Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Pamiatkový úrad SR spúšťa do prevádzky nový webový portál, ktorý spĺňa štandardy pre informačné technológie verejnej správy, vrátane dizajnu. Prináša nové integrácie a funkcionality, no s nevyhnutnými úpravami zachováva pôvodné členenie i pôvodný obsah. Webový portál, ktorý je súčasťou informačného systému PAMIS, umožňuje verejnosti a zaregistrovaným užívateľom prostredníctvom privátnej zóny plnú elektronickú komunikáciu s úradom a sledovanie svojej agendy, efektívne vyhľadávanie záujmových entít  pamiatkového fondu, mapový geopriestorový prehľad a ďalšie možnosti. Našich čitateľov a užívateľov prosíme o zasielanie upozornení na možné nezrovnalosti a technické problémy v súvislosti s nasadením nového IS. Za podnety a zlepšovanie nášho nového webového portálu vám vopred ďakujeme. Kontaktovať nás môžete na webmaster@pamiatky.gov.sk alebo na pamis@pamiatky.gov.sk.

Nové poznatky o bočnom oltári Ukrižovania v rímskokatolíckom Kostol sv. Jakuba Staršieho v Tužine

KPÚ Trenčín
01 – Tužina, bočný oltár Ukrižovania. Stav po reštaurovaní. Foto B. Matáková

V rímskokatolíckom Kostole sv. Jakuba Staršieho v Tužine postaveného v roku 1797 na mieste staršieho kostola sv. Jakuba a sv. Kataríny, sa od konca 90. rokov 20. storočia podarilo s podporou rodákov z Nemecka zreštaurovať nielen v dezolátnom stave zachované nástenné maľby, ale postupne i zariadenie sakrálneho priestoru vrátane hlavného oltára, organu Samuela Wagnera, kazateľnice a dvoch bočných oltárov. Starostlivosť domácich o mobiliár bola zjavná vo viacerých sekundárnych úpravách, ktorá vždy nezodpovedala dnešnému pohľadu na zachovanie pamiatky v jej historickom výraze. Nedávne reštaurovanie bočného oltára Ukrižovania (akad. sochár Dušan Hagara, akad. maliar Miroslav Šurin) zachovaného v stave konglomerátu viacerých výtvarných interpretácií, prinieslo spresňujúce poznatky o vzniku oltára, ale i nález signatúry maliara oltárneho obrazu. Na zachovanom historizujúcom retábule z roku 1916 je uvedený donátor tejto obnovy richtár Ignác Ceizel (Ignacz Czeizel) v čase pôsobenia miestneho kňaza Jána Steinhübla (Johann Steinhübel), a tiež tvorca novej oltárnej architektúry E. Tilandy. Pri tejto úprave ponechali starší oltárny stôl s nápisom na antependiu. Chronogram v nápise potvrdil vznik pôvodného oltára v roku 1809, teda o rok skôr, než je v zachovanom nápise datovaná kazateľnica (1810). Pri reštaurovaní oltárneho stipes bola odkrytá schránka na relikvie s listinou z roku 1753 s rozsiahlym textom a erbom biskupa Pavla Révaia (Révay). Mimoriadnym nálezom je autorská signatúra odkrytá pri odstraňovaní stmavnutého laku v pravej dolnej časti obrazu Ukrižovanie Krista v tvare: I. Höfel 1823. Johann Nepomuk Höfel (*1788 v Budapešti – † 1864 vo Viedni) bol rakúsky maliar, žiak Johanna Ignaza Kraffta (*1745 v Strassburgu – † 1810 vo Viedni) na viedenskej Akadémií výtvarných umení vo Viedni. Akým spôsobom sa obraz tohto vyhľadávaného portrétistu a maliara historických a náboženských obrazov dostal do Tužiny, zatiaľ nie je známe. Nepoznáme objednávateľa a darcu obrazu, ani akiste zaujímavé bližšie okolnosti, ktoré môžu byť inšpiráciou k ďalšiemu bádaniu. Obraz je v každom prípade obohatením sakrálneho priestoru, a tiež poznatkov o neskorobarokovom maliarstve nadregionálneho významu na hornej Nitre. 

