Nález hrotu zo staršej kamennej doby
Osvetová a propagačná činnosť pamiatkarov o archeologickom dedičstve sa minulý rok odplatila doposiaľ najstarším ohláseným nálezom mimo výskumu v Trnavskom kraji za existencie Krajského pamiatkového úradu Trnava (od roku 2002). Nálezom je kamenný hrot z oštepu, ktorého vek slovenskí odborníci na paleolit určili na približne 40 000 až 50 000 rokov.
Hrot má listovitý tvar, dĺžku 5,2 cm, šírku 2,7 cm a maximálnu hrúbku 1 cm. Je obojstranne plošne opracovaný. Vzhľadom na vek je zaujímavé, že hrot má slabú patinu, ale sú známe takto staré artefakty so slabou patinou. Artefakt je vyrobený štiepaním (tvarovaním / opracovaním kamenného úštepu otĺkačom) z pazúrika (sedimentárna hornina) pravdepodobne severského pôvodu.
Kamenné hroty oštepov boli vsadené do drevenej palice a spoj mohol byť zosilnený prírodnou lepivou látkou a organickým vláknom. Oštep sa v tej dobe používal na lovenie zveri a ako zbraň.
Nález našiel miestny občan pri prechádzke na poli neďaleko vodného toku pri obci v trnavskom okrese. V okolí miesta nálezu sa našli sídliskové archeologické nálezy z viacerých mladších období praveku a stredoveku, čo dokazuje, že táto poloha bola vhodným miestom na pobyt ľudí v rôznych dobách. Či lokalitu obýval ľud aj v paleolite, by zistil podrobnejší terénny výskum. Zatiaľ je hrot považovaný len za ojedinelý nález z paleolitu a môže súvisieť s lovom zveri premiestňujúcej sa k zdroju vody.
Datovanie nálezu spadá čiastočne do stredného paleolitu (kultúry micoquien a moustérien) alebo staršieho úseku mladšieho paleolitu (kultúra szeletien). V strednom paleolite bolo naše územie osídlené neandertálcami (Homo neanderthalensis) a v staršom úseku mladšieho paleolitu okrem posledných neandertálcov už aj človekom rozumným (Homo sapiens), tzv. človekom dnešného typu.
Z obdobia kultúr micoquien, moustérien a szeletien poznáme z Trnavského kraja a z blízkosti jeho hraníc náleziská napr. v Plaveckom Mikuláši, Boleráze, Hornej Krupej, Vlčkovciach, Banke, Moravanoch nad Váhom a Radošine. Časť z týchto nálezísk je situovaná v jaskyniach. Je možné, že po strate hrotu príslušníkom niektorej z vyššie uvedenej kultúry bol neskôr nájdený a opätovne využitý aj v mladšej kultúre.
Nález bude po vypracovaní správy o náhodnom archeologickom náleze prevedený do múzea.
Hrot nie je jediným pozoruhodným nálezom z paleolitu na území Trnavského kraja v nedávnej dobe. V rokoch 2020 a 2021 sa osídlenie z paleolitu zistilo počas záchranného archeologického výskumu na stavbe v Banke (Paleolitické nálezy v Banke pri Piešťanoch).
KPÚ Trnava pripomína, že každý nálezca je podľa pamiatkového zákona povinný nález ponechať na mieste a najneskôr na druhý pracovný deň ho ohlásiť príslušnému krajskému pamiatkovému úradu. Ideálne je nález ohlásiť telefonicky ihneď priamo z miesta nálezu, čo už až na výnimky v dobe smartfónov a pokrytia mobilným signálom nemôže byť problém. K nálezom však dochádza aj v mimopracovnú dobu pamiatkarov alebo môže byť nález bezprostredne ohrozený, napr. v koryte vodného toku opätovným zatopením či krádežou, ak ide o frekventované miesto. Vtedy je prípustné okrem ohlásenia nálezu prostredníctvom elektronickej pošty jeho premiestnenie na bezpečné miesto, ale predtým je potrebné ho zdokumentovať na mieste nálezu fotografiami či videom a zaznamenať jeho súradnice.
Na príklade nálezu hrotu je názorne vidieť, ako môže aj drobný artefakt obohatiť históriu obce, ale i celkové poznanie nášho archeologického dedičstva, avšak za predpokladu, že nález nálezca nezatají.
Text: Matúš Sládok, KPÚ Trnava
