Správa z medzinárodnej konferencie „Počítačová podpora v archeologii 2023“
V dňoch 31. 5. – 2. 6. 2023 sa uskutočnil už 22. ročník medzinárodnej konferencie „Počítačová podpora v archeologii“, ktorá sa striedavo koná v Čechách, na Morave a na Slovensku. Tento rok boli hlavnými organizátormi Katedra archeológie Západočeskej univerzity v Plzni spolu s Národným pamiatkovým ústavom, odborným pracoviskom v Lokti. Miestom konania bolo najvyššie položené mesto v Česku – banícke mestečko Boží Dar, nachádzajúce sa na hranici s Nemeckom.
Konferencia sa niesla v duchu spomienky na nedávno zosnulého kolegu Ladislava Šmejdy, ktorého jednou z mnohých oblastí záujmu boli práve počítačové metódy v archeológii. A tak stál nielen pri počiatku využívania digitálnych technológií v českej archeológii, ale aj pri zrode založenia tejto konferencie. Počas konferencie sme sa všetci stali Vladimírami a Vladimírmi, aby sme si tak použitím jeho prezývky na našich menovkách uctili jeho pamiatku.
Program konferencie bol tradične veľmi pestrý a vedecky obohacujúci. Viaceré príspevky sa zaoberali aj veľmi aktuálnou témou – využívaním umelej inteligencie. Počas dvoch dní odznelo spolu 24 prednášok, vrátane keynote lecture „Archeologie a technologie – jak přemostit propast mezi minulostí a současností abychom lépe pochopili naší budoucnost“, ktorú mala Sara Polak, a bolo predstavených 10 posterov. Pamiatkový úrad SR reprezentovali dve prednášky a dva postery.
Príspevok „Pamiatkový informačný systém PAMIS – registre a evidencie v implementačnej fáze projektu“ predniesla Alexandra Bucha Rášová (spoluautori: Martina Dobrotková, Matej Kotal a Katarína Tánczosová). Predstavila v ňom projekt Pamiatkového úradu SR, ktorý má optimalizovať procesy v štátnej a verejnej správe a centralizovať správu pamiatkového fondu. Zároveň má byť verejným portálom, ktorý bude poskytovať informácie o pamiatkovom fonde a jeho ochrane, ako aj poskytovať elektronické služby nielen pre vlastníkov národných kultúrnych pamiatok. Poukázala na vytvorenie nových špeciálnych evidencií, medzi ktoré patria napr. evidencie archeologických nálezísk, výskumov či potenciálu, ako aj na využitie geografického informačného systému pri pamiatkovej ochrane.
Autorské duo Peter Bisták (Pamiatkový úrad SR) a Tibor Lieskovský (Stavebná fakulta STU v Bratislave) zaujalo prednáškou „Čo sa skrýva v Tribeči? Predbežné výsledky archeologickej prospekcie zalesnenej krajiny“. Ukázali, ako využitie dát leteckého laserového skenovania (LLS) zásadne zmenilo pohľad na zalesnenú krajinu v pohorí Tribeč. Vďaka LLS sa podarilo totiž identifikovať veľké množstvo doposiaľ neznámych antropogénnych reliktov, ktoré sú stopami početných aktivít po využívaní a vytváraní kultúrnej krajiny v minulosti.
Využitie LLS bolo témou aj oboch vyššie spomínaných posterov. Erika Makarová a Peter Bisták z Pamiatkového úradu SR spolu s Tiborom Lieskovským zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave predstavili „LiDAR ako nástroj popularizácie kultúrneho dedičstva“. Pamiatkový úrad SR dáta získané LLS využíva nielen na činnosti súvisiace s výkonom štátnej správy, ale aj na propagáciu kultúrneho dedičstva. Cieľom je zvýšiť povedomie občanov o kultúrno-historických hodnotách jednotlivých regiónov i celej krajiny a docieliť tým väčšiu ochranu kultúrnych pamiatok a archeologických nálezísk. Poster predstavil rôzne formy výstupov, ale i úskalia zverejňovania dát.
Erika Makarová participovala aj na posteri „LiDAR na sútoku Moravy a Dunaja. Nástroje vizualizácie aplikované pri identifikácii antropogénnych prejavov a archeologických prvkov v areáli národnej kultúrnej pamiatky hrad Devín“ (hlavní autori: Tibor Lieskovský – Stavebná fakulta STU v Bratislave, Peter Barta a Jana Mellnerová Šuteková – Múzeum mesta Bratislavy). Poster predstavil konkrétne metódy práce s dátami získanými LLS v areáli hradu Devín a v jeho najbližšom okolí. V areáli hradu bolo identifikovaných až 120 potencionálnych štruktúr, z ktorých mnohé predstavujú výsledky zatiaľ neznámych aktivít a sú overované ďalším výskumom.
Počas konferencie sa konalo aj valné zhromaždenie česko-slovenskej pobočky medzinárodnej organizácie Computer Applications and Quantitative Methods in Archaeology, ktorá spája archeológov, matematikov a počítačových odborníkov. Preberalo sa na ňom budúce smerovanie tejto pobočky a volil sa nový riadiaci výbor. Svoje zastúpenie v ňom získal aj Pamiatkový úrad SR, a to vďaka Alexandre Bucha Rášovej, ktorá bola zvolená za tajomníčku.
Tretí deň konferencie bol venovaný exkurzii. Účastníci si mohli vybrať z dvoch možností. Mohli navštíviť buď baňu Mauritius neďaleko mesta Abertamy, ktorá je najväčšou cínovou baňou v českom Krušnohorí starou viac ako 450 rokov, alebo baňu Johannes, ktorá bola vyhĺbená v 16. storočí na Zlatom Kopci pri Božom Dare a je charakteristická podzemnými komorami veľkých rozmerov. Obe bane sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Po nich nasledovala prehliadka povrchových reliktov agrárneho hospodárstva, vodných kanálov a ťažby rúd na Hřebečnej pri meste Abertamy. Na záver bola pripravená prehliadka reliktov uránového ťažobného a väzenského areálu Rovnost neďaleko mesta Jáchymov.
Budúci rok sa „Počítačová podpora v archeológii“ presunie na Slovensko do Kočoviec. Na jej organizovanie sa podujala Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v spolupráci s Pamiatkovým úradom SR a ďalšími partnermi.
Spracovala: Erika Makarová, PÚ SR
