Nové poznatky o bočnom oltári Ukrižovania v rímskokatolíckom Kostol sv. Jakuba Staršieho v Tužine
V rímskokatolíckom Kostole sv. Jakuba Staršieho v Tužine postaveného v roku 1797 na mieste staršieho kostola sv. Jakuba a sv. Kataríny, sa od konca 90. rokov 20. storočia podarilo s podporou rodákov z Nemecka zreštaurovať nielen v dezolátnom stave zachované nástenné maľby, ale postupne i zariadenie sakrálneho priestoru vrátane hlavného oltára, organu Samuela Wagnera, kazateľnice a dvoch bočných oltárov. Starostlivosť domácich o mobiliár bola zjavná vo viacerých sekundárnych úpravách, ktorá vždy nezodpovedala dnešnému pohľadu na zachovanie pamiatky v jej historickom výraze. Nedávne reštaurovanie bočného oltára Ukrižovania (akad. sochár Dušan Hagara, akad. maliar Miroslav Šurin) zachovaného v stave konglomerátu viacerých výtvarných interpretácií, prinieslo spresňujúce poznatky o vzniku oltára, ale i nález signatúry maliara oltárneho obrazu. Na zachovanom historizujúcom retábule z roku 1916 je uvedený donátor tejto obnovy richtár Ignác Ceizel (Ignacz Czeizel) v čase pôsobenia miestneho kňaza Jána Steinhübla (Johann Steinhübel), a tiež tvorca novej oltárnej architektúry E. Tilandy. Pri tejto úprave ponechali starší oltárny stôl s nápisom na antependiu. Chronogram v nápise potvrdil vznik pôvodného oltára v roku 1809, teda o rok skôr, než je v zachovanom nápise datovaná kazateľnica (1810). Pri reštaurovaní oltárneho stipes bola odkrytá schránka na relikvie s listinou z roku 1753 s rozsiahlym textom a erbom biskupa Pavla Révaia (Révay). Mimoriadnym nálezom je autorská signatúra odkrytá pri odstraňovaní stmavnutého laku v pravej dolnej časti obrazu Ukrižovanie Krista v tvare: I. Höfel 1823. Johann Nepomuk Höfel (*1788 v Budapešti – † 1864 vo Viedni) bol rakúsky maliar, žiak Johanna Ignaza Kraffta (*1745 v Strassburgu – † 1810 vo Viedni) na viedenskej Akadémií výtvarných umení vo Viedni. Akým spôsobom sa obraz tohto vyhľadávaného portrétistu a maliara historických a náboženských obrazov dostal do Tužiny, zatiaľ nie je známe. Nepoznáme objednávateľa a darcu obrazu, ani akiste zaujímavé bližšie okolnosti, ktoré môžu byť inšpiráciou k ďalšiemu bádaniu. Obraz je v každom prípade obohatením sakrálneho priestoru, a tiež poznatkov o neskorobarokovom maliarstve nadregionálneho významu na hornej Nitre.
Spracovala: Barbora Matáková, Krajský pamiatkový úrad Trenčín
Nové poznatky o bočnom oltári Ukrižovania v rímskokatolíckom Kostol sv. Jakuba Staršieho v Tužine
V rímskokatolíckom Kostole sv. Jakuba Staršieho v Tužine postaveného v roku 1797 na mieste staršieho kostola sv. Jakuba a sv. Kataríny, sa od konca 90. rokov 20. storočia podarilo s podporou rodákov z Nemecka zreštaurovať nielen v dezolátnom stave zachované nástenné maľby, ale postupne i zariadenie sakrálneho priestoru vrátane hlavného oltára, organu Samuela Wagnera, kazateľnice a dvoch bočných oltárov. Starostlivosť domácich o mobiliár bola zjavná vo viacerých sekundárnych úpravách, ktorá vždy nezodpovedala dnešnému pohľadu na zachovanie pamiatky v jej historickom výraze. Nedávne reštaurovanie bočného oltára Ukrižovania (akad. sochár Dušan Hagara, akad. maliar Miroslav Šurin) zachovaného v stave konglomerátu viacerých výtvarných interpretácií, prinieslo spresňujúce poznatky o vzniku oltára, ale i nález signatúry maliara oltárneho obrazu. Na zachovanom historizujúcom retábule z roku 1916 je uvedený donátor tejto obnovy richtár Ignác Ceizel (Ignacz Czeizel) v čase pôsobenia miestneho kňaza Jána Steinhübla (Johann Steinhübel), a tiež tvorca novej oltárnej architektúry E. Tilandy. Pri tejto