„Zachráňme Magdalénku“ Obnova kaplnky Nanebovzatia panny Márie v Horných Kočkovciach (okres Púchov, Trenčiansky kraj)
Dvojvežovú kaplnku na Trenčianskej ceste v Horných Kočkovciach neprehliadne zrejme nikto z domácich ani návštevníkov. Pohrebná kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, zapísaná v ÚZPF pod č. 766/1 s areálom cintorína je situovaná v okrajovej severovýchodnej časti obce Horné Kočkovce, v lesoparkovom prostredí, na úpätí svahu zaniknutej „Kočkovskej skaly“, ktorým vedie stará cesta na cintorín.
Postavená bola okolo roku 1880 v historizujúcom slohu ako jednoloďová sakrálna stavba s dvoma vežičkami miestnym kanonikom Floriánom Augustínom Baloghom, ktorý je v krypte kaplnky pochovaný spolu s rodičmi a bratom. Augustín Balogh v sprievodnom liste k žiadosti o povolenie stavby kaplnky uvádza, že chce kaplnku zasvätiť Panne Márii Nanebovzatej, svätej Márii Magdaléne a svätému Augustínovi z Kartága, ktorý bol jeho menovitým patrónom. Trojité patrocínium sa vyskytuje v regióne ojedinele, čo tiež robí kaplnku osobitou. V minulosti slúžila pohrebným sprievodom na ceste k cintorínu ako zastavenie na krátku modlitbu vzhľadom na absenciu domu smútku.
Po smrti Augustína Balogha kaplnka začala upadať. Hoci bola vyhľadávaným cieľom veriacich a navyše stála v exponovanej lokalite - pri hlavnej ceste vedúcej cez brod rieky Váh do Púchova, kvôli nedostatočnej údržbe rýchlo chátrala. Stačilo desať rokov a následkom zatekania cez poškodenú drevenú šindľovú strechu hrozil pád klenby kaplnky. Havarijný stav si tak v roku 1908 vynútil jej zavretie. Neskôr boli kaplnke venované viaceré články, mnoho ľudí denne prechádzalo okolo, no väčšina už nevedela, že ju ľudia kedysi volali „Magdalénka.“
Kaplnka bola desaťročia nevyužívaná, už pred začatím obnovy sa vytvoril pracovný tím ochotných ľudí, ktorí sa usilovali objekt zachrániť a opravu podporiť. Pri obhliadke objektu pracovníkmi Pro Monumenta v roku 2015 boli v nikách na priečelí objektu odhalené maľby na železnom plechu. Na starých fotografiách je ešte možné rozlíšiť obrysy postáv, pravdepodobne svätej Alžbety Uhorskej a svätého Štefana. Ich stav bol však natoľko havarijný, že reštaurovanie zostávajúcich fragmentov maľby nebolo možné. V rokoch 2017 – 2018 bol realizovaný “Zisťovací reštaurátorský výskum a Návrh na obnovu interiéru kaplnky“ (Mgr. art. M. Pleidel, Mgr. art. T. Kružlík a Mgr. art. A. Krchňák). Po zvážení hodnôt a charakteru zistenej pôvodnej farebnej úpravy interiéru, ktorá bola bez významnejšieho výtvarného členenia či inej dekoratívnej zložky, bolo dohodnuté, že konečné farebné riešenie interiéru bude monochrómny svetlý pastelový tón.
S obnovou kultúrnej pamiatky začal vlastník – Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Horné Kočkovce v roku 2017. Ako prvé boli obnovené nefunkčné odkvapové zvody pre dažďovú vodu. Statik po obhliadke objektu skonštatoval, že praskliny na objekte neohrozujú jeho stabilitu. Ako nebezpečný pre objekt vyhodnotil svah za kaplnkou, ktorý bolo nutné stabilizovať oporným múrom na základe realizovaného inžinierskogeologického prieskumu podložia pod kaplnkou. Na základe posudku Ing. Baka bolo konštatované aj veľmi rozsiahle zavlhnutie objektu. Zvýšenú vlhkosť v múroch spôsoboval opäť zosuv zeminy zo svahu za kaplnkou. Z uvedeného dôvodu bola odstránená hlina od základov objektu a časť zosúvajúceho sa svahu, odstránili sa aj poškodené spodné časti zavlhnutej omietky. V novembri 2017 bola vykonaná chemická injektáž muriva a následne boli aplikované sanačné omietky v interiéri i exteriéri kaplnky. Bola tiež položená nová dlažba.
V podlahe kaplnky sa zachoval pôvodný vstup do krypty. Krypta zostala uzatvorená a do pôvodného pieskovcového rámu vstupu bol vsadený nový kamenný blok s menami pozostalých. Mobiliár kaplnky sa nezachoval (pôvodne hlavný oltárny obraz s námetom Nanebovzatia Panny Márie). Nedochovala sa ani jediná fotografia interiéru v archíve farnosti Horné Kočkovce, ani v archíve Pamiatkového úradu. Zachovali sa iba dve rozbité, neúplné kostolné lavice.
Interiér kaplnky bol navrhnutý tak, aby kaplnka mohla byť opäť využívaná pre potreby liturgie. Na obnove interiéru intenzívne pracoval výtvarník Jozef Vydrnák z Dubnice nad Váhom. Jeho snahou bolo priniesť do interiéru moderné umenie, ktoré by vhodne dopĺňalo historickú architektúru. Okrem závesných obrazom zo života Panny Márie, navrhol kompletný mobiliár kaplnky (sedes, ambóna, bohostánok, svietniky). Počas obnovy boli tiež vyhotovené nové lavice a vitrážové okná, obnovené pôvodné dvere, natretá strecha, upravená rozptylová plocha pred kaplnkou a vytvorené chodníky.
Kaplnka „Magdalénka“ má svoj príbeh. Táto drobná pamiatka patrí k množstvu doposiaľ nepovšimnutých sakrálnych architektúr, ktoré predstavujú významné architektonické a historické hodnoty Slovenska. Neprechádzajme okolo nich nevšímavo, pretože nielen vyššie opisovaná nehnuteľná národná kultúrna pamiatka si zaslúži viac pozornosti zo strany odbornej aj širokej verejnosti.
Autor: Mgr. Mária Ružôňová, Krajský pamiatkový úrad Trenčín
