KPÚ Trnava - Nález vyše 6 000 rokov starých hrobov v garáži
Nálezy ľudských kostrových ostatkov nálezcovia často oznamujú polícii, lebo sa domnievajú, že by mohlo ísť o obeť trestného činu či nezvestnú osobu. Takéto nálezy sú však často archeologickej povahy, ale polícia až donedávna často krát pochybila a neodstupovala ich krajským pamiatkovým úradom. Ak sa aj neskôr o nich archeológovia dozvedeli, miesta nálezov sa už nedali preskúmať metódami archeologického výskumu, lebo boli zničené alebo neprístupné. Po vyriešení tohto problému s Prezídiom Policajného zboru na základe iniciatívy pracovníkov KPÚ Trnava, KPÚ Nitra a odboru archeológie PÚ SR niekoľkonásobne stúpol počet nálezov ľudských kostrových ostatkov archeologickej povahy oznámených políciou krajským pamiatkovým úradom. Dozvedáme sa tak aj o úplne nových náleziskách, lebo často krát si občania pri stavebnej či inej činnosti všimnú práve ľudské kosti ako jediné z archeologických nálezov.
Jedným z takýchto prípadov je aj pomerne kuriózny nález v Šelpiciach. Pri kopaní montážnej jamy v už postavenej garáži prislúchajúcej k rodinnému domu došlo k nálezu ľudských kostí (obr. 1). Nálezca to oznámil polícii, ktorá privolala lekára a ten určil, že ide o ostatky staršie ako 100 rokov, a preto polícia kontaktovala KPÚ Trnava, ktorý so Západoslovenským múzeom v Trnave miesto preskúmali. Zistili tu dva hroby, ktoré sa nedali úplne plošne preskúmať, lebo sa čiastočne nachádzali pod stavbou. V prvom hrobe bol pochovaný jedinec v skrčenej polohe uložený hlavou na západ a nohami na východ (obr. 2-4). V hrobe sa našiel kamenný predmet, pravdepodobne surovina na výrobu štiepaných nástrojov, a niekoľko črepov. Tie sa však do zásypu hrobu mohli dostať nezámerne. V druhom bolo uložené dieťa veľmi nízkeho veku a dve ulity zo slimáka (obr. 5, 6). Z kostričky sa nezachovalo takmer nič. Jama bola orientovaná severovýchod – juhozápad.
Časť tohto pohrebiska sa zistila už v roku 1992, kedy sa na vedľajšom pozemku narazilo pri kopaní pivnice pod prístavbu rodinného domu na dva hroby ludanickej skupiny (4400 – 4000 p. n. l.) lengyelskej kultúry (5000/4700 – 4000 p. n. l.) medenej doby (eneolit, neskorá kamenná doba, 4400 – 2300 p. n. l), v ktorých boli keramické nádoby. Autori výskumu preto datujú nimi preskúmané hroby tiež do obdobia tejto kultúry. Hroby lengyelskej kultúry sa v okrese Trnava objavili ešte v Bučanoch a Zelenči. Pre obdobie tejto kultúry v neskorej kamennej dobe (neolit) je typické pochovávanie v areáli sídlisk alebo v ich blízkosti a pre eneolitické obdobie malé skupinky hrobov a pohreby v sídliskových objektoch. Žiarové (kremačné) hroby sú v lengyelskej kultúre zriedkavé. Lengyelské sídliská sú nachádzajú častejšie. V blízkosti sa v posledných rokoch objavili v Suchej nad Parnou (výskum KPÚ Trnava a ZsM) a Trnave.
KPÚ Trnava pripomína, že podľa pamiatkového zákona je archeologickým nálezom hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou, napr. črepy z nádob, nástroje, zbrane, šperky, mince a pod. Archeologickým nálezom sú tiež vojenské predmety, ktoré sa našli v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádzajú spred roku 1946.
Matúš Sládok, KPÚ Trnava
