťou. Keďže sa predpoklad o nájdení originálneho diela blížil k istote, v roku 2018 inicioval vtedajší starosta obce Michal Toman v súčinnosti s občianskym združením Rotunda Jurko jeho reštaurovanie, ktorého sa ujal člen Komory reštaurátorov akad. mal. Jozef Dorica. Obraz bol za NKP vyhlásený v súbehu so začiatkom reštaurovania v roku 2018 (v Ústrednom zozname pamiatkového fondu vedený pod č. 12517/1).

Olejomaľba bola pred reštaurovaním v havarijnom stave, ktorý svedčil o hrubom diletantskom nakladaní neznámej osoby tak pri samotnom odcudzení obrazu, ako aj pri ďalšej manipulácii s ním, pričom olejomaľbe nepomohlo ani jej stočenie maľbou smerom dovnútra. Chýbala celá spodná časť, ktorá bola pravdepodobne pri krádeži odtrhnutá alebo odrezaná. Plátno bolo čiastočne roztrhnuté v spodných partiách, maliarska vrstva bola v celej ploche poškodená uvoľnením od podkladu, skrakelovaná a na viacerých miestach opadaná. Iba očistená zadná strana plátna by mohla podľa reštaurátora naznačovať začatý a nedokončený pokus o reštaurovanie v čase, keď bol obraz odcudzený.

Po reštaurátorskom výskume prebehlo komplexné reštaurovanie, pozostávajúce z upevnenia uvoľnenej maliarskej vrstvy, jej základného očistenia od nečistôt, podlepenia obrazu novým plátnom, odstránenia starého laku, nevhodnej premaľby a lokálnych opráv, doplnenia chýbajúcich častí originálneho plátna, ako aj maliarskej vrstvy tmelením, zaizolovania zadnej strany nového plátna včelím voskom, napnutia na nový rám a následného dokončenia tmelenia. Najmä na základe stavu a rozsahu zachovania originálu, ako aj kvôli opätovnému uplatneniu obrazu vo funkčnom liturgickom priestore, reštaurátor navrhol a realizoval finálne vizuálne scelenie diela formou napodobňujúcej retuše.

Vzhľadom na skutočnosť, že Jozef Dorica sondážne identifikoval signatúru a datovanie: „A. H. Pinxit 1693“ na zadnej strane oltárnej architektúry, možno uvažovať, či sa táto viaže aj na oltárny obraz. Tak z hľadiska formálno-štýlového, ako aj z hľadiska ikonografického obraz zapadá do vývoja maliarstva záveru 17. a prvej polovice 18. storočia. Má v zásade štandardnú ikonografiu, koncipovanú do jednej z jej ustálených foriem v danom období, s nepriamymi východiskami najmä v dielach talianskeho manieristického a barokového maliarstva 17. storočia, ktoré boli rôznymi cestami tlmočené aj do stredoeurópskeho priestoru a preberané domácimi autormi. Aj v tomto prípade taktikou kombinovania viacerých konkrétnych poznaných predlôh. Pre porovnanie uveďme napríklad mladší obraz sv. Juraja s drakom od Augusta Querfurta z Kostola sv. Egídia vo Viedni-Pötzleinsdorfe z roku 1743, prípadne maľbu v kartuši nadstavca ranobarokového hlavného oltára Panny Márie z Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom ešte z konca 17. storočia, ktorú Jozef Medvecký porovnáva práve s uvedeným viedenským dielom Augusta Querfurta.

Výjav súboja sv. Juraja s drakom z Nitrianskej Blatnice je zbavený sprievodných zložiek naratívu. Chýba urodzená panna, ktorú podľa rozprávania pred drakom Juraj zachránil a ďalší svedkovia zápasu – rodičia dievčiny, prípadne ľud prizerajúci sa na zápas z hradieb mesta alebo hradu. Otvorenou zostáva otázka kruhovej stavby na kopci za postavou svätca, ktorá nahrádza spomenutú častejšie zobrazovanú hradbovú architektúru. Reštaurátor Jozef Dorica vyslovil hypotézu o možnom symbolickom zobrazení rotundy – Kostola sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, ak platí, že obraz bol spolu s oltárom špeciálne vytvorený pre tento chrám. Treba však dodať, že sakrálne objekty, síce menej často, ale predsa, nachádzame v dochovaných zobrazeniach (kostol aj na vyššie uvedenej olejomaľbe A. Querfurta, kruhová sakrálna stavba napríklad na staršej medirytine od neznámeho autora, rámcovo datovaná do obdobia 1601 – 1675, dnes v Herzog August Bibliothek vo Wolfenbütteli, Inventar-Nr. Graph. C: 646).

Kompozičné nedostatky a pomerne vážne chyby v anatómii koňa a jazdca vyvažujú o niečo zručnejšie zvládnuté detaily, na ktoré sa neznámy autor sústredil omnoho viac. Úroveň schopností maliara (a pomocného maliara?) a pravdepodobne aj motivácia vytvoriť skôr než realistické stvárnenie, názorné a dôstojné zobrazenie víťazstva kresťanstva nad zlom spôsobili, že sa historická dráma zmenila na temer nehybnú figúru kresťanského bojovníka na vzopätom koni, s ťažiskom v svätcovej pokojnej tvári. Kulisu jej vytvára do dekoratívnej polohy posunutý rozviaty plášť aj samotný kôň s malebnou hlavou prizerajúci sa z plátna na diváka, vo vrchole kompozície tiež dvojica drobných barokových anjelikov putti.

Hoci obraz sv. Juraja z Nitrianskej Blatnice nepatrí k najvýznačnejším dielam svojej doby, má nepopierateľne výtvarnú hodnotu a svedčí o vývoji maliarstva u nás. Je preto dôležitou súčasťou pamiatkového fondu z oblasti barokovej sakrálnej maľby záveru 17. storočia a prvej polovice 18. storočia.

Reštaurovanie oltárneho obrazu zabezpečila obec Nitrianska Blatnica s využitím finančných prostriedkov získaných v roku 2017 za cenu Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2016. Toto ocenenie obec získala práve za komplexnú stavebnú obnovu a reštaurovanie Kostola sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici.

Na odovzdaní zreštaurovaného diela 15. decembra 2023 sa okrem vlastníka – Rímskokatolíckej cirkvi – zastúpeného správcom farnosti Jánom Kováčom, reštaurátora a pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Nitra zúčastnil aj súčasný starosta obce Igor Slávik. Oltárny obraz bol dočasne inštalovaný ako samostatné dielo v rímskokatolíckom farskom Kostole Povýšenia sv. Kríža v Nitrianskej Blatnici. Do oltárnej architektúry bude spätne vsadený po jej plánovanom reštaurovaní.

Mgr. Richard E. Pročka, PhD., KPÚ Nitra

Informácie z procesu reštaurovania obrazu a fotografie z jeho reštaurovania použité so súhlasom akad. mal. Jozefa Doricu.

Reprodukcia olejomaľby Sv. Juraj bojuje s drakom Augusta Querfurta. Internetová stránka Mag. art. Alicje Dabrowskej. Zdroj: www.dabrowska.at

Reprodukcia maľby Sv. Juraj bojuje s drakom z nadstavca hlavného oltára Panny Márie v Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom. Archív Pamiatkového úradu SR, foto: Peter Kršák, 2004.

Medvecký, Jozef. Barokové inšpirácie – grafické predlohy, vzory a inšpirácie barokového maliarstva

na Slovensku : Adaptácia a interpretácia predlôh a migrácia motívov v maliarstve 17. a 18. storočia [online].[cit. 19.1.2024]. Dostupné na: www.barok.me

 

Zdroj: 

1 – 12 Foto: J. Dorica

13 Zdroj: www.dabrowska.at

14 Foto: P. Kršák

Stav pred reštaurovaním
Stav pred reštaurovaním
Stav pred reštaurovaním
Stav pred reštaurovaním
Počas odstraňovania nevhodných premalieb
Po úplnom odstránení premaľby a sekundárnych lokálnych opráv
Po úplnom odstránení premaľby a sekundárnych lokálnych opráv s ponechaním starých, ťažko odstrániteľných tmelov
Stav po vytmelení
Stav po vytmelení, izolácii nasiakavosti tmelov a prvom prelakovaní
Stav po reštaurovaní
Stav po reštaurovaní
Stav po reštaurovaní
Sv. Juraj bojuje s drakom, August Querfurt, olej na plátne, 1743, Kostol sv. Egídia vo Viedni-Pötzleinsdorfe, www.dabrowska.at
Sv. Juraj bojuje s drakom, neznámy autor, tempera na dreve, záver 17. stor. (?), kartuša nadstavca hlavného oltára Panny Márie z Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, foto: P. Kršák