Z útrob archeologického depozitára – nálezy mazanice (stavebnej hliny)
Hlina bola v minulosti mimoriadne využívaným materiálom najmä v oblasti staviteľstva. Už od dôb najstarších roľníkov na našom území (cca 6. tisícročie pred Kr.) sa využívala na stavbu stien domov a iných stavieb, najčastejšie technikou vymazávania stien, ktoré tvorili výplety z prútia. Priestory medzi prútím sa ručne vyplnili zmesou blatistej konzistencie, pozostávajúcej z hliny, vody, nasekanej trávy, pliev, či kamienkov, niekedy dokonca zvieracieho trusu, ktorá je v archeológii označovaná termínom mazanica. Tieto prísady zabezpečovali trvanlivosť a odolnosť steny (samotná hlina by praskala) a vhodnú mikroklímu pre drevo vo vnútri (nosným prvkom konštrukcie boli drevené stĺpy). Mazanicu na povrchu zahladili a po jej vyschnutí vznikla pevná stena. Povrch býval omietaný jemnou hlinou (foto), do ktorej sa mohli pridávať farbivá, niektoré nálezy dokonca dokladajú maľované ornamenty. Iným spôsobom povrchovej úpravy bola plastická výzdoba – táto bola „moderná“ len v niektorých obdobiach, na našom území v dobe bronzovej (2200 – 800 pred Kr.). Plastické rebrá (foto) vytvárali geometrické vzory – na základe obdobných nálezov z Maďarska a Srbska predpokladáme, že lemovali otvory okien alebo vstupov. Výnimočnými nálezmi sú väčšie kusy dekoračných prvkov, napríklad v tvare cípov, ktoré pôvodne mohli zdobiť štít domu (foto). Mazanica sa využívala aj pri stavbách s drevenými, napríklad zrubovými stenami, na utesnenie priestorov medzi trámami.
Počas zániku stavby sa hlina v mazanici vplyvom poveternostných podmienok rozmočí a rozplaví; v archeologických kontextoch sa tak zachovajú maximálne vrstvy hliny bez konštrukčných detailov. Mazanica sa v pôvodnom tvare zachová len v tom prípade, ak stavba zanikla požiarom, teda mazanica, predovšetkým hlina v nej, sa vypálila. Nálezy fragmentov mazanice sú v archeológii veľmi časté – sú bežnou súčasťou osád, nachádzajú sa napríklad v odpadových jamách alebo na úrovni vtedajšieho terénu. Na niektorých sú pekne viditeľné rovné plôšky – pozostatky hladených povrchov stien, niekedy s viacerými vrstvami omietky, resp. maľovky. Na niektorých sú zachované odtlačky prútov, na a medzi ktoré bola mazanica nanášaná, na iných negatívy po trámoch zrubovej stavby. Pri detailnom pohľade na odlomenú stranu fragmentu sú zase badateľné odtlačky po vyhorených plevách alebo trávach v mazanici. Ich botanickou analýzou vieme zistiť, aké prírodné prostredie bolo v okolí osady. Ak sa tieto rastliny zachovajú v zuhoľnatenom stave, vieme na ich základe určiť čas vzniku stavby. Vo výnimočných prípadoch sa zachovajú nálezy celých spadnutých stien domov alebo ich väčších častí, ktoré sa vypálili pri požiari domu. Na ich základe je možné zrekonštruovať rozmery steny (napríklad jej výšku) alebo dokonca umiestnenie otvorov na okná. Sú tiež priamym dokladom, že na tom mieste kedysi stála stavba postavená (aj) z mazanice.
V správe Pamiatkového úradu SR je v súčasnosti množstvo nálezov fragmentov mazanice, pochádzajúcich z rôznych období a z rôznych výskumov na lokalitách po celom Slovensku. Sú medzi nimi aj výborne zachované exempláre s odtlačkami prútia, drevenej konštrukcie, s vyhladenou stenou, či ojedinelé mazanicové ornamenty (foto). Tieto nálezy sú dokladom, že aj na prvý pohľad nenápadné nálezy môžu dotvárať fascinujúcu mozaiku poznatkov o minulosti našej krajiny a ľudí, ktorí na jej území žili.
Petra Kmeťová, PÚ SR
