Tajomstvá ukryté pred očami - obnova kostola sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici
Od začiatku roka 2020 je v Banskej Bystrici pozornosť širšej verejnosti ako aj odborníkov venovaná plánovanej obnove kostola sv. Alžbety Uhorskej. Kostol je situovaný na západnom konci Mestskej pamiatkovej rezervácie. V minulosti bola jeho história prepojená so špitálom, preto je často profánne označovaný ako „špitálsky“. Zámerom obnovy je komplexná rekonštrukcia predmetnej pamiatky. Súčasťou renovácie bude aj rekonštrukcia vysokej neogotickej oktogonálnej ihlanovej strechy, ktorá dopĺňala neodmysliteľnú siluetu kostola. Na vežičke boli osadené hodiny, podľa plánu mestského architekta Ladislava Stellera. V čase 2. sv. vojny bola strecha poškodená (po vojne rozobratá a nahradená nízkou ihlanovou strechou).
Pred realizáciou obnovy bol realizovaný Pamiatkový architektonicko-historický a umelecko-historický výskum (spracoval kolektív autorov: Mgr. Ľubica Fillová, Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Stanislav Rajnoha, Mgr. Tomáš Janura, 2019 – 2020). Výskum od vzniku kostola v 2. štvrtine 14. storočia (cca 1335) po súčasnosť identifikoval až 9 stavebných etáp. Pôvodná dispozícia kostola bola riešená ako jednolodie so svätyňou a sakristiou, atypicky pristavanou z južnej strany. Autori výskumu predpokladali, že v tom čase bola loď prestropená rovným dreveným trámovým stropom. Z južnej strany svätyne bola pristavaná sakristia a nad ňou oratórium. V polovici 15. storočia bola identifikovaná 2. stavebná etapa (neskorogotická). V časoch nepokojov (v roku 1605) podľahol kostol, spolu so špitálom a dvoma mlynmi, veľkému požiaru.
V ďalšom vývoji architektúry sa ako zásadná javí 3. stavebná vrstva (baroková) v rokoch 1738 – 1748. V rámci prestavby došlo k výraznej zmene v architektonickej dispozície a orientácii kostola. Z pôvodnej gotickej svätyne sa stala bočná kaplnka sv. Anny. Južná stena lode bola asanovaná. Loď bola následne rozšírená južným smerom a ukončená svätyňou s polkruhovým záverom. Celá loď bola zaklenutá valenými lunetovými klenbami, pričom medziklenbové pásy dosadajú na systém zdvojených prístenných pilastrov.
19. storočie predstavovalo vo vývoji kostola zaujímavé obdobie. Kostol opäť prechádza obnovou - v roku 1839 a hlavne v rokoch 1876 – 1877. V tom čase pôsobil v Banskej Bystrici biskup Arnold Ipolyi (⃰1823 - †1886). Práce na obnove realizoval v duchu historického purizmu Franz Storno starší (1821⃰ - †1907). Obaja významným spôsobom zasiahli do vývoja a prezentácie viacerých pamiatok na území Banskej Bystrice. Do súčasnosti ich realizáciu v rámci kostola sv. Alžbety pripomínajú pamätné tabule na južnej a severnej stene bývalej gotickej svätyne.
Zo strany Dolnej ulice dostala baroková loď novogotickú fasádu s cieľom zosúladiť ju s pôvodnou gotickou stavbou. Baroková vežička vo vrchole bola odstránená a fasádu ukončili vysokým štítom, vo vrchole ktorého bola postavená nová novogotická veža s ihlanovou strechou a 4 malými nárožnými vežičkami. Viacero grafík, malieb a fotografií zachytáva kostol práve s touto vežičkou, ktorá sa stala ikonickým prvkom tejto pamiatky. Podľa zachovaného gotického okna v bývalej svätyni boli rekonštruované okná v celej kaplnke sv. Anny, pričom do okenných otvorov boli vsadené farebné vitráže. Loď bola sprístupnená z Dolnej ulice novogotickým portálom s vimperkom, ukončeným fiálou. V lomenom oblúku s tympanónom bol vložený reliéf Žehnajúceho Krista. Nad ním sa nachádza maľba Krista so Samaritánkou, ktoré realizoval F. Storno. V čase obnovy kostola z exteriéru boli historické omietky otlčené až na kamenné murivo (reštaurátorský výskum exteriéru realizovali: Mgr. art. Rudolf Boroš a Mgr. art. Martin Kukura, 2016) a staršie omietkové vrstvy sa zachovali len v podobe nepatrných fragmentov. V rámci architektonickej hmoty došlo k viacerým úpravám menšieho rozsahu, ale v rámci mobiliáru došlo ku komplexnej výmene. Autori pamiatkového výskumu poznatky o objekte konfrontovali s informáciami publikovanými v monografii biskupa Ipolyiho Geschichte und Restauration kirchlichen Kunstdenkmale in Neusohl. Na základe návrhu pre nástennú výmaľbu v priestore kaplnky sv. Anny sa pod historicky mladšou výmaľbou podarilo identifikovať ďalšie dve kľačiace postavy, situované po stranách nástennej výmaľby. Ide o postavu iniciátora prestavby - kľačiaceho biskupa Ipolyiho a zakladateľa špitála - mešťana Petra Karla. Nie je zrejmé z akého dôvodu došlo k ich zatretiu a neprezentovaniu (narušeného technického stavu alebo zmeny ideológie?). Ako sa potvrdilo sondážou - kostol bol celoplošne vymaľovaný v duchu módnych trendov 19. storočia. Zároveň sa podarilo identifikovať dobové nákresy mobiliáru (napr. lavíc a oltárov), ktoré dodnes korešpondujú so zachovanými prvkami a detailmi.
20. storočie prinieslo do histórie kostola nové úpravy. V rámci nástenných malieb bola realizovaná oprava a premaľba kaplnky sv. Anny, ktorú realizoval známy maliar sakrálnych priestorov a oltárnych obrazov Július Adam (Gyula Ádam), ako aj komplexné premaľovanie lode kostola zjednocujúcim bielym náterom, pričom jemný štukový ornament je zvýraznený zlátením (1914, 1934, druhá polovica 20. storočia). Došlo k výmene niektorých častí mobiliáru, ale aj k architektonicko-stavebnými úpravám, napr. výmene dlažby, rozšíreniu barokovej empory o bočné krídla. Do víťazného oblúka bola osadená drevená presklená výplň s gotizujúcimi motívmi kružieb, pričom zo strany empory je výplň chránená kovanou mrežou.
Posledné stavebné úpravy výrazným spôsobom nezmenili vizuálny a hmotový výraz pamiatky. V súčasnosti obnova kostola pokračuje reštaurátorským výskumom v interiéri kostola, ktorý identifikoval rozsah a kvalitu výmalieb, ako aj „bohatú“ stratigrafiu. Zároveň je realizovaný aj archeologický pamiatkový výskum, ktorý doplnil viaceré predpoklady pamiatkového výskumu. Prekvapujúcim nálezom bolo objavenie náhrobnej dosky, situovanej pred oltárnou menzou v kaplnke sv. Anny (pravdepodobne z 15. storočia), samotných hrobových miest a skladby rôznych dlažieb. Pri obnove kostola bol identifikovaný zamurovaný vstup do stredovekého kostola a aj veľkorysé dispozičné riešenie južným smerom ku kláštoru. O výsledkoch archeologického a reštaurátorského výskumu v interiéri kostola a presnej identifikácie náhrobnej platne vás budeme informovať. Už teraz je však zrejmé, že kostol sv. Alžbety Uhorskej patril k významným objektom v meste Banská Bystrica, ktorý vo svojej histórii prešiel viacerými dynamickými zmenami odzrkadľujúcimi potreby komunity a bol spätý s pôsobením významných osobnosti mesta. Obsahuje celý rad dobových módnych nárokov a symbolov. V rámci kvalitatívneho prehodnocovania pamiatky boli spracované viaceré návrhy na zápis mobiliáru (obrazu Jozefa Murgaša z roku 1893, kazateľnice, kľakadla a rozsiahleho súboru lavíc) za národné kultúrne pamiatky.
Spracovali: Mgr. Ľubica Fillová, Mgr. Miloslava Borošová Michalcová, PhD., KPÚ Banská Bystrica
Bibliografia
FILLOVÁ, Ľubica – RAJNOHA, Stanislav – ŠIMKOVIC, Michal – JANURA, Tomáš: Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum kostola sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici. Banská Bystrica, 2019 – 2020, rukopis.
IPOLYI, Arnold: Die Cheschichte und Restauration kirchliche Kunstdenkmale in Neusohl.
JURKOVIČ, Emil: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica –na základe poverenia predstaviteľov mesta napísal v rokoch 1896 – 1922 Emil Jurkovič. Banská Bystrica : Občianske združenie Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica, 2005, ISBN 80-969366-2-X.
