Letná škola archeológie na hrade Zemplín

V termíne 22.-26.8.2022 sa v obci Zemplín (okr. Trebišov) uskutočnil 1. ročník akcie s názvom Letná škola archeológie na hrade Zemplín. Vo svojom formáte ide o súbor rôznych odborných interiérových a exteriérových aktivít, zameraných na propagáciu archeológie a regiónu. Konkrétne je jej hlavným cieľom archeologický výskum stredovekého hradu Zemplín, jeho prezentácia a propagácia medzi odbornou i laickou verejnosťou. Ďalším cieľom je prostredníctvom tohto výskumu prezentácia a propagácia archeologického kultúrneho dedičstva okolitého regiónu “Dolný Zemplín” v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky, a tiež archeológie ako vedy a jej výstupov. Práve na to slúži edukatívny rozmer letnej školy vo forme odborných prednášok a exkurzií. Letná škola vznikla v spolupráci viacerých inštitúcií, organizácií a jednotlivcov, najmä: Obec Zemplín, Pamiatkový úrad SR, TUKE, Archeoconsult, s. r. o., Muzeum Krakow, Polish Academy of Sciences, Východoslovenské múzeum Košice, STU Bratislava, a ďalších.

Letná škola archeológie na hrade Zemplín teda na naplnenie svojich stanovených cieľov používa tri základné druhy aktivít: vedecké (vedecko-výskumné), edukatívne a prezentačno-propagačné.

Vedecké aktivity

Archeologický výskum hradu Zemplín na lokalite Hradisko (Várhegy) v obci Zemplín.

Ideálna poloha a priaznivé klimatické podmienky umožnili intenzívne osídlenie katastra obce nepretržite od staršej doby kamennej po súčasnosť, čo radí obec medzi najdôležitejšie archeologické náleziska východného Slovenska - s európskym významom. Poloha „Hradisko (Várhegy)“ je prirodzená dominanta obce Zemplín - mierna vyvýšenina na pravom brehu rieky Bodrog priamo v srdci intravilánu. Priestoru dominuje mohutný, v celom rozsahu dobre zachovaný, umelo vytvorený násyp, ktorý vytvára okolo celej vyvýšeniny elipsovitý prstenec. Je to pozostatok hradby (fortifikácie) drevo-hlinitého hradu, ktorý bol od 11. storočia centrom štátnej správy uhorského kráľovstva v tomto priestore a dal meno celému regiónu Zemplín. Neskôr, pravdepodobne od 12. storočia, postupne nadobúdal murované prvky. Posledné zvyšky murovaných konštrukcií hradu boli rozobraté v roku 1872. Odvtedy je jediným pozostatkom hradu mohutný zemný val, ktorý tvorí dobre viditeľný a významný prvok historickej kultúrnej krajiny tohoto regiónu. Archeologický výskum pracovníkov pamiatkového úradu sa od roku 2014 sústreďuje na nález murovaného objektu – zrejme brány v severovýchodnej časti valu. Ide o nález dvoch murovaných konštrukcií (múrov), vybudovaných do existujúceho drevo-hlinitého valu, oproti sebe vo vzdialenosti 10 m.  V priestore medzi nimi boli v sezóne 2021 objavené pozostatky (negatívy) po ďalších dvoch múroch, čím sa identifikoval pôdorys predpokladanej brány. V termíne letnej školy v sezóne 2022 sa výskum sústredil na odkrývanie a dokumentáciu práve týchto negatívov. Dôraz sa kládol na digitálne metódy dokumentácie (fotogrametria) a laboratórne analýzy (C14).

Obsidián.

Vulkanická hornina čiernej farby, pripomínajúca sklo, slúžila od doby kamennej na výrobu kamenných nástrojov (štiepaná kamenná industria). V okolí obce Zemplín, hlavne v katastri obce Viničky, je prirodzený výskyt tohto, v praveku veľmi cenného, materiálu, ktorý sa odtiaľto distribuoval po takmer celej Európe. Práve výskum obsidiánu – jeho zdrojových lokalít a nových lokalít v okolí - má byť jednou z nosných vedeckých aktivít letnej školy v budúcnosti.

Edukatívne aktivity

Prednáškový cyklus bol zameraný na príklady využitia archeologických výstupov v medzinárodnom prostredí v rámci nosnej témy – public archeology:

Martin Pristáš (KPÚ Košice): “Archeologický výskum v obci Zemplín (dejiny, metodológia, perspektívy)”. Lokalita hradisko Zemplín je polykultúrna archeologická lokalita nadregionálneho významu, ktorá je vďaka strategickej polohe osídlená od doby kamennej prakticky po dnešok. Zaujímali sa o ňu už učenci v období baroka, ale skutočný vedecký výskum tu začal až po druhej svetovej vojne. Archeologický ústav SAV (1953 – 2016), Fakulta umení TUKE (2012-2015) a Pamiatkový úrad (od 2014) postupne skúmali a interpretovali vývoj fortifikácie, pochovávania a sakrálnych stavieb lokality. V ostatnom období sa výskum sústreďuje na odkrývanie dejín murovaného župného hradu.

Ján Rákoš (Východoslovenské múzeum Košice): Pohrebisko przeworskej kultúry v obci Rankovce. Prezentácia archeologického výskumu žiarového pohrebiska z druhého storočia v katastri obce Rankovce blízko mesta Košice.

Piotr Werens (Muzeum Krakow) a Dagmara  H. Werra (Polish Academy of Sciences, Institute of