Priaznivá konštelácia Venuše alebo ZNOVUOBJAVENIE STRATENEJ KAMENNEJ STÉLY z Rímskeho kastela v Iži pri Komárne

Tento významný objav súvisí s národnou kultúrnou pamiatkou rímskeho vojenského tábora (kastel) v polohe Leányvár /Dievčí hrad/ pri obci Iža. Kastel bol vybudovaný na brehu Dunaja ako ľavobrežné predpolie rímskeho legionárskeho tábora (kastrum) Brigetio, nachádzajúceho sa na území dnešnej obce Szőny pri Komárome v Maďarsku. Kastel je za slovenskú stranu nominovaný ako súčasť rímskeho pohraničného pásma Limes romanus, spolu s Rusovcami, do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Pri zhromažďovaní podkladov na spracovanie aktualizačného listu národnej kultúrnej pamiatky uvedeného rímskeho auxiliárneho tábora archeológ Krajského pamiatkového úradu Nitra Mgr. Pavel Paterka zistil, že prvopočiatky archeologickej prospekcie polohy súviseli s činnosťou dr. Flórisa Ferencza Rómera, ktorý sa o Leányvári prvýkrát zmienil v roku 1863. Na stránkach 10. zväzku časopisu Archaeologiai Közlemények z roku 1876 píše:

„Martovi (?) AVRELIVS LVRETAS zasvätil votívny kameň. Nálezisko: Leányvár, oproti staroszőnyskeho kastra, pri obci „I s a“, vo vlastníctve nadporučíka Voettera; za jeho kresbu a popis môžem ďakovať R e m i g -ovi S z t a c h o v i c s –ovi. Poznámka: Medzi horným riadkom a dvoma spodnými riadkami nápisu na jednej lavičke sedí vojak; na hlave má helmu, na hrudi brnenie, jeho pravica spočíva na palici, v ľavici drží obojstrannú sekeru (labrys (?)).

Nápis: Čítanie:
... IAVG SAC martI AVGusto SACrum; (?)
(sediaci vojak)
AVREL LVRETAS AVRELius LVRETAS
V E M Vovit Lubens Merito?*“

Trochu ďalej sú uvedené ešte nálezy 4 ks rímskych tehál opatrených značkami légií, a to dvoch polvalcového tvaru a dvoch podlhovastých. Ide vlastne o prvé publikované archeologické nálezy z polohy kastela a z obci Iža vôbec.

O uvedenom votívnom kameni sa neskôr zmienil ešte výskumník kastela, János Tóth Kurucz. Bývalý nadporučík O. Voetter, toho času (1914) už ako vojak s generálskou hodnosťou na dôchodku, býval vo Viedni. J. Tóth Kurucz sa k jeho osobe vyjadroval kriticky, považoval ho za vášnivého zberateľa, ktorý mnoho starožitností dal vyviesť z územia vtedajšieho Uhorska. Podobne aj nami uvádzaný kameň, ktorý predal viedenskému múzeu.

Nakoľko nález votívneho kameňa sa nenachádzal v neskorších známych prácach, predpokladalo sa, že sa vo víre času stratil. Napriek tomu sa Mgr. Pavel Paterka po súhlase a podporou riaditeľa Krajského pamiatkového úradu Nitra PhDr. Petra Jurkoviča, pokúsil nález vypátrať. Pri vybavovaní boli nápomocné Ing. arch. Zuzana Holičková a Mgr. Réka Kovácsová (toho času brigádnička). Čulou e-mailovou korešpondenciou sa začalo už 31. januára 2019. Nakoľko nálezy z krajín Rakúska-Uhorska boli sústredené v Umeleckohistorickom múzeu vo Viedni (Kunsthistorisches museum Wien), predpokladalo sa, že sa nález nachádza v tejto inštitúcii. Riaditeľ antickej zbierky múzea, Dr. Georg Plattner potvrdil, že v inštitúcii sa nachádzajú viaceré nálezy kúpené v roku 1877 od zberateľa O. Voettera. Zároveň uviedol, že takmer všetky tieto nálezy pochádzajú z Brigetia, ale hľadaná kamenná tabuľa sa podľa Rómerovho popisu nedala identifikovať.

Z uvedeného dôvodu pátranie pokračovalo aj po iných múzejných inštitúciách, najmä v Maďarsku, ale bezvýsledne. Po viac než ročnej snahe sa zdalo, že hľadaná stéla sa navždy stratila a nikdy sa nepodarí nájsť, keď prof. dr. László Borhy, vedúci archeologického výskumu v Brigetiu na druhej strane rieky, odporúčal kontakt na dr. Endre Tótha. E. Tóth bol dlhoročný spolupracovník Maďarského národného múzea v Budapešti (Magyar Nemzeti Múzeum), v súčasnosti už na dôchodku. Napriek tomu, že prosba o pomoc sa mu posielala v nedeľu 5. apríla 2020, odpoveď došla po pár hodinách. Kolegovi s mimoriadne širokou orientáciou sa podarilo hľadanú stélu presne identifikovať. Už vieme, že nález je vedený v heidelberskej databáze epigrafických pamiatok pod č. HD 039616. Na stránke http://lupa.at alebo ubi erat lupa pod č. 7029 sa nachádza jeho podrobný popis, ako aj kvalitné fotografie.

V skutočnosti sa nejedná o votívny kameň venovaný Martovi, ale o stélu, venovanú sýrskej bohyni plodnosti Baltis, v starovekej Hornej Mezopotámii niekedy stotožňovanej s planétou Venuša. Bohyňa je vyobrazená ako Amazonka v dobovej barbarskej výzbroji. A skutočne, vyobrazenie tejto bohyne je veľmi zriedkavé. Ako sa nakoniec ukázalo, kameň nedal vyhotoviť Aurelius Luretas, ale bola to žena, Aurelia Euratene. Bohyni Baltis stavali viac oltárov, tak v Brigetiu ako v Aquincu (dnešná Budapešť). Je veľmi pravdepodobné, že predmetná kamenná tabuľa do kastela pri Iži bola ešte v dobe rímskej dovezená z Brigetia, a následne použitá do výstavby ako umelecky nefunkčný stavebný materiál.

Nakoľko sa nález kamennej pamiatky dodnes nachádza v Umeleckohistorickom múzeu vo Viedni, o to väčšie bolo prekvapenie riaditeľa G. Plattnera. Nález vlastne nebol stratený, ale v evidencii, ako aj v odbornej literatúre bolo chybne uvedené nálezisko. Vďaka pomoci dobrých ľudí, ich odbornej orientácii a profesionálnej reakcii v rámci medzinárodnej spolupráce, a zdá sa aj šťastnému postaveniu hviezd na oblohe, sa nakoniec podarilo nález presne identifikovať. Umeleckohistorické múzeum vo Viedni na základe uvedeného opraví vo svojej evidencii popis nálezu evidovaného pod č. III 313. Zároveň, súhlasilo, aby sme zverejnili resp. reprodukovali informácie a fotografie, ktoré vyhotovili Ortolf Harl a jeho manželka Friederike Harl v roku 2019. Podrobný popis jednotlivých úkonov, ako aj informácií o stave rímskeho kastela v 19. storočí, bude zverejnený na stránkach časopisu Pamiatky a Múzeá v roku 2021.

Mgr. Pavel Paterka, KPÚ Nitra

* RÓMER, F. Kiadatlan római feliratok. In Archaeologiai Közlemények. Budapest, 1876, zv. 10 (zv. 7 novej série), zoš. 1, s. 32-33. – preklad z maďarčiny Pavel Paterka  (jpg, 176 kB)