Obnovy fasád v pamiatkových územiach bratislavského kraja

V rámci Bratislavského kraja spadajú pod ochranu podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „pamiatkový zákon“) nielen jednotlivé objekty, ale aj viaceré pamiatkovo hodnotné územia, ktoré majú pomerne homogénne zachovanú historickú urbanistickú štruktúru a v rámci nej zároveň veľký podiel jednotlivých pamiatkovo hodnotných prvkov – kultúrnych pamiatok evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR a tiež objektov, ktoré síce nie sú evidovanými kultúrnymi pamiatkami, ale disponujú pamiatkovými hodnotami.

Z týchto území je päť pamiatkovo chránených území situovaných v rámci mestských sídelných útvarov: Bratislava (PZ a MPR), MPR Svätý Jur, PZ Modra a PZ Pezinok, ktoré sú charakteristické určitým typom zástavby, a to z veľkej časti najmä radovou uličnou zástavbou meštianskymi alebo vinohradníckymi domami datovanými od pôvodne renesančných objektov až po 20. storočie. S výnimkou niektorých sektorov PZ Bratislava – centrálna mestská oblasť je tento typ zástavby vo všetkých piatich prípadoch v zásade dominantným typom a určuje charakter daného územia s jeho lokálnymi odchýlkami a charakteristikami.

V tomto type zástavby sa pri pohľadoch z verejne prístupných priestorov sídla okrem iného výrazne uplatňuje aj vplyv uličnej fasády a strechy na celkové vnímanie pamiatkových hodnôt daného územia – uličné fasády a strechy tvoria spolu s celkovým urbanistickým riešením prvotný vnem z prostredia pamiatkového územia. Z tohto dôvodu je naozaj dôležité zachovať pri úpravách fasád a striech objektov v prostredí urbánnych pamiatkových území čo najvyššiu mieru autenticity a homogenity. Pri usmerňovaní úprav fasád sú smerodajné nielen pamiatkové hodnoty samotného objektu, ale aj jeho vplyv na pamiatkové hodnoty celého územia alebo uceleného urbanistického bloku a na ich prezentáciu a vnímanie. Cieľom regulácie a usmerňovania obnov a úprav všetkých fasád (nielen kultúrnych pamiatok) v rámci uličných front v pamiatkových územiach je, aby úpravami nedošlo k strate pamiatkových hodnôt samotného objektu (výzdoby a pod.), ale ani k narušeniu vnímania pamiatkových hodnôt celého územia. Napr. aj pri novostavbách v prielukách, alebo pri úpravách objektov bez výrazných pamiatkových hodnôt je cieľom aby tieto svojím súdobým architektonickým riešením nesťahovali na seba pozornosť na úkor pamiatkovo hodnotných objektov – ich tvarové, výškové, hmotové, materiálové a farebné riešenie, osadenie vzhľadom na susedné objekty a uličnú čiaru, by malo skôr harmonicky nadväzovať na historickú štruktúru zástavby pamiatkového územia, než dominovať územiu kontrastnými a atypickými architektonickými riešeniami. Pri obnovách starších historických fasád, kde je dôležitým prvkom plastická a výtvarná výzdoba je potrebné dbať na zachovanie autenticity výzdoby a farebnosti a ich obnova musí byť realizovaná umelecko-remeselnými, v prípade kultúrnych pamiatok aj reštaurátorskými metódami, ktorým predchádza zodpovedajúci reštaurátorský výskum, alebo pri neevidovaných objektoch minimálne základný archívny prieskum a prieskum stratigrafie jednotlivých vývojových vrstiev omietok a farebnosti povrchovou sondážou. Obnova novších, menej dekoratívnych fasád z tzv. tvrdých ušľachtilých omietok, ktoré mali svoju špecifickú technológiu výroby aj aplikácie, je pri objektoch, ktoré nie sú kultúrnymi pamiatkami, ale majú pamiatkové hodnoty a často sú súčasťou pomerne homogénne zachovaných urbanistických súborov z obdobia 20. storočia, z hľadiska zachovania autenticity paradoxne niekedy ešte náročnejšia, než pri dekoratívnych historizujúcich fasádach. Dnešnými bežne dostupnými technológiami a materiálmi nie je možné úplne verne replikovať pôvodné štruktúry a farebnosť – dobrým príkladom sú napríklad v medzivojnovom období bežne aplikované prvky z nelešteného terazza/umelého kameňa (sokle, portály), tu je najvhodnejšie, ak je to možné, voliť nesystémové, atypické riešenia.

Spracovala: Ing. arch. Petra Dimunová KPÚ Bratislava