KPÚ Bratislava - Obnova kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre (2010 - 2019)
Kostol sv. Jána Krstiteľa predstavuje najstaršiu pamiatku mesta Modry z 2. pol. 13. storočia. Pôvodne stál uprostred staršieho osídlenia, postupným vývojom sa ocitol mimo opevneného jadra. V súčasnosti sa nachádza na južnom okraji pamiatkovej zóny mesta Modra.
S obnovou kostola, ktorý bol len príležitostne využívaný a málo udržiavaný, sa začalo v roku 2010 vďaka iniciatíve občianskeho združenia Záchrany cirkevných pamiatok v Modre. Prácam na obnove kostola predchádzali pamiatkové výskumy – reštaurátorský, architektonicko-historický a archeologický. Výskumy objasnili bohatý stavebno-historický vývoj kostola, ktorého súčasná podoba je výsledkom viacerých prestavieb pôvodnej ranogotickej stavby - z nej sa zachovala časť lode so svätyňou a severnou sakristiou. V období vrcholnej gotiky koncom 14. stor. bola loď kostola zvýšená a predĺžená západným smerom do súčasnej dĺžky, úzke štrbinové okná na južnej strane boli nahradené vysokými oknami a k západnému priečeliu bola pristavaná veža. Vežu nahradila na prelome 16. a 17. storočia, kedy patril kostol evanjelikom, otvorená predsieň, plochostropá loď kostola bola zaklenutá a po vnútornom obvode lode boli postavené murované empory. Stavebný vývin kostola bol uzavretý v druhej polovici 18. storočia, kedy bolo presbytérium nanovo zaklenuté a vyzdobené freskami, pristavaná južná sakristia a interiér bol vybavený barokovým mobilárom. Táto posledná slohová úprava kostola bola určujúca aj pre metodiku obnovy, pričom jedinečné staršie gotické či renesančné prvky a súčasti pamiatky sú prezentované analytickou formou.
Pamiatková obnova kostola sa na začiatku sústredila na stabilizovanie narušeného stavebnotechnického stavu stavby. Došlo k obnove strechy s krovom a štítmi, nasledovala sanácia zavlhnutých múrov a odvodnenie kostola. Počas výkopových prác bol realizovaný archeologický výskum, počas ktorého bolo objavené dvojpriestorové osárium, pod renesančnou predsieňou zase mohutné základy gotickej veže (po obnove odprezentované v rámci novej dlažby), ale aj zaujímavý nález hracej kocky.
K mimoriadnym objavom, ktoré boli zistené v rámci výskumov v roku 2011, patria nástenné maľby v interiéri kostola pochádzajúce z obdobia od 2. tretiny 13. storočia. po koniec 14. storočia. V najväčšom rozsahu sa zachovala vrstva freskovej výzdoby z prelomu 13. a 14. storočia, zachytená na severnej stene nad úrovňou empory. Je charakteristická precíznou lineárnou kresbou s dominujúcou úzkou červenou linkou a predstavujúca plynulo prebiehajúci pás so scénami pašiového cyklu ohraničený bordúrami. Tejto vrstve predchádzali o niečo staršie maľby, zistené vo východných kútoch lode v spodných častiach stien za bočnými oltármi v podobe fragmentu sediacej korunovanej postavy v žehnajúcom geste a výjavu s apoštolmi v arkádach. Okrem toho boli na mieste severného bočného oltára zistené stopy po baldachýnovom oltári z 1. polovice 14. storoča, s ktorou súvisí tretia vrstva fragmentov fresiek. Maľby boli zdigitalizované špecializovaným oddelením Pamiatkového úradu SR, odborne zreštaurované a okrem fragmentov v závere svätyne sú aj všetky prezentované. Na časti prekryté oltármi zostal priehľad medzerou poza oltár spod víťazného oblúka i z južnej empory.
Okrem fresiek sa v rámci obnovy odkryli aj jedinečné gotické kamenné prvky a články (napr. lavabo v severnej sakristii), zamurované v hmote stavby, ktoré boli odborne zreštaurované a tie najzachovalejšie artefakty prezentované. Zaujímavosťou sú aj mnohé nápisy a letopočty objavené počas realizácie (nápis a letopočet 1620 vo vstupnej predsieni, 1647 na vstupnom portálu, 1673 na tabuli dreveného maľovaného parapetu empory, 1755 na dverách južného portálu, 1765 na klenbe presbytéria či organovej skrini Jána Pažického z Rajca z roku 1780).
Postupná komplexná obnova kostola realizovaná v priebehu takmer desiatich rokov vrátila pamiatke pôvodné výrazové architektonicko-historické a umelecko-historické kvality. Reštaurátorská obnova historických omietok, stredovekých fresiek, ako aj barokovej výmaľby vo svätyni spolu s reštaurovaním gotických kamenných článkov a hodnotného barokového mobiliáru (oltárov, kazateľnice, organa či zábradlia empory) reprezentuje vysoké nároky na odbornosť a kvalitu realizácie. Celková obnova pamiatky bola realizovaná tradičnými stavebnými technológiami s ohľadom na zachovanie historických remeselných postupov s rešpektovaním všetkých požiadaviek na zachovanie autenticity. Výsledkom uskutočnenej obnovy je jedinečná, neopakovateľná historická sakrálna stavba, so zachovanými a obnovenými pamiatkovými hodnotami.
Obnova kostola sv. Jána Krstiteľa v Modre je dobrým príkladom spojenia dobrovoľníckej práce miestnej komunity, odborníkov a viacerých inštitúcií (Rímskokatolícka cirkev, Krajský pamiatkový úrad Bratislava, Pamiatkový úrad SR, Ministerstvo kultúry SR, Bratislavský samosprávny kraj, Malokarpatská komunitná nadácia REVIA, Mesto Modra, viaceré nadácie a finančné zbierky). Nanajvýš úspešná rekonštrukcia stavby, ako aj celkové oživenie pamiatky vyvolali pozitívne ohlasy odbornej aj laickej verejnosti, ktoré dokladajú viaceré ocenenia (ocenenia za príkladnú obnovu Academie Istropolitany NOVA či národná cena ICOMOS za obnovu 2018).
Mgr. Marta Belohorcová
