Nález unikátnej striebornej mince z 13. storočia pri Piešťanoch

Počas podrobnej numizmatickej analýzy pokladu mincí, nájdeného pri Piešťanoch v roku 2020, bola zistená razba, ktorej nález doposiaľ na Slovensku nebol známy. Mincou je fenig, ktorý má na averze vyrazené poprsie korunovaného panovníka s ľaliovitým žezlom a na reverze kráčajúce štvornohé zviera, pravdepodobne baránka. Ide o problematickú mincu, ktorá zatiaľ nebola presne zaradená. Pochádza najskôr z mesta Norimberg a možno ju datovať rámcovo do 13. storočia. V staršej literatúre bola zaradená medzi norimberské mince Ľudovíta IV. (1314-1347), ale ako ukázal aj tento poklad, ktorý bol ukrytý do zeme tesne po roku 1306, ide o chybné datovanie. V najnovších prácach o norimberskom mincovníctve dokonca nebol fenig zaradený ani medzi norimberské razby.

Poklad od Piešťan tvorí 147 strieborných mincí z obdobia vlády Přemysla Otakara II. (1251-1276) až Fridricha Pekného (Fridricha I. Habsburského) ako vojvodu (1306-1314), ktoré našiel turista v lese. Podľa obdobia schovania mincí pravdepodobne súvisia s konfliktom medzi Karolom I. Róbertom z Anjou a Matúšom Čákom Trenčianskym. O náleze Krajský pamiatkový úrad Trnava obšírnejšie informoval krátko po objavení (Nález pokladu strieborných mincí z 2. polovice 13. a 1. polovice 14. stor. pri Piešťanoch). Aktuálne je štúdia o náleze predložená redakcii slovenského archeologického časopisu.

V odbornej terminológii sa na súbor zámerne ukrytých archeologických nálezov používa výraz depot.

Za obdobie existencie KPÚ Trnava (od roku 2002) je to druhý ohlásený náhodný mincový depot. Prvým bol nález v Kostolných Kračanoch, časti Pinkové Kračany, nájdený v roku 2016 pri kopaní jamy na bazén. Obsahoval minimálne 345 strieborných mincí, prevažne grajciarov a toliarov, z rokov 1624 až 1704. Nálezca najprv odovzdal 312 mincí, archeológovia pri skúmaní miesta nálezu objavili ďalších 18 mincí a v roku 2020 polícia odovzdala KPÚ Trnava 15 mincí, ktoré nálezca zatajil. V súčasnosti sa pripravuje monografické spracovanie pokladu.

Podľa pamiatkového zákona je archeologickým nálezom hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou, napr. črepy z nádob, nástroje, zbrane, šperky, mince a pod. Archeologickým nálezom sú tiež vojenské predmety, ktoré sa našli v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádzajú spred roku 1946. Čo robiť, ak nájdete archeologický nález, sa dočítate tu (odkaz na Čo robiť, keď nájdem archeologické nálezy?).

Neoprávnené vyhľadávanie, vykopávanie, vyzdvihovanie, premiestňovanie a aj samotné prechovávanie archeologických nálezov je protiprávne podľa pamiatkového a trestného zákona.

Spracoval: Matúš Sládok (KPÚ Trnava), Marek Budaj (Múzeum mincí a medailí v Kremnici)