Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Portál
  2. Aktuality
  3. Detail

Veľprepoštský palác bude opäť súčasťou panorámy historickej Nitry

KPÚ Nitra
01 - Nitriansky hrad s areálom Veľprepoštského paláca (vpravo dole) na leteckom zábere z 20. rokov 20. storočia, zdroj: archív KPÚ Nitra

Počas 2. svetovej vojny bola Nitra postihnutá viacerými bombardovaniami rôznej intenzity. Najničivejšie sa uskutočnilo 26. marca 1945 v pondelok Veľkonočného týždňa. Vyžiadalo si okolo tri a pol stovky obetí prevažne z radov civilného obyvateľstva, desiatky zničených a podstatne viac poškodených stavieb. V Hornom meste, najstaršej časti Nitry, sa bombardovanie najdeštruktívnejšie prejavilo na budove Veľprepoštského paláca.

Z ruín pôvodne jednoposchodového objektu s manzardovou strechou bola po skončení 2. svetovej vojny opravená iba zachovalejšia časť približne v rozsahu 2/3 hmoty prízemia a stĺpový portikus s tympanónom, prekrývajúci priestor pred hlavným vstupom. Provizórne opravený fragment stavby dostal valbovú strechu a v tejto podobe sa zachoval až do dnešných dní.

V roku 2008 bol Krajskému pamiatkovému úradu Nitra predložený zámer, ktorý predpokladal rekonštrukciu Veľprepoštského paláca v rozsahu jeho pôvodnej hmoty. Krajský pamiatkový úrad Nitra na základe metodických materiálov pre Mestskú pamiatkovú rezerváciu Nitra vyhodnotil predložený zámer ako prípustný a určil podmienky na jeho prípravu a vykonanie. Tie sa v prvom rade sústredili najmä na definovanie požiadaviek pre výskumy, prostredníctvom ktorých malo byť získané maximum relevantných podkladov a informácií pre návrh obnovy paláca v jeho pôvodnom hmotovom rozsahu. Keďže budova bola z prevažnej časti zničená, najväčší potenciál pre získanie podrobnejších informácií a poznatkov o jej podobe sa predpokladal v oblasti archívneho výskumu. Ten mal tvoriť nevyhnutnú a podstatnú súčasť požadovaného architektonicko-historického výskumu. Pre zistenie celkového pôdorysného rozsahu stavby a miery zachovania jej konštrukcií pod úrovňou terénu bolo nevyhnutné vykonať archeologický výskum. 

Vykonaným architektonicko-historickým výskumom Veľprepoštského paláca v rokoch 2015 - 2016, ktorého súčasťou bol aj archívny výskum, sa nepodarilo získať grafické dokumentácie využiteľné pri obnove pôvodného hmotového rozsahu a architektonického riešenia budovy. Dejiny veľprepoštstva preukázal najmä na personálnej úrovni, výraznejší posun v detailnosti poznania zaniknutej podoby paláca však nepriniesol. Nájdené boli iba dva architektonické návrhy priečelia budovy z rokov 1778 a 1779. Oba publikoval János Kapossy už v roku 1924 a ich autorstvo priradil Franzovi Antonovi Hillebrandtovi, viedenskému architektovi, pôsobiacemu v službách cisárskeho dvora počas vlády Márie Terézie. Ani prvý návrh z roku 1778, ani druhý o niečo redukovanejší návrh z roku 1779 nezodpovedal podobe a predovšetkým hmotovému rozsahu paláca doloženému niekoľkými vedutami a najmä viacerými historickými fotografiami a pohľadnicami, ktoré tvorili súčasť príloh dokumentácie architektonicko-historického výskumu.

V roku 2017 Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied realizoval v polohe zaniknutých nadzemných murív budovy archeologický výskum, ktorý preukázal relatívne dobre zachované suterénne a základové konštrukcie predmetnej stavby vrátane niekoľkých autentických stavebných detailov a prvkov.

Po spracovaní dokumentácií výskumov mohol návrh rekonštrukcie Veľprepoštského paláca vychádzať z niekoľkých exaktných zistení. Bol to najmä presný pôdorysný rozsah budovy preukázaný archeologickým výskumom, zachované architektonické usporiadanie a tvaroslovné členenie fasád existujúcej časti prízemia a identifikovanie zachovanej výplne okenného otvoru poschodia sekundárne umiestnenej v otvore severnej obvodovej steny prízemia provizórne opraveného objektu. Ťažisko zisťovania podrobnejších údajov a informácií o konkrétnych rozmeroch hmoty, ako aj jednotlivých prvkov architektonického riešenia exteriéru pôvodnej stavby sa po tejto fáze prípravy rekonštrukcie paláca prenieslo na architekta a Krajský pamiatkový úrad Nitra.

V nadväznosti na požiadavky Odborno-metodickej komisie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky bola vyhotovená objemová štúdia rekonštrukcie Veľprepoštského paláca, v ktorej bolo určené výškové členenie objektu na základe analýzy historického obrazového materiálu. Pre uvedený účel boli použité exaktné merania existujúcej stavby i murív odkrytých archeologickým výskumom a s využitím metódy fotogrametrie boli známe rozmery kolmých a vertikálnych línií aplikované na fotogrametricky transformované historické fotografie paláca, z ktorých boli následne získavané predovšetkým vertikálne rozmery zaniknutých častí budovy.

Rozmery zaniknutých častí paláca navrhnuté v objemovej štúdií, architektonickej štúdii a predovšetkým v následnej dokumentácii pre územné rozhodnutie Krajský pamiatkový úrad Nitra overoval s využitím zákonitostí deskriptívnej geometrie podľa stavu zachyteného na relevantných historických fotografiách. Podrobnejšie boli prepočítavané proporcie a vzájomné pomery jednotlivých častí fotograficky zdokumentovaných fasád a strechy historického objektu, na základe čoho mohli byť určené detailnejšie podmienky pre úpravu proporcií, rozmerov a kót častí paláca navrhnutých na dostavbu. Uvedeným spôsobom sa podarilo vytvoriť predpoklady pre čo najvýraznejšie tvarové a proporčné priblíženie sa rekonštruovanej budovy k poslednej známej podobe tejto historickej stavby. Ďalšie konkrétnejšie požiadavky, súvisiace najmä s obnovovaným tvaroslovným členením fasád a ďalšími úpravami rekonštruovaného objektu Krajský pamiatkový úrad Nitra stanovil v záväznom stanovisku o podrobnejšie spracovanej projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie.

Vďaka záujmu a kultivovaného prístupu Nitrianskeho biskupstva a Sídelnej kapituly, serióznej práci architekta a projektantov, ale aj snahe zohľadňovať v jednotlivých dokumentáciách podmienky, požiadavky a usmernenia Krajského pamiatkového úradu Nitra, sa neľahké zadanie obnovy pomerne dominantného a z veľkej časti zničeného objektu premenilo na kvalitne spracovaný projekt, umožňujúci vytvoriť čo najvernejšiu rekonštrukciu exteriérovej podoby Veľprepoštského paláca, ktorý sa po trištvrte storočí od ničivých vojnových udalostí môže opäť stať súčasťou panorámy historickej Nitry.

Ing. arch. Rudolf Viršík, PhD., Krajský pamiatkový úrad Nitra

01 - Nitriansky hrad s areálom Veľprepoštského paláca (vpravo dole) na leteckom zábere z 20. rokov 20. storočia, zdroj: archív KPÚ Nitra
02 – Panoráma nitrianskeho Horného mesta s Veľprepoštským palácom (v strede) pri pohľade z juhu, prelom 19. a 20. storočia, zdroj: archív KPÚ Nitra
03 – Nitriansky hrad s budovou Veľprepoštského paláca (vpravo) pri pohľade z juhozápadu, 20. roky 20. storočia, zdroj: archív KPÚ Nitra
04 – Areál Veľprepoštského paláca v Nitre pri pohľade zo severovýchodu, rok 1933, zdroj: archív KPÚ Nitra
05 – Pohľad na Veľprepoštský palác z veže Nitrianskeho hradu, v pozadí Dolné mesto, pravdepodobne prelom 30. – 40. rokov 20. storočia, zdroj: archív KPÚ Nitra
06 – Zachovaná časť Veľprepoštského paláca pri pohľade z juhovýchodného bastiónu Nitrianskeho hradu, rok 2019, foto: Ing. arch. Rudolf Viršík, PhD., KPÚ Nitra
07 – Zachovaná časť Veľprepoštského paláca pri pohľade zo severu, v strede fasády sekundárne osadené okno z poschodia, rok 2016, zdroj: dokumentácia architektonicko-historického výskumu Veľprepoštského paláca v Nitre, Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar
08 - Vizualizácia predbežného návrhu rekonštrukcie Veľprepoštského paláca v Nitre pri pohľade zo severovýchodu, autor: Mgr. art. Tomáš Haviar
09 – Vizualizácia predbežného návrhu rekonštrukcie Veľprepoštského paláca v Nitre pri pohľade z juhozápadu, autor: Mgr. art. Tomáš Haviar