Z archeologického depozitára: nálezy z obdobia fašistického slovenského štátu

Z archeologického depozitára: nálezy z obdobia fašistického slovenského štátu

Vo štvrtok 9. septembra 2021 si Slovensko pripomenulo 80. výročie vydania rasistického Židovského kódexu (nariadenia č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov), ktorý bol súhrnom nariadení a zákazov závažným spôsobom obmedzujúcich ľudské, občianske, hospodárske aj sociálne práva židovských obyvateľov Slovenska. Zhodou okolností boli práve v ten istý deň do Depozitára archeologických nálezov Pamiatkového úradu SR odovzdané nálezy, medzi ktorými sú aj predmety pripomínajúce toho smutné obdobie slovenských dejín.

Nálezy boli objavené počas výskumu Hlavného námestia v Bratislave v roku 2005 archeológmi Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. Získané boli početné nálezy z rôznych období osídlenia centra Bratislavy, od neskorej doby kamennej cez dobu laténsku či stredovek po 20. storočie. Pohnuté obdobie druhej svetovej vojny a najmä politiku fašizmu a antisemitizmu na Slovensku pripomínajú najmä dva predmety. Jedným z nich je žltý plastový odznak v tvare šesťcípej židovskej (Dávidovej) hviezdy s písmenami „HŽ“ , čo bola skratka pre označenie „hospodársky (dôležitý) Žid“. Tieto odznaky museli nosiť občania židovského pôvodu, ktorí boli nepostrádateľní pre ekonomiku a fungovanie štátu a na rozdiel od iných sa mohli aj naďalej živiť svojou prácou (napr. špecialisti na finančníctvo, niektorí lekári a pod.). „Hospodársky dôležití Židia“ tiež dostávali výnimky z deportácií do koncentračných táborov, tie však už neboli rešpektované počas 2. vlny deportácií v rokoch 1944 – 1945, ktoré už prebiehali v priamej réžii nacistov z Nemecka. Na rozdiel od iných občanov židovského pôvodu, ktorých vyradili z verejného aj hospodárskeho života a ktorí podľa kódexu museli byť označení textilnou nášivkou žltej hviezdy s priemerom 6 – 10 cm, odznak „hospodársky dôležitých Židov“ bol menší a vyrobený z plastu. Žlté odznaky sa lisovali v bratislavskej Káblovej továrni Gummonové závody na Mlynských Nivách, ktorých zakladateľ (1911) Egon Bondy bol tiež židovského pôvodu. Aj keď sa sám obdobia holokaustu nedožil, nevyhli sa mu jeho dcéry, ktoré boli zavraždené v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Odznak je vyrobený zo špeciálneho termoplastu nazvanom Futurit. Gummonové závody ho začali vyrábať za čias ich židovského zakladateľa a jeho výroba paradoxne (alebo príznačne?) pokračovala aj v období vojnového slovenského štátu. Odznak nájdený počas archeologického výskumu na Hlavnom námestí v Bratislave má výšku 3,2 cm, šírku 2,8 cm a na rube má skorodovaný pozostatok železného spínadla. O jeho majiteľovi a jeho osudoch nevieme nič.

Druhý pozoruhodný predmet spojený s obdobím 2. svetovej vojny predstavuje tabuľa označujúca názov námestia. Aj keď je v súčasnosti jej povrch značne poškodený a skorodovaný, fragmentárne zachované písmená indikujú nápis „NÁMESTIE ADOLFA HITLERA“. Išlo o súdobý názov dnešného bratislavského Hlavného námestia. Aj týmto spôsobom sa príslušné správne orgány hlásili k spätosti s nacistickým režimom v Nemecku a k jeho vrcholnému predstaviteľovi. Tabuľa je vyrobená zo železného plechu s emailovým povrchom bielej, modrej a červenej farby, s rozmermi 70 x 15 cm, v súčasnosti je mierne ohnutá. O tom, či poškodenie tabule pochádza ešte z doby jej odstránenia ako označenia námestia a s vyrovnávaním sa s hrôzami vojnového režimu, sa môžeme len domnievať.

Hoci oba prezentované nálezy nespĺňajú charakteristiku „archeologického nálezu“ definovaného v pamiatkovom zákone (doklad o živote človeka a jeho činnosti do roku 1918, prípadne predmet vojenského charakteru z obdobia spred roku 1946, nájdený v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou), majú zrejmú historickú hodnotu vo vzťahu k skúmanej lokalite bratislavského Hlavného námestia aj k tragickej minulosti Slovenska, preto si zaslúžia ochranu aj našu pozornosť. 

Spracovala: Petra Kmeťová, PÚ SR