úprave ponechali starší oltárny stôl s nápisom na antependiu. Chronogram v nápise potvrdil vznik pôvodného oltára v roku 1809, teda o rok skôr, než je v zachovanom nápise datovaná kazateľnica (1810). Pri reštaurovaní oltárneho stipes bola odkrytá schránka na relikvie s listinou z roku 1753 s rozsiahlym textom a erbom biskupa Pavla Révaia (Révay). Mimoriadnym nálezom je autorská signatúra odkrytá pri odstraňovaní stmavnutého laku v pravej dolnej časti obrazu Ukrižovanie Krista v tvare: I. Höfel 1823. Johann Nepomuk Höfel (*1788 v Budapešti – † 1864 vo Viedni) bol rakúsky maliar, žiak Johanna Ignaza Kraffta (*1745 v Strassburgu – † 1810 vo Viedni) na viedenskej Akadémií výtvarných umení vo Viedni. Akým spôsobom sa obraz tohto vyhľadávaného portrétistu a maliara historických a náboženských obrazov dostal do Tužiny, zatiaľ nie je známe. Nepoznáme objednávateľa a darcu obrazu, ani akiste zaujímavé bližšie okolnosti, ktoré môžu byť inšpiráciou k ďalšiemu bádaniu. Obraz je v každom prípade obohatením sakrálneho priestoru, a tiež poznatkov o neskorobarokovom maliarstve nadregionálneho významu na hornej Nitre.
Spracovala: Barbora Matáková, Krajský pamiatkový úrad Trenčín
Najnovšie publikácie
Nové poznatky o bočnom oltári Ukrižovania v rímskokatolíckom Kostol sv. Jakuba Staršieho v Tužine
V rímskokatolíckom Kostole sv. Jakuba Staršieho v Tužine postaveného v roku 1797 na mieste staršieho kostola sv. Jakuba a sv. Kataríny, sa od konca 90. rokov 20. storočia podarilo s podporou rodákov z Nemecka zreštaurovať nielen v dezolátnom stave zachované nástenné maľby, ale postupne i zariadenie sakrálneho priestoru vrátane hlavného oltára, organu Samuela Wagnera, kazateľnice a dvoch bočných oltárov. Starostlivosť domácich o mobiliár bola zjavná vo viacerých sekundárnych úpravách, ktorá vždy nezodpovedala dnešnému pohľadu na zachovanie pamiatky v jej historickom výraze. Nedávne reštaurovanie bočného oltára Ukrižovania (akad. sochár Dušan Hagara, akad. maliar Miroslav Šurin) zachovaného v stave konglomerátu viacerých výtvarných interpretácií, prinieslo spresňujúce poznatky o vzniku oltára, ale i nález signatúry maliara oltárneho obrazu. Na zachovanom historizujúcom retábule z roku 1916 je uvedený donátor tejto obnovy richtár Ignác Ceizel (Ignacz Czeizel) v čase pôsobenia miestneho kňaza Jána Steinhübla (Johann Steinhübel), a tiež tvorca novej oltárnej architektúry E. Tilandy. Pri tejto úprave ponechali starší oltárny stôl s nápisom na antependiu. Chronogram v nápise potvrdil vznik pôvodného oltára v roku 1809, teda o rok skôr, než je v zachovanom nápise datovaná kazateľnica (1810). Pri reštaurovaní oltárneho stipes bola odkrytá schránka na relikvie s listinou z roku 1753 s rozsiahlym textom a erbom biskupa Pavla Révaia (Révay). Mimoriadnym nálezom je autorská signatúra odkrytá pri odstraňovaní stmavnutého laku v pravej dolnej časti obrazu Ukrižovanie Krista v tvare: I. Höfel 1823. Johann Nepomuk Höfel (*1788 v Budapešti – † 1864 vo Viedni) bol rakúsky maliar, žiak Johanna Ignaza Kraffta (*1745 v Strassburgu – † 1810 vo Viedni) na viedenskej Akadémií výtvarných umení vo Viedni. Akým spôsobom sa obraz tohto vyhľadávaného portrétistu a maliara historických a náboženských obrazov dostal do Tužiny, zatiaľ nie je známe. Nepoznáme objednávateľa a darcu obrazu, ani akiste zaujímavé bližšie okolnosti, ktoré môžu byť inšpiráciou k ďalšiemu bádaniu. Obraz je v každom prípade obohatením sakrálneho priestoru, a tiež poznatkov o neskorobarokovom maliarstve nadregionálneho významu na hornej Nitre.
Spracovala: Barbora Matáková, Krajský pamiatkový úrad Trenčín