V Trnave sa diskutovalo o pamiatkach torzálnej architektúry

28. novembra sa v nezávislom kultúrnom centre Malý Berlín uprostred Trnavy uskutočnilo prvé podujatie z nového cyklu diskusií Mira Beňáka z oblasti architektúry a ochrany pamiatok pod názvom „O architektúre osobne (s): ...“. Hosťami boli archeológ-pamiatkar Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu Trnava a Kamil Nováčik – všestranný odborník a remeselník s bohatými skúsenosťami v oblasti obnovy torzálnej architektúry. Kvalitne pripravenému a obratne moderujúcemu architektovi Mirovi Beňákovi sa podarilo spolu s pohotovo sa dopĺňajúcimi hosťami priblížiť publiku témy pamiatkovej ochrany hradov a mestských opevnení, pričom boli spomínané a na premietaných fotografiách prezentované príklady úspešných konzervačných zásahov na pamiatkach najmä z Trnavského kraja. Popri analyzovaných hradoch Dobrá Voda a Korlátka bola väčšia pozornosť venovaná mestskému opevneniu Trnavy, ktoré je v rámci nášho pamiatkového fondu unikátom z viacerých hľadísk: veľkosťou, tehlovou konštrukciou a rozsahom zachovania, pričom opevnenie dodnes zásadným spôsobom formuje urbanizmus mesta, a vyžaduje špecifickú metodiku obnovy, ktorej princípy a symbolický jazyk v minulosti definoval architekt Ivan Staník. Na príklade archeologického nálezu Dolnej brány P. Grznár ilustroval, prečo nie je prípustné zaniknutú bránovú vežu rekonštruovať. Mestské brány boli zbúrané v roku 1818 napriek petícii občanov Trnavy za ich zachovanie. Rekonštrukciou bránovej veže by došlo k zničeniu pamiatkovo hodnotného archeologického nálezu originálov murív, navyše urbanizmus mesta sa po zbúraní brán vyvíjal a reagoval na uvoľnený priestor vznikom nových prvkov, v kontexte ktorých by rekonštruovaná veža pôsobila nepatrične. K. Nováčik zhrnul svoje skúsenosti z pôsobenia vo funkcii kastelána českého hradu Cimburk, ako aj z koordinácie obnovy hradu Muráň v rámci projektu s pomocou nezamestnaných. Vyzdvihol význam symbiózy pamiatok torzálnej architektúry s prírodou, čo vytvára jedinečný genius loci zrúcanín, spolu so zachovaním autenticity a snahou o citlivú konzerváciu murív, ktorá má v ideálnom prípade zostať pre bežného návštevníka takmer nepovšimnuteľná. V závere hostia odpovedali na otázky z publika, pričom okrem iného odznela aj myšlienka, že hrady sú dodnes  významnými dominantami našej krajiny a vytvárajú jej charakteristickú črtu, čo sa odráža aj v často používanom spojení „krajina hradov“, výstižnejšie by však bolo hovoriť o „krajine ruín hradov“, pretože tie medzi hradmi na Slovensku výrazne prevažujú, a dotvárajú tak jej romantický a malebný obraz. Séria diskusií bude v roku 2023 pokračovať. Témou nasledujúceho stretnutia budú architektonické pamiatky medzivojnového obdobia.

Text: Filip Jaššo PhD. (Odbor archeológie, PÚ SR)