KPÚ Trenčín - Obnova kalvárie v Považskej Bystrici

Kalvária je situovaná na strmom kopci vo východnej časti mesta Považská Bystrica a východne od jeho hlavnej zástavby. Jej kompozíciu tvorilo charakteristických 12 malých murovaných zastavení, kamenné súsošie Kalvárie s trojicou ukrižovaných a smútiacimi postavami Panny Márie, Jána Evanjelistu a Márie Magdalény a vo vrchole malé jednolodie s polkruhovým uzáverom – Kaplnka sv. Márie Magdalény. Krajinné prostredie kalvárie pôvodne dotváral len zatrávnený kopec a po stranách ju lemovali pásy vysokých stromov. Kalvária vznikala postupne, pričom v rámci prvej stavebnej etapy medzi rokmi 1805 – 1806 vznikla vrcholová kaplnka sv. Márie Magdalény a súsošie s ukrižovanými. Jednotlivé drobné kaplnky zastavení vznikali až v ďalšej etape medzi rokmi 1815 – 1882. K ďalším doloženým úpravám došlo v roku 1937 a neskôr 2. polovici 20. storočia.

Stavebno – technický stav kalvárie bol pred uplynulým desaťročím dezolátny. Jednotlivé zastavenia sa postupne strácali v zarastenom teréne, ktorý dlhodobo nebol udržiavaný a neregulovaná zeleň takmer úplne pohltila jednotlivé objekty. Vrcholová kaplnka sv. Márie Magdalény sa „úspešne“ blížila ku kategórii „ruiny“, tri malé zastavenia boli de facto pred úplným zánikom. Rovnaký osud postihol kamenné súsošie, z ktorého sa zachovali len niekoľké fragmenty. S postupnou prípravou a realizáciou obnovy a záchrany považskobystrickej kalvárie sa začalo od roku 2004. V prvých rokoch sa na tento krok podujal jej vlastník – Rímskokatolícka cirkev, farnosť Považská Bystrica. Spracovala sa potrebná prípravná a následne projektová dokumentácia, ktorej súčasťou bol architektonicko – historický výskum (Zvarová, Z. – Horanský, P. – Janura, T., 2007), neskôr sa realizoval aj reštaurátorský výskum interiéru vrcholovej Kaplnky sv. Márie Magdalény (Sikoriak, J. – Havlík, M. – Záhora, P., 2012 – 2013). Postupne sa do realizácie obnovy zapojilo aj Mesto Považská Bystrica, ktoré v rámci splnomocnenia na tento účel nakoniec prebralo zodpovednosť pri zabezpečovaní ďalších prác.

Po vyčistení celého svahu pamiatkovo chránenej parcely kalvárie od náletovej zelene, sa začalo s obnovou jednotlivých zastavení. Práce boli realizované umelecko – remeslnou formou, a to na dobrej kvalitatívnej úrovni. Domurovali sa chýbajúce časti zastavení s rešpektovaním ich architektonických detailov, kaplnky sa omietli a natreli náterom a ich vnútro sa vyložilo jednoduchou pieskovcovou dlažbou. Úplne zdeštruované zastavenia sa rekonštruovali ako tvarové a materiálové kópie zachovaných na pôvodnom pôdoryse. Komplexnou obnovou prešla aj vrcholová kaplnka sv. Márie Magdalény. Keďže zo súsošia s ukrižovanými sa zachovalo len minimom fragmentov a jeho podobu dokumentuje len historická fotografia, bola zvolená metodika riešenia tohto zastavenia ako minimalistického novotvaru z prírodného materiálu (dreva). Fragmenty originálneho súsošia, v súčasnosti deponované, majú byť predmetom konzervačno – reštaurátorského zásahu a po dohode s investorom by mali byť prezentované v chránenom interiéri. Rovnako minimalistické novotvary (drevené reliéfy s rímskymi číslicami) označení jednotlivých zastavení nahradili zaniknuté maliarske diela. Obnovené boli komunikačné prepojenia jednotlivých kaplniek, vysial sa nový trávnik a po redukcii chorej a z pohľadu prezentácie krajinnej a architektonickej pamiatkovej hodnoty kalvárie rušivej vzrastlej zelene, s ponechaním zdravých a pohľadovo akceptovateľných solitérov, sa vysadila po stranách parcely nová lipová alej. (Metodická pomoc pri obnove zelene v rámci NKP – Krajský pamiatkový úrad Žilina). V zmysle schválenej projektovej dokumentácie sa v rámci obnovy parcely zrealizovali na jej kratších krajoch spevňovacie múriky, ktoré zároveň slúžia ako mobiliár (lavičky) a priestor pre umiestnenie informačného systému.

Napriek dlhej a spletitej ceste k záchrane NKP a nepochybne aj menším technickým nedostatkom zrealizovanej obnovy sa podarilo to podstatné – záchrana objektov jednotlivých zastavení, očistenie chránenej parcely od nežiaducej zelene a celkové prinavrátenie krajinnej a architektonickej pamiatkovej hodnoty kalvárie, vrátane jej obnovenia ako dôstojnej pohľadovej dominanty Považskej Bystrice. NKP opäť slúži svojmu pôvodnému sakrálnemu účelu a zároveň funguje ako kultivované miesto oddychu v prírodnom prostredí.

Spracovala: M. Vdovičíkov