Spišskonovoveská Kalvária z dielne Majstra Pavla z Levoče - pašiové mystérium jedného „farebného“ reštaurova

Prológ: 

V symbolike pašiových zastavení pri Ukrižovanom Kristovi Vám chceme v oktáve Veľkonočných sviatkov priniesť reštaurátorsko-pamiatkarský príbeh súsošia Kalvárie zo Spišskej Novej Vsi: ako sa skutočne stal, a čo mu predchádzalo, i čo bude ďalej. Ako by o súsoší mohol povedať Heřman Kotrba - „Pro člověka snad tehdy ty sochy na oltářích představovaly i hru, tak jako to viděl při slavnostech cirkevních, kdy na podiu před kostelem hráli o svátcích mysterium „Umučení Páně“ a pod.. Tak, jako měli odměřené pohyby aktéři hry při tom obřadě, tak stály i sochy v oltářních skříních.“ A my dnes chceme spolu s Vami obdivovať tu okrem dotýkajúcej sa - priam ožívajúcej autentickej ľudskosti postáv doslova z Veľkonočného mystéria – aj ich krásu a detaily, charakteristické pre diela Majstra Pavla z Levoče: pomerne sploštené čelo, pery a tvorenie príznačných fúzov a brady, typické delenie článkov prstov na rukách, ale aj neskutočnú dokonalosť opracovania povrchu, s citom pre tvar, plastickosť, farebnosť či kompozíciu. Nechajme teda prehovoriť stredovekého ducha umelcov remesla rezbárskeho ....

„Delší dobu jsem měl v úmyslu podat Vám, ctěný příteli, zprávu a současně složit účty o svém uměleckém životě. Ale k psaní je potřeba zvláštní nálady, a ta nám přichází zřídkakdy; chuť k tomu, řekl bych, vůbec ne; chuť máme my umělci jedině k své práci ...“
(sochár G. Schadow)

Osoby a obsadenie:

Národná kultúrna pamiatka: Súsošie Kalvárie, tvorené v strede latinským krížom s korpusom Ukrižovaného Ježiša Krista, sochou Panny Márie na ľavej strane kríža a sochou sv. Jána Apoštola na pravej strane je dielom neskorej gotiky. Sochárska kompozícia je pripisovaná dielni Majstra Pavla z Levoče, vytvorená okolo roku 1515, zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 3936/1-3. V minulosti bola umiestnená pri južnej stene južnej lode stredovekého rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi. 

Reštaurátori: Mgr. art. Štefan Siváň a Mgr. art. Dana Siváňová – certifikovaní reštaurátori, zapísaní v Komore reštaurátorov. Ich komplexný reštaurátorský výskum súsošia bol realizovaný od mája do októbra v roku Pána 2017. 

Historička umenia: PhDr. Mária Novotná je spracovateľkou umeleckohistorického vyhodnotenia reštaurátorského projektu. Vo svojej práci predstavila historické súvislosti a obdobie končiaceho stredoveku, v akom sa mesto a kostol nachádzali. Zaoberala sa spoločenskými, náboženskými a kultúrnymi zvyklosťami. Pomenovala konkrétnych ľudí, ktorí svojimi rozhodnutiami a osobným postavením mali možnosť zásadne vstupovať do diania mestskej spoločnosti. Cez archívne pramene a najstaršie písomné záznamy identifikovala existenciu súsošia Kalvárie na tráme triumfálneho oblúka spišskonovoveského kostola. Venovala sa aj otázke príslušnosti tretej asistenčnej sochy: sv. Márie Magdalény – a to z dôvodu jej premiestnenia z pôvodného miesta do kostola v Stratenej. Časovo a slohovo ohraničila pravdepodobný vznik celej skupinky sôch, konkretizovala autorský okruh, dielňu i majstra. Na základe ikonografického rozboru pomenovala jednotlivé zobrazenia svätcov, špecifikovala ich charakteristické rysy, postoje a prejav. Zároveň komparatívne hľadala a našla zhodné typologické znaky, ktoré porovnala s analogickými Kalváriami, aké sa nachádzajú napr. na oltári sv. Kríža v Kežmarku, alebo na Korvínovskom oratóriu Baziliky sv. Jakuba v Levoči. Taktiež sa venovala obrazovým typom Ukrižovaného Krista, kde je zrejmá istá druhová príbuznosť v dielach nemeckých renesančných umelcov. 

Expertízne skúmanie a odborná kooperácia: Ing. Jana Želinská, Phd., Ing. Lenka Vrbiková PhD., Eva Klučková (PÚ SR, CHTO Bratislava), RNDr. Janka Hradilová, Dr. David Hradil (ALMA AVU Praha, Ústav anorganické chemie AV ČR), Mudr. Renáta Šuláková, Marián Rosa (CTO - Nemocnica Spišská Nová Ves). 

Pamiatkový dohľad: Mgr. art. Jozef Jarkovský - odborný radca Krajského pamiatkového úradu Košice. 

Financovanie: Vďaka 15 476 hlasom a víťazstvu vo verejnom online hlasovaní bol reštaurátorský projekt financovaný z programu „Poklady môjho srdca“, ktorého vyhlasovateľom je Nadácia VÚB. Nadácia VÚB pomocou tohto programu, zameraného na obnovu kultúrneho dedičstva Slovenska, pomáha pri obnove vzácnych pamiatok. 

„ Kdo se ale chce něco o dřevě naučit a dozvědět, ať se vyptává jen hajných, dřevorubců, rolníků a jiných červotočů, kteří denně s takovými věcmi se zabývají ... Neboť když oni tyto věci denně v rukách mají a bez ustání s tím zacházejí, tak možno od takových lidí všelicos se doslýchat, co jiní neznají ...“
(Johannes Colerus: Oekonomia, 1613)

Predohra (zastavenie prvé...)

„ Zpravidla neví historik umění, když nemá zrovna zvláštní zájem o materiál, anebo z „antikvárních“ důvodů zná surovinu, mnoho o této látce. Podstatná znalost surovin, ať už jde o různé barvy nebo pevné materiály plastických umění, může být získána teprve, když se teoretik sám pokouší v uměleckých pracích. Jak by to bylo možné, je jiná otázka, žádoucí to je v každém případě.“ 
(E. Murbach, 1943)
 

Výskum a priebeh reštaurovania:
 

Výskum sledoval stav zachovania sochárskych diel, stupeň opotrebovania a poškodenia ich drevnej hmoty. Odborné skúmanie výtvarnej zložky malo preukázať adhéziu medzi kriedovým podkladom a vrstvami polychrómie. Prvé výstupy z výskumu boli následne podporené rôznymi formami osvetlenia – UV luministenciou a RTG žiarením, ktoré overili správnosť získaných údajov. Sondážne skúmanie farebných vrstiev a následný materiálový zber vzoriek pre laboratórne vyhodnotenie malo za cieľ identifikovať najstaršie výtvarné úpravy, mladšie renovácie i novodobé zásahy. Uplatnené formy laboratórnych výskumov poskytli výskumníkovi presnú predstavu o zmenách vo výtvarnom riešení sôch, o zložení a vlastnostiach materiálov, druhu farebných pigmentov a pojív. Na základe zistených skutočností bola nastavená základná metodika reštaurovania: venovať hlavnú pozornosť najmä plošnému zachovaniu prvej (neskorogotickej) vrstvy, a na nej naviazanej druhej (barokovej) vrstvy. Nejednoznačné definovanie týchto vrstiev, nepresné rozhranie a neujasnený stav ich zachovania viedli k názoru vykonať ďalšie skúmanie polychrómií vo vytypovaných častiach diela a rozšíriť odkryvy na celú plochu sôch. 

„ Řezbář, když chce vysekat a udělat sochu, vezme lipový kmen nebo jiné dřevo a nedělá nic jiného, než jen osekává a odebírá; větve, potom kůru z kmene, hned toto pryč, potom ono pryč, vždy jen něco odebere a od tohto odebíraní zbývá pěkná, cenná, zdobená postava. Malíř, ten musí přidávat, chce-li namalovat obraz, zde něco přilepuje, tam zas ono...“
(Gailer von Kaiserberg, 15. stor.)

Hlavný výstup (zastavenie druhé ...)
 

Citlivým odstraňovaním zásahov z inkarnátov postáv svätých, z telových častí Krista, drapérií odevov a pokrývok hlavy reštaurátor postupne poodhaľoval remeselné prístupy a výtvarné poňatie renovátorov „novoveku“. Dielňa, ktorá pôvodne realizovala polychromovanie sôch, sa riadila vlastnými technologickými postupmi, zaužívanými konvenciami a výtvarnými názormi doby. Zo sledovania nálezov je zrejmé, že títo majstri síce ovládali svoje remeslo, poznali vlastnosti materiálu, i technické možnosti aplikovania polychrómie, avšak výber farebných tónov, nanášanie kriedových podkladov, integrovanie plátkového zlata a striebra na originál do značnej miery pozmenil výtvarné a estetické kvality stredovekého diela. Ich aplikáciou bolo prekryté zákonité starnutie materiálov s tvoriacou sa patinou, bola potlačená autentická stopa po rezbe a textúre kriedových podkladov, výrazne bola korigovaná farebnosť na inkarnátoch, posunutá smerom k teplým ružovým odtieňom. Postupným a hlbším prenikaním cez nanesené vrstvy reštaurátor poodkryl väčšie úseky a detaily neskorogotickej polychrómie. V otvorených sondách preukázal pôvodný autorský zámer i rozsah zachovania primárnych vrstiev a sekundárnych úprav. Výsledkom bádania bolo predstaviť súsošie Kalvárie v pravdivom umeleckom výraze s cieľom ukázať autentické základy maliarskych technológií a techník. Traktament inkarnátov bol vystavaný na základoch svetlej ružovej, na ktoré boli postupne nanášané ďalšie telové odtiene farieb. Jemne zosvetlené valéry tónov na vyvýšených miestach boli v hlbších partiách nahradzované splývavými prechodmi chladnejšej šedookrovej, zemitej hnedej a sivomodrej. Vzájomnou farebnou súhrou nadobudol celok hladkú povrchovú štruktúru a potrebnú plnú modeláciu. Zintenzívnením fyziognomických čŕt a pritónovaním ich okolia jemnými lazúrnymi nánosmi dostali postavy svätcov expresívnejší výraz a presvedčivejší reálny vzhľad. Pri obnaženom tele Krista výskum zachytil značné zmeny v dôsledku mladšej barokovej premaľby. Bolo badať jasné posuny v namaľovaných detailoch - predovšetkým v prednej oblasti trupu pri ranách a stopách po mučení, resp. vytvorených pramienkoch a kvapkách krvi na tvári, rukách a nohách. 

„ Mariánskou sochu nebo jinou mladou postavu s draperií má polychromovat, leštit, zlatit s lazurami a jinou ozdobou, přibližně jeden loket vysokou.“
(predpis stredovekého cechového poriadku o majstrovskom kuse pre rezbára)
 

Zastavenie tretie ...

Po odhalení primárnej výtvarnej podoby súsošia bola zadefinovaná výtvarná interpretácia celej národnej kulúrnej pamiatky. Reštaurátor prezentoval možnosti čistenia originálu od depozitov, nežiaducich tmelov a silne naviazanej druhotnej maľby. Špecifikoval technologické možnosti ich odstraňovania bez trvalého poškodenia primárnej úpravy. Vysvetlil konkrétne riešenia pre citlivú rekonštrukciu polychrómií na asistenčných sochách Panny Márie a sv. Jána Apoštola, i na soche Ukrižovaného Krista. Každá z týchto sôch bola totiž zachovaná v rôznom stupni opotrebovanosti materiálu a bola prezentovaná v odlišnom výtvarnom výraze. Navyše – celý reštaurátorský výskum bol súbežne realizovaný a konfrontovaný s výskumnými prácami na soche sv. Márie Magdalény z rímskokatolíckeho kostola zo Stratenej, ktorá bola v minulosti pravdepodobne súčasťou pôvodnej skladby spišskonovoveskej Kalvárie. 

„ Ke každému umění je třeba dvou – jednoho, který tvoří, druhého, který to potřebuje.“ 
(sochár Ernst Barlach, 1917)
 

Intermezzo:

Socha sv. Márie Magdalény je dielom neskorej gotiky - bez príslušenstva, zapísaná ako národná kulúrna pamiatka v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 3835/1, pôvodne umiestnená v hlavnej lodi - pri východnej stene triumfálneho oblúka rímskokatolíckeho kostola sv. Augustína v Stratenej. Dielo nie je signované Majstrom Pavlom z Levoče. Preto i rezbárska práca sa nedá priamo pripísať k jeho menu. Avšak formálne znaky umeleckého artefaktu a sochársky rukopis predstavujú kvalitnú rezbu, vytvorenú školeným umelcom, naznačujúc jeho hypotetické autorstvo, resp. participáciu pri vytváraní sochárskeho diela. Socha svätice bola z dreveného trámu víťazného oblúka kostola v Spišskej Novej Vsi odstránená pravdepodobne v rokoch 1771 -1772 a do Stratenej sa dostala v roku 1820. Od tohto obdobia bola v interiéri stratenského kostola prezentovaná v pozícii, v ktorej jej význam nemohol byť nikdy zmysluplne dopovedaný. Socha sa zachovala v dobrom technickom stave, bez vážnejších mechanických a estetických defektov. Zato, že sa tak stalo, vďačí jednak tej skutočnosti, že bola umiestnená v chladnejšom a stabilnejšom prostredí kostola v Stratenej, a jednak tomu, že bola v rokoch 1987 - 1988 reštaurovaná na VŠVU v Bratislave v rámci diplomovej práce Andrey Koškovej – Lipkovičovej. Na poznatky z jej reštaurovania nadviazal Mgr. art. Štefan Sivaň. Na základe vykonaných odberov vzoriek, zaslaných na analýzu ALMA AVU Praha, bola identifikovaná mikrostratigrafia všetkých vrstiev a úprav na drevnej hmote, špecifikovaná ich vzájomná previazanosť, následnosť, rozsah primárnych vrstiev a rekonštruovaných zásahov, identifikované vlastnosti farebných pigmentov. Materiálový výskum sa realizoval súbežne so skúmaním vzoriek, odobratých zo spišskonovoveského súsošia Kalvárie, a ich charakteristiky boli vzájomne porovnané. Zo skúmaných nábrusov pozláteného plášťa Márie Magdalény bola preukázaná zhoda polimentov, aplikovaných na plášťoch sôch Ukrižovania. Rovnako aj vzorky modrých azuritov na Magdaléninom rukáve majú podobnú technologickú výstavbu, aká bola zistená na rukáve sv. Jána Apoštola. Exaktný chemicko - technologický laboratórny výskum jednoznačne potvrdil identické znaky v technike nanášania jednotlivých vrstiev a farebných tónov. Ďalším nezanedbateľným faktom je nápadná zobrazovacia forma, vyjadrená v rovnakom sochárskom rukopise a v detailoch. Samotná kompozícia sochy a jej proporcie priam napovedajú, že socha Márie Magdalény bola pôvodne súčasťou väčšieho sochárskeho celku. Nastavenie tela napovedá o tom, že jej pôvodná pozícia by mohla zodpovedať jej umiestneniu v centre kalvárskej kompozície - pri dolnom ramene kríža. 

„ Jen toho si přejeme, aby některé z vynikajících prací jako trvalá ozdoba země pro pozdější doby a znovuvzkříšení umění, napodobňovaní a zlepšení zachovány byly a nestaly se obětmi práchnivění.“ 
(A. Schweigl)
 

Epilóg:

Napokon: poznatky z výskumu vyvolali nutnosť prehodnotiť výtvarno - slohovú normu, a to najmä u sôch Kalvárie zo Spišskej Novej Vsi, ktorých druhotná baroková úprava by sa dostala do vzájomného nesúladu s archaickejším stredovekým vzhľadom sochy zo Stratenej. Metodicky bolo rozhodnuté odstrániť všetky sekundárne skresľujúce a deformujúce kriedové vrstvy s naviazanou druhou farebnou úpravou a postupnými reštaurátorskými zásahmi uviesť sochy Kalvárie do slohovej a výtvarnej čistoty. Podľa názoru reštaurátora výsledky z oboch reštaurátorských výskumov „vykazujú v dôležitých hodnotách vzájomnú zhodu, ktorú jednotlivo naplnili porovnávané aspekty. Je preto potrebné vysloviť skutočnosť, že tieto dve pamiatky, rozdelené pred bezmála 250 – rokmi, patria k sebe, a je taktiež potrebné v dnešnej dobe vyvinúť úsilie o zjednotenie týchto pamiatok do jedného celku“. Odobratie a premiestnenie sochy sv. Márie Magdalény môže pre kostol v Stratenej predstavovať isté ochudobnenie umelecko-historických hodnôt, aj keď vytvorením presnej materiálovej a tvarovej kópie sochy Márie Magdalény a jej vystavenie na tom istom mieste v kostole môže túto stratu aspoň vizuálne minimalizovať. Veriaci v Stratenej preukázali veľké porozumenie, keď umožnili „svojej“ Márii Magdaléne vrátiť sa na svoje pôvodné miesto pod kríž Kalvárie v Spišskej Novej Vsi, a za to im patrí vďaka a uznanie! 

Zvolená koncepcia reštaurovania celého súsošia umožnila prezentovať autentické umelecké hodnoty diela. Vystavením a vysvätením Kalvárie v obnovenom priestore južnej bočnej kaplnky kostola v Spišskej Novej Vsi bol po dvoch rokoch zavŕšený náročný a zložitý reštaurátorský proces. 


„ Stvořil jsem krásu v díle mnohém / italským i německým slohem. / Jenže dnes umění nic neplatí, / ač bych moh sochy řezati / neoděné, jak živé přesto, / pro celou zem i každé město. / To však už nelze dělati, / tak musím si cos hledati. / S halapartnou se do služby dát / a knížete mocného hlídat.“ 
(1568) 

Autori: Mgr. art. Jozef Jarkovský – Mgr. Juraj Gembický (KPÚ Košice)
pozn.: zdroj skvelých citátov a bohatých vedomostí k téme pri obohatení tohto nášho článku nám poskytla známa práca „Třísky z dílny řezbáře“ (H. Kotrba, BLOK – Brno 1982)

Fotografie: dig. archív KPÚ Košice - Mgr. J. Jarkovský; foto č. 020-021: Mgr. art. Štefan Siváň (Restauro ateliér s. r. o. , Spiš. Podhradie)