Nález fajansového taniera z 19. storočia

V roku 2010 našiel miestny obyvateľ Košolnej, okres Trnava, pri výstavbe rodinného domu fragmenty taniera, ktoré si odložil. Po čase sa dostali k jeho synovi, ktorý sa začal zaujímať o archeológiu a keď si uvedomil, že by mohli byť archeologickým nálezom, spolu s ďalšími nálezmi ich minulý rok oznámil a odovzdal Krajskému pamiatkovému úradu Trnava.

Črepy boli očistené od vyzrážaných nerozpustných solí 10 % kyselinou citrónovou, opláchnuté destilovanou vodou a po vysušení zlepené disperzným lepidlom. Nález bude po vypracovaní správy o náhodnom archeologickom náleze prevedený do múzea, v ktorom zrekonštruujú drobné odbité časti.

Nájdený tanier patrí k typu reprezentatívnej keramiky zvanej fajansa alebo majolika, ktorá predstavuje jeden z charakteristických prvkov tradičnej hmotnej kultúry západného Slovenska. Znalosť jej výroby na naše územie v 16. storočí priniesli členovia náboženského spoločenstva novokrstencov, zvaní i habáni, žijúci v uzavretých dvoroch na princípe spoločného vlastníctva.

Koncom 17. storočia, po rozpade ich spoločenstva a postupnom splývaní s okolitým prostredím, sa z dovtedy utajovaným postupom vyhotovenia fajansy oboznámili i domáci obyvatelia. Títo v priebehu času čerpali z pôvodných habánskych vzorov. Inšpirovali sa však aj produkciou cisárskej manufaktúry v Holíči založenej v priebehu druhej štvrtiny 18. storočia.

Jedným z dokladov množstva tvorivých variácií prevzatých z holíčskych motívov je i výzdoba nájdeného taniera. Celú plochu dna pokrýva kytica s ústrednou ružou s elipsovitými pukmi, ktorá je vzdialenou odozvou azda najznámejšieho kvetinového motívu spomenutej manufaktúry. Pravdepodobné je, že tanier vytvoril miestny košolniansky džbankár. Avšak spojenie centrálneho kvetinového motívu s doplňujúcim dekórom girlánd na okraji taniera máme doložené značenými výrobkami aj z dielní v Boleráze a Modre.

Časovo môžeme tanier zaradiť do obdobia tretej štvrtiny 19. storočia, kedy džbankárske dielne produkujúce fajansové výrobky dosiahli vrchol a začínali upadať. Jednoduché až strohé prevedenie maľby a dominancia jedného modrého farebného odtieňa sú dôsledkom snahy džbankárskych majstrov urýchliť výrobný proces, zvýšiť produkciu a uspieť v silnejúcej konkurencii tovární na lacnejší porcelánový, kameninový a smaltovaný tovar.

Podľa pamiatkového zákona je archeologickým nálezom hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou, napr. črepy z nádob, nástroje, zbrane, šperky, mince a pod. Archeologickým nálezom sú tiež vojenské predmety (militáriá), ktoré sa našli v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádzajú spred roku 1946. Vlastníkom archeologických nálezov môže byť len štát, samosprávne kraje a obce (prostredníctvom nimi zriadených múzeí) alebo Národná banka Slovenska.

U mnohých čitateľov tieto vety mohli vzbudiť obavu, že majú doma tiež archeologický nález, napr. zdedené keramické nádoby či mince z 19. storočia. Aby sa však nejaký predmet mohol stať archeologickým nálezom, musí prejsť tzv. archeologizáciou. Ide o proces, kedy sa predmet dostane z bežného života človeka tým, že sa vyhodí, dôjde k jeho strate, opusteniu či ukrytiu, a zväčša sa dostane sa do pôdy, kde zvyčajne degraduje, napríklad fragmentarizovaním či korodovaním. Majitelia predmetov, ktoré neprešli archeologizáciou, ale sú súčasťou „živej“ kultúry, teda nemusia mať obavu, že by sa ich vlastnením dopúšťali protiprávneho konania, pretože nejde o archeologické nálezy.

Ak by ste si ale po prečítaní článku uvedomili, že možno doma máte archeologický nález, odporúčame vám bez obáv kontaktovať miestne príslušný krajský pamiatkový úrad alebo Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v Bratislave (Kontakty archeológov KPÚ a PÚSR).

Spracoval: Matúš Sládok (KPÚ Trnava), Aneta Vlčková (Západoslovenské múzeum v Trnave)