KPÚ Nitra - Nevídané, podarilo sa ... nevhodný panelový dom v Partizánskom sa búra
Búra sa panelák v Partizánskom. Je to výnimočná situácia, keď vedenie mesta pristúpilo k jednej z najkomplikovanejších a spoločensky z hľadiska života mesta azda najkontroverznejších tém.
Už v roku 1993 pamiatkari zo strediska vtedajšieho Pamiatkového ústavu v Topoľčanoch (pod ktoré patrilo v rámci vtedajšieho topoľčianskeho okresu aj mesto Partizánske), pri prerokovávaní nového územného plánu vyslovili veľmi odvážnu požiadavku na odstránenie výškového paneláku v priamom centre mesta. Tento bol v roku 1963 postavený na obytné účely a zrejme aj z ideologických dôvodov ako vizuálna bariéra do priehľadu veľkoryso koncipovaného stredu mesta na jeho záverečnú architektonickú a urbanistickú dominantu funkcionalistického r. k. kostola, postaveného v roku 1946. Zabili sa dve muchy jednou ranou.
Urbanistický koncept mesta Partizánske bol vytvorený koncom 30-tych rokov 20. storočia svetoznámym českým Baťovým architektom Vladimírom Karfíkom, ktorý okrem územného plánovania mesta projektoval podstatnú časť nielen vtedajšej Baťovej továrne, ale aj samotné objekty v meste, ktoré spĺňali nielen obchodno-spoločenskú funkciu. Ale aj veľmi moderne, na tú dobu nadštandardným spôsobom boli budované obytné kolónie pracovníkov Baťových závodov, či už v podobe dvojdomov z tehlového režného muriva (Červená ulica) alebo činžových bytových domov či jednotlivých solitérnych víl riaditeľa a predstaviteľov vedenia závodov. Tento široko koncipovaný projekt usporiadania mesta mal jadro tvorené pozdĺžnym námestím prechádzajúcim do parkovej úpravy lemovanej bytovkami a objektmi občianskej vybavenosti. Jeho kompozičný záver tvorila novostavba kostola, taktiež podľa projektu Vladimíra Karfíka.
Výstavbou uvedeného paneláku bol tento unikátny funkcionalistický architektonický a urbanistický koncept úplne narušený. Preto pri poznaní hodnôt historického vývoja mesta pamiatkari opodstatnene poukázali na tento nežiaduci prvok. A aj keď mesto Partizánske nemá doteraz vyhlásené pamiatkové územie, pokúsili sa túto požiadavku presadiť. Takmer tri desaťročia sa mesto zaoberalo otázkami ochrany historickej funkcionalistickej architektúry a urbanizmu v prvej polovici 20. storočia, pri riešení ktorých sa zúčastňovali aj externí odborníci z Fakulty architektúry STU Bratislava a iniciatívnych rokovaní za účasti Pamiatkového úradu SR. Zaiste požiadavka na odstránenie ešte relatívne funkčnej „novostavby“ z úst pamiatkarov na tú dobu bola nepredstaviteľná, avšak takmer po troch desaťročiach ju najmä súčasné vedenie Mesta Partizánske zvládlo, vrátane tej najťažšej úlohy, ktorou bolo doriešenie náhradného bývania. K tomu prispela nemalou mierou aj verejná mienka obyvateľov samotného mesta.
Priložené fotografie dokumentujú súčasný stav výškovej budovy v strede objektov námestia a jej aktuálne asanovanie. Veríme, že ďalšie doriešenie obnovy pôvodného priestorového a urbanistického konceptu mesta Partizánske bude vedením mesta úspešné a zvládnuté tak, ako sa mu podarilo zvládnuť túto výnimočnú problematiku v prospech zachovania pôvodnej identity mesta. To otvára myšlienky pre zachovanie a prezentáciu unikátnych urbanistických a architektonických hodnôt modernej funkcionalistickej architektúry 30-tych a 40-tych rokov 20. storočia, čo môže byť prirodzenou atraktivitou a hodnotou mesta v budúcnosti. Týmto aktom bude mať mesto Partizánske pravdepodobne rozlohou najväčšie námestie na Slovensku, v kombinácii architektonicky uzavretej plochy námestia s významným prvkom zelene ako moderného poňatia života funkcionalistického mesta 20.storočia.
Peter Jurkovič a Anna Jurišová, KPÚ Nitra