Spracovala: Barbora Matáková, Krajský pamiatkový úrad Trenčín

01 – Tužina, bočný oltár Ukrižovania. Stav po reštaurovaní. Foto B. Matáková
02 – Oltárny obraz Ukrižovanie Krista, stav počas reštaurovania. Foto  M. Šurin
03 – Detail signatúry  J. N. Höfela  z obrazu Ukrižovanie Krista. Foto M. Šurin
04 – Detail obrazu Ukrižovanie Krista, stav po reštaurovaní. Foto B. Matáková


Nové poznatky o bočnom oltári Ukrižovania v rímskokatolíckom Kostol sv. Jakuba Staršieho v Tužine

KPÚ Trenčín
01 – Tužina, bočný oltár Ukrižovania. Stav po reštaurovaní. Foto B. Matáková

V rímskokatolíckom Kostole sv. Jakuba Staršieho v Tužine postaveného v roku 1797 na mieste staršieho kostola sv. Jakuba a sv. Kataríny, sa od konca 90. rokov 20. storočia podarilo s podporou rodákov z Nemecka zreštaurovať nielen v dezolátnom stave zachované nástenné maľby, ale postupne i zariadenie sakrálneho priestoru vrátane hlavného oltára, organu Samuela Wagnera, kazateľnice a dvoch bočných oltárov. Starostlivosť domácich o mobiliár bola zjavná vo viacerých sekundárnych úpravách, ktorá vždy nezodpovedala dnešnému pohľadu na zachovanie pamiatky v jej historickom výraze. Nedávne reštaurovanie bočného oltára Ukrižovania (akad. sochár Dušan Hagara, akad. maliar Miroslav Šurin) zachovaného v stave konglomerátu viacerých výtvarných interpretácií, prinieslo spresňujúce poznatky o vzniku oltára, ale i nález signatúry maliara oltárneho obrazu. Na zachovanom historizujúcom retábule z roku 1916 je uvedený donátor tejto obnovy richtár Ignác Ceizel (Ignacz Czeizel) v čase pôsobenia miestneho kňaza Jána Steinhübla (Johann Steinhübel), a tiež tvorca novej oltárnej architektúry E. Tilandy. Pri tejto úprave ponechali starší oltárny stôl s nápisom na antependiu. Chronogram v nápise potvrdil vznik pôvodného oltára v roku 1809, teda o rok skôr, než je v zachovanom nápise datovaná kazateľnica (1810). Pri reštaurovaní oltárneho stipes bola odkrytá schránka na relikvie s listinou z roku 1753 s rozsiahlym textom a erbom biskupa Pavla Révaia (Révay). Mimoriadnym nálezom je autorská signatúra odkrytá pri odstraňovaní stmavnutého laku v pravej dolnej časti obrazu Ukrižovanie Krista v tvare: I. Höfel 1823. Johann Nepomuk Höfel (*1788 v Budapešti – † 1864 vo Viedni) bol rakúsky maliar, žiak Johanna Ignaza Kraffta (*1745 v Strassburgu – † 1810 vo Viedni) na viedenskej Akadémií výtvarných umení vo Viedni. Akým spôsobom sa obraz tohto vyhľadávaného portrétistu a maliara historických a náboženských obrazov dostal do Tužiny, zatiaľ nie je známe. Nepoznáme objednávateľa a darcu obrazu, ani akiste zaujímavé bližšie okolnosti, ktoré môžu byť inšpiráciou k ďalšiemu bádaniu. Obraz je v každom prípade obohatením sakrálneho priestoru, a tiež poznatkov o neskorobarokovom maliarstve nadregionálneho významu na hornej Nitre. 

Spracovala: Barbora Matáková, Krajský pamiatkový úrad Trenčín

01 – Tužina, bočný oltár Ukrižovania. Stav po reštaurovaní. Foto B. Matáková
02 – Oltárny obraz Ukrižovanie Krista, stav počas reštaurovania. Foto  M. Šurin
03 – Detail signatúry  J. N. Höfela  z obrazu Ukrižovanie Krista. Foto M. Šurin
04 – Detail obrazu Ukrižovanie Krista, stav po reštaurovaní. Foto B. Matáková


Najnovšie publikácie

Nové poznatky o bočnom oltári Ukrižovania v rímskokatolíckom Kostol sv. Jakuba Staršieho v Tužine

KPÚ Trenčín
01 – Tužina, bočný oltár Ukrižovania. Stav po reštaurovaní. Foto B. Matáková

V rímskokatolíckom Kostole sv. Jakuba Staršieho v Tužine postaveného v roku 1797 na mieste staršieho kostola sv. Jakuba a sv. Kataríny, sa od konca 90. rokov 20. storočia podarilo s podporou rodákov z Nemecka zreštaurovať nielen v dezolátnom stave zachované nástenné maľby, ale postupne i zariadenie sakrálneho priestoru vrátane hlavného oltára, organu Samuela Wagnera, kazateľnice a dvoch bočných oltárov. Starostlivosť domácich o mobiliár bola zjavná vo viacerých sekundárnych úpravách, ktorá vždy nezodpovedala dnešnému pohľadu na zachovanie pamiatky v jej historickom výraze. Nedávne reštaurovanie bočného oltára Ukrižovania (akad. sochár Dušan Hagara, akad. maliar Miroslav Šurin) zachovaného v stave konglomerátu viacerých výtvarných interpretácií, prinieslo spresňujúce poznatky o vzniku oltára, ale i nález signatúry maliara oltárneho obrazu. Na zachovanom historizujúcom retábule z roku 1916 je uvedený donátor tejto obnovy richtár Ignác Ceizel (Ignacz Czeizel) v čase pôsobenia miestneho kňaza Jána Steinhübla (Johann Steinhübel), a tiež tvorca novej oltárnej architektúry E. Tilandy. Pri tejto úprave ponechali starší oltárny stôl s nápisom na antependiu. Chronogram v nápise potvrdil vznik pôvodného oltára v roku 1809, teda o rok skôr, než je v zachovanom nápise datovaná kazateľnica (1810). Pri reštaurovaní oltárneho stipes bola odkrytá schránka na relikvie s listinou z roku 1753 s rozsiahlym textom a erbom biskupa Pavla Révaia (Révay). Mimoriadnym nálezom je autorská signatúra odkrytá pri odstraňovaní stmavnutého laku v pravej dolnej časti obrazu Ukrižovanie Krista v tvare: I. Höfel 1823. Johann Nepomuk Höfel (*1788 v Budapešti – † 1864 vo Viedni) bol rakúsky maliar, žiak Johanna Ignaza Kraffta (*1745 v Strassburgu – † 1810 vo Viedni) na viedenskej Akadémií výtvarných umení vo Viedni. Akým spôsobom sa obraz tohto vyhľadávaného portrétistu a maliara historických a náboženských obrazov dostal do Tužiny, zatiaľ nie je známe. Nepoznáme objednávateľa a darcu obrazu, ani akiste zaujímavé bližšie okolnosti, ktoré môžu byť inšpiráciou k ďalšiemu bádaniu. Obraz je v každom prípade obohatením sakrálneho priestoru, a tiež poznatkov o neskorobarokovom maliarstve nadregionálneho významu na hornej Nitre. 

Spracovala: Barbora Matáková, Krajský pamiatkový úrad Trenčín

01 – Tužina, bočný oltár Ukrižovania. Stav po reštaurovaní. Foto B. Matáková
02 – Oltárny obraz Ukrižovanie Krista, stav počas reštaurovania. Foto  M. Šurin
03 – Detail signatúry  J. N. Höfela  z obrazu Ukrižovanie Krista. Foto M. Šurin
04 – Detail obrazu Ukrižovanie Krista, stav po reštaurovaní. Foto B. Matáková