KPÚ Banská Bystrica - Reštaurovanie a obnova Rímskokatolíckej kaplnky sv. Jána Nepomuckého vo Svätom Antone

V novembri 2019 bola ukončená obnova a reštaurovanie pamiatkového objektu „Kaplnka sv. Jána Nepomuckého“ evidovaného v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ďalej len „ÚZPF“) pod č. 1209/4, vo Svätom Antone. Pamiatkový objekt je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky „kaštieľ s areálom“, ÚZPF č. 1209/1-7 situovanom vo Svätom Antone.
Predmetom reštaurovania boli aj hnuteľné národné kultúrne pamiatky: „oltár hlavný sv. Jána Nepomuckého“, ÚZPF č. 3302/1 – 4 a „mreža vstupná – dvojkrídlová, železná“, ÚZPF č. 3303/1.

Kaplnka je situovaná v centre obci, západne od návršia s kaštieľom a od sútoku potoku Štiavnica a jej prítoku Studeneckého potoka (dnes pod mostom cesty I. triedy č. 51 v smere Banská Štiavnica – Hontianske Nemce). Vznik kaplnky sa datuje po roku 1750 z obdobia prestavby kaštieľa rodinou Koháry. V období prestavby kaštieľa pre grófa Koháryho, okrem iných výtvarníkov, pracoval aj maliar Anton Schmidt.

Na jej dlhoročnom narušenom stave sa, okrem nedostatočnej údržby v minulom storočí a neodbornom reštaurovaní exteriéru a interiéru kostolným maliarom R. O. Dollingerom v roku 1974, podpísal vplyv cestnej komunikácie v jej tesnej blízkosti, ktorej niveleta bola neustále zvyšovaná a objekt sa ocitol cca 1 m pod jej úrovňou. Povrchové zrážky stekali priamo k murivám kaplnky. A postupne, aj vplyvom používania agresívnych posypových materiálov, došlo k zavĺhaniu a zasoleniu muriva, poškodzovaniu omietkových exteriérových a interiérových omietkových vrstiev s nástennými maľbami. Vplyv negatívneho pôsobenia sa postupne prejavil aj na murovanom obetnom stole a kamennom polychrómovanom reliéfe osadenom priamo v murive kaplnky. V období 90. rokov 20. storočia boli odcudzené dverné krídla zo vstupnej kovanej mreže a kamenné sochy adorujúcich anjelov z oltára v interiéri.

Do roku 2018 správca objektu – Múzeum vo Svätom Antone dal zrealizovať reštaurátorský výskum a 1. etapu reštaurátorských prác – odstránenie poškodených zasolených omietkových vrstiev exteriéru a interiéru a zrealizovanie odsoľovacích omietok; sanáciu základového muriva v exteriéri; statické zabezpečenie koruny muriva a obnova – výmena drevenej šindľovej krytiny. V tomto období realizovala Obec Svätý Anton úpravu miestnych chodníkov. V úseku medzi cestnou komunikáciou a čelnou fasádou kaplnky bola niveleta chodníka znížená na úroveň podlahy kaplnky a v chodníku pred kaplnkou bola vybudovaná odpadová šachta na zrážkovú vodu, čím bola čiastočne odvedená zrážková voda.

Reštaurovanie a obnova objektu prebiehalo v rokoch 2018 – 2019. V exteriéri boli odstránené odsoľovacie omietky a sekundárne novodobé cementové doplnky omietkových vrstiev na profilovaných rímsach. Po ošetrení obnaženého muriva boli do výšky cca 1,5 m aplikované sanačné omietky. Nad úrovňou výšky 1,5 m boli zachované pôvodné vrstvy lokálne doplnené vápennými omietkami, vrátane profilov plastických štukových prvkov. Z kamenných architektonických prvkov (pätky a hlavice pilastrov, kamenné ostenie portálu, reliéfny erb) boli odstránené nevhodné novodobé cementové plomby; kamenná hmota bola spevnená petrifikačným roztokom a väčšie úbytky kamenných prvkov boli doplnené rekonštrukčným spôsobom hmotou imitujúcou kameň. V exteriéri neboli zachované primárne farebné nátery. Vzhľadom na ich absenciu, bola po vzájomnej dohode medzi zodpovedným reštaurátorom a odbornou pracovníčkou Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, zvolená farebnosť náteru základnej plochy v svetlom studenom okrovom odtieni, plastické prvky s náterom v lomenej bielej farebnosti a kamenné prvky – hlavice s tmavošedým náterom. Výber farebnosti vychádzal z analógie so zistenou a rekonštruovanou farebnosťou ďalších objektov vo Svätom Antone – kaštieľa a sýpky ako aj podľa nálezov pôvodnej farebnosti na kaplnkách Kalvárie v Banskej Štiavnici (z toho istého obdobia, na ktorých spolupracoval aj maliar Anton Schmidt).
Na ploche tympanónu boli fragmentárne zachované pôvodné barokové omietky s nápisom – chronostichonom (1762 ?). Originál bol ošetrený a absentujúce omietky na okolitej ploche boli doplnené. Zachovaná maľba v centre tympanónu bola farebne scelená nápodobivou a reknštrukčnou retušou a na ostatnej ploche bola zrealizovaná farebná neutrálna retuš.

V interiéri boli v minulosti vzlínavou vlhkosťou poškodené omietkové vrstvy na stenách do výšky nábehu klenby (cca 2,5 m). Zo stien boli odstránené odsoľovacie omietky a po ošetrení muriva boli nanesené nové omietkové vrstvy obdobne ako v exteriéri. Na klenbe bola zreštaurovaná primárna baroková nástenná maľba (realizovalo sa očistenie od depozitov, odstránenie sekundárnych doplnkov a retuší z roku 1974, hĺbkové spevnenie omietkových vrstiev uvoľnených od muriva, retuš pôvodných figurálnych kompozícií). Na stenách bola v nadväznosti na maľbu klenby zrealizovaná rekonštrukčná retuš iluzívnej architektúry podľa analógií s prvkami na klenbe ako aj v kaplnke kaštieľa.
Bola obnovená podlaha kaplnky a interiérový soklový obklad. Z pôvodnej kamennej ryolitovej dlažby chýbalo cca 80 % a zachované kusy boli v narušenom stave. Z obkladu bolo zachovaných len niekoľko platní. V interiéri bol zrealizovaný odkop do hĺbky cca 50 cm, v ktorom bol vytvorený nový štrkový podklad pre kamennú dlažbu. Bola položená nová ryolitová dlažba s rozmermi platní podľa pôvodných (40 cm x 40 cm x 5 cm) a na soklové časti stien boli na kovové trny osadené ryolitové platne s ponechaním medzery medzi murivom a platňami za účelom odvetrávania.
Súčasťou obnovy bola aj obnova existujúcich okenných drevených výplní (zahŕňajúca lokálnu výmenu poškodených častí konštrukcie, výmena poškodených skiel, nový náter). Vstupné 4-krídlové drevené dvere boli v havarijnom stave a z tohto dôvodu boli nahradené novou kópiou podľa pôvodných, zachované kovové prvky (zámok, pánty, kľučka) boli osadené na kópiu. Na kovových okenných mrežiach boli odstránené vrstvy náterov, lokálne boli doplnené chýbajúce prvky a povrch bol ošetrený novým náterom.

Hnuteľná národná kultúrna pamiatka „mreža vstupná – dvojkrídlová, železná“ bola pred reštaurovaním v narušenom stave – stredná časť, dve dverné krídla boli v 90. rokoch 20. storočia odcudzené a na pôvodnom mieste sa zachovala len „pasparta“ vstupného otvoru a polkruhová koruna mreže. V strede hore na „pasparte“ je osadená kartuša s atribútom sv. Jána Nepomuckého – odrezaným jazykom a vo vrchole koruny mreže je osadený kruhová kartuša – veniec v strede s monogramom donátora a nad ním grófska koruna. Existujúce časti mreže boli počas reštaurovanie premiestnené do reštaurátorského ateliéru. Bolo realizované odstránenie zbytkov nevhodných sekundárnych náterov; upevnenie a zdokumentovanie pôvodných farebných polychrómii na kartuši s atribútom, monogramom a korune. Chýbajúce časti dekoratívnych prvkov boli doplnené rekonštrukčným spôsobom – vyhotovenie nových podľa zachovaných. Povrch mreže bol ošetrený čiernym matným ochranným náterom a bola realizovaná farebná rekonštrukcia zelenej a červenej polychrómie kartuše s atribútom a zlátenie vybraných častí – monogramu, korunky a kvietkov mreže. Podľa dobových fotografií boli zhotovené kópie odcudzených častí mreže – dverných krídel. Následne bola mreža osadená na pôvodné miesto – do vstupného otvoru kaplnky.

Hnuteľná národná kultúrna pamiatka „oltár hlavný sv. Jána Nepomuckého“ v interiéri bol najmä v spodnej časti v havarijnom stave. Obetný stôl v tvare tumby bol vymurovaný z tehál a čiastočne z kameňa. Jeho statika bola narušená vertikálnou trhlinou. Na omietkových vrstvách v hornej časti obetného stola boli zachytené pri reštaurátorskom výskume fragmenty pôvodnej farebnosti. Chýbajúce časti muriva boli doplnené, poškodené časti boli lokálne nahradené novými tehlami a trhlina bola zviazaná kovovým tiahlom. Kamenné platne na vrchu obetného stola boli lokálne doplnené domodelovaním. Následne boli doplnené absentujúce omietkové vrstvy, ktoré nadviazali na pôvodnú profiláciu zachovanú v hornej časti. Na väčšej časti plochy bola realizovaná rekonštrukčná retuš iluzívneho farebného mramorovania podľa zachovaného v hornej časti a v strede s kazetou podľa analógie s barokovou úpravou obetného stola v Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie v kaštieli.
Na kamennom oltárnom reliéfe boli odstránené povrchové znečistenia a nevhodné novodobé doplnky modelácie. Pôvodná baroková farebná polychrómia bola upevnená. Následne boli realizované nové doplnky – domodelovania chýbajúcich častí (drapéria, prsty rúk a iné defekty). Po petrifikácii a zjednotení savosti kamennej hmoty a nových doplnkov bola realizovaná farebná scelovacia retuš podľa zachovaných fragmentov pôvodnej polychrómie. Kovová kruhová svätožiara z lúčov s piatimi hviezdičkami bola nanovo pozlátená a atribút svätca v jej strede – odrezaný jazyk bol zvýraznený červenou polychrómiou. Drevená hmota dvierok svätostánku bola v havarijnom stave a z týchto dôvodov bola vyrezaná ich kópia.
Reštaurovanie oltára nezahŕňalo zhotovenie kópií odcudzených oltárnych sôch – adorujúcich anjelov.

Reštaurovanie kovovej mreže realizoval Akad. soch. Stanislav Kožela. Reštaurovanie a obnova kaplnky vrátane oltára boli realizované pod vedením reštaurátorov Akad. mal. Mária Flaugnattiho a akad. soch. Ondreja Csütörtökiho. 

Práce boli financované Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré je zriaďovateľom Múzea vo Svätom Antone.

Mgr. Andrea Gregová, KPÚ Banská Bystrica - pracovisko Banská Štiavnica