Z depozitára pamiatkarov rovno do múzeí. Prevody archeologických nálezov v rokoch 2019 a 2020
Odbor archeológie Pamiatkového úradu SR má v náplni svojej činnosti aj prevody archeologických nálezov zo správy Pamiatkového úradu SR do správy múzeí alebo do vlastníctva ich zriaďovateľov. Podľa Zákona o ochrane pamiatkového fondu č. 29/2002 Z. z. je vlastníkom archeologických nálezov štát a nálezy pochádzajúce z archeologických výskumov všetkých archeologických inštitúcií (oprávnených osôb), okrem SAV a múzeí zriadených ústredným orgánom štátnej správy (napr. ministerstvom), spravuje Pamiatkový úrad SR. Našou snahou je, aby nálezy skončili v inštitúciách najpovolanejších na ich ochranu, odborné spracovanie a najmä na ich prezentáciu u širokej verejnosti, teda v regionálnych múzeách, čo najbližšie k miestu ich nájdenia, alebo v špecializovaných múzeách s celoslovenskou pôsobnosťou.
Za obdobie od jesene 2019 do konca roku 2020 boli archeologické nálezy prevedené do 17 múzeí z rôznych kútov Slovenska. Spektrum nálezov siaha od nálezov objavených počas archeologických výskumov, cez náhodné nálezy až po nálezy pochádzajúce z nelegálnej činnosti, zaistené Policajným zborom SR.
Nálezy pochádzajúce z archeologických výskumov sú najpočetnejšou zložkou nálezov v správe Pamiatkového úradu SR. Väčšinou ide o veľké súbory nájdené počas výskumov osád, miest, hradov či kaštieľov, ale aj pohrebísk. Časť týchto predmetov môže zaujímavo obohatiť výstavu či expozíciu, a to samotným vystavením (nádoby, šperky a súčasti odevu, zbrane, pracovné nástroje) alebo vo forme rekonštrukcie, ako napríklad rekonštrukcie hrobu (kostra s milodarmi) či rekonštrukcie života v pravekej osade. Väčšina materiálu však predstavuje fragmenty pôvodných predmetov, najmä črepy z keramických či sklenených nádob, úlomky mazanice (stavebnej hliny), z ktorých sa väčšina nedá rekonštruovať do pôvodnej podoby, a početné úlomky kostí. Aj keď nie sú atraktívne pre bežného návštevníka a do expozície sa zvyčajne nedostanú, dôležitá je ich vedecká a informačná hodnota. Po ich odbornom spracovaní totiž prispejú k poznatkom o minulosti obce, regiónu či väčšej oblasti. Žiaľ, vzhľadom na to, že kvôli množstvu nálezov je zvyčajne potrebný väčší priestor v depozitároch, viacero múzeí s obmedzeným skladovacím miestom v súčasnosti početné súbory nálezov neprijíma. V priebehu uplynulého roka boli prevedené archeologické nálezy z 33 archeologických výskumov a dvoch jaskyniarskych prieskumov do správy 11 múzeí.*
Vďačným typom nálezu z hľadiska záujmu širokej verejnosti sú poklady mincí (hromadné nálezy mincí). Ich ukrytie v zemi bolo zrejme vždy podnietené pocitom ohrozenia ich majiteľov alebo všeobecne neistými časmi. Fakt, že si ich majitelia nakoniec nevyzdvihli, svedčí o nejakej nešťastnej až tragickej udalosti, kvôli ktorej sa po ne už nemohli vrátiť. Za posledný rok sme do múzeí previedli dva významné hromadné nálezy mincí, ktoré boli objavené náhodne. Poklad z Pukanca nájdený v roku 2014 obsahoval vyše 500 mincí a zlomkov mincí kráľa Žigmunda Luxemburského (tzv. kvartingy), razených v rozmedzí rokov 1430 – 1437. Dnes je už súčasťou fondu Tekovského múzea v Leviciach. O niekoľko storočí neskôr sa do zeme dostal poklad vyše 300 strieborných mincí, objavený v Kostolných Kračanoch, v časti Pinkove Kračany (okr. Dunajská Streda) v roku 2016, ukrytý v keramickej nádobe. Mince vysokých nominálnych hodnôt, predovšetkým toliare, ½ toliare a ¼ toliare Leopolda I., ale aj mince francúzskeho panovníka Ľudovíta XIV., niekoľko razieb rakúskych vojvodstiev a výnimočne mince z ďalších regiónov pochádzajú z rokov 1624 – 1704. Do zeme boli uložené počas turbulentných časov povstania Františka II. Rákocziho. V súčasnosti sa už podrobne spracúvajú ako súčasť numizmatickej zbierky SNM-Historického múzea.
Náhodným nálezom prevedeným v tomto období bola aj vzácna bronzová čepeľ tzv. dýky na palici (Stabdolch) zo staršej doby bronzovej, objavená na štrkovom ostrove Váhu v Hlohovci, ktorá obohatila zbierky SNM-Archeologického múzea, aj o niečo mladšia bronzová dýka s jazykovitou rukoväťou z brehu potoka v Hriňovej (mladšia doba bronzová), ktorá sa dostala do Podpolianskeho múzea v Detve. Rovnako z mladšej doby bronzovej pochádza na Slovensku unikátny súbor bronzových prilieb, ich súčastí (lícne chrániče) a zrejme ženských ozdôb ramien – špirálových náramenníc z Trhovišťa v okr. Michalovce. V súčasnosti môžete tento vzácny hromadný nález obdivovať v expozícii Východoslovenského múzea v Košiciach, ktoré sa podieľalo na jeho odbornom spracovaní a konzervácii. Návštevníci Mestského múzea Lučenec (mestskej Rozpočtovej organizácie LUKUS) sa môžu tešiť na drobnú bronzovú sekerku tiež z doby bronzovej, objavenú v Tomášovciach v okr. Lučenec.
Špecifickým typom archeologických nálezov sú zbrane, munícia, vojenská technika a vojenská výstroj z 20. storočia, súvisiace najmä s obdobím druhej svetovej vojny. Nachádzané bývajú buď náhodne, v horách, ale aj v intravilánoch obcí. Veľká časť nálezov však pochádza z vykrádania nálezísk na miestach bojov pomocou detektorov kovov. Pre vojenského historika, rovnako ako pre archeológa, sú dôležité miesto a detailné okolnosti nálezu, nielen nález samotný. Preto predmety vytiahnuté zo zeme bez zaznamenania ich polohy a nálezovej situácie strácajú zo svojej historickej hodnoty a sú len „starožitnosťami“, nie špecifickým dokladom o vojenských aktivitách na danom mieste. Do Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, ktoré sa špecializuje na obdobie druhej svetovej vojny a na zápas obyvateľov Slovenska proti fašizmu, boli prevedené jednak zdokumentované náhodné nálezy z okolia Banskej Bystrice (Badín, Motyčky, Podkonice, Sliač), ako aj políciou zabavené nálezy z vykrádania lokalít na povstaleckom území stredného Slovenska a na východnom Slovensku (Slanské vrchy?). V početnom súbore nálezov odovzdaných do múzea sú napríklad prilby, hodnostné označenia vojakov, ďalšie súčasti odevu vojakov, vojenský príbor, varič, schránky na plynové masky, no dokonca aj pozostatky lietadla a tankov. Dobre zdokumentovaný náhodný nález prilby z Blatných Remiet, okr. Sobrance, pravdepodobne súvisí s udalosťami tesne pred začiatkom 2. svetovej vojny – s tzv. Malou vojnou v marci 1939. Práve v širšom okolí tejto obce totiž došlo k viacerým stretom slovenskej armády s maďarskou kráľovskou armádou. Takéto prilby používala jednak maďarská armáda a tiež aj časť dobrovoľníkov Hlinkovej gardy, bojujúcich po boku slovenskej armády.
Osobitnú kategóriu nálezov predstavujú tie, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti vyhľadávania a zberu archeologických nálezov detektormi kovov. Do správy Pamiatkového úradu SR sa dostávajú súbory, ktoré boli zabavené políciou a ich „zberateľ“ je vo väčšine prípadov aj trestne stíhaný, ale aj nálezy, ktoré síce pochádzajú z nepovolenej činnosti, ale ich „zberateľ“ ich dobrovoľne odovzdal niektorému z krajských pamiatkových úradov s tým, že svoju „zberateľskú“ činnosť bezpodmienečne ukončí. Spektrum nálezov je veľmi široké, od mincí z rôznych období (medzi nimi sú aj vzácne rímske mince), cez súčasti odevu (spony, ihlice, pracky, gombíky), šperky (prstene, náramky, medailóny), drobné nástroje a pomôcky (nožíky, ocieľky), väčšie pracovné náradie (sekery, poľnohospodárske náčinie, banícke náradie), jazdeckú výstroj a konský postroj (ostrohy, zubadlá, podkovy), zbrane a muníciu (hroty šípov, meč, olovené guľky zo strelných zbraní, militárie z 2. svetovej vojny), po náboženské a rituálne symboly (krížiky, medailóny, pútnické odznaky, talizmany). Pochádzajú z rôznych období, od mladšej doby kamennej (kamenné nástroje) po 20. storočie. Za posledný rok aj pár mesiacov sme previedli niekoľko takýchto súborov, z ktorých jeden obsiahly, získaný rabovaním nálezísk pravdepodobne v okrese Trnava, bol odovzdaný Západoslovenského múzeu v Trnave, ďalší bol tvorený do veľkej miery predmetmi spojenými s baníctvom a bol získaný rabovaním lokalít v stredoslovenskej banskej oblasti, na základe čoho sme ho umiestnili jednak v špecializovanom Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici a menšiu časť v Pohronskom múzeu v Novej Bani. Pre archeológa je pohľad na podobné súbory bez známej lokalizácie veľmi smutný. Koľko nálezísk zostalo takto vyrabovaných? Koľké predmety budú len jednými z praobyčajných „starožitností“, a nie nositeľmi pamäte, teda informácií k minulosti miesta a k nálezovému kontextu? Pri ich ponechaní v zemi by mohli určiť dobu využívania náleziska, napríklad hradiska na obývanie, banskej činnosti alebo dobu pochovania mŕtveho. Pomôcť nám s bojom proti ilegálnemu detektoringu môže každý z Vás podľa návodu v priloženom letáku (pdf, 130 kB).
V súčasnosti intenzívne pracujeme na príprave ďalších prevodov archeologických nálezov, čo zahŕňa kontrolu nálezov, úpravu alebo prípravu nových zoznamov nálezov, komunikáciu s múzeami, ich zriaďovateľmi aj realizátormi výskumov, prípravu zmlúv o prevode aj samotné odovzdávanie nálezov. Veríme, že tieto prevody obohatia, potešia ale i zamestnajú ďalšie múzeá po celom Slovensku a že urobia radosť aj ich návštevníkom.
* Spomínané archeologické nálezy z výskumov sú už v správe nasledujúcich múzeí: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, Hradné múzeum vo Fiľakove, Múzeum mesta Bratislavy, Múzea Spiša Spišská Nová Ves, Pohronské múzeum v Novej Bani, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, SNM-Archeologické múzeum, Východoslovenské múzeum v Košiciach, Západoslovenské múzeum v Trnave, Zichyho kaštieľ – Múzeum histórie obce Divín.
Spracoval: Petra Kmeťová, Pamiatkový úrad SR
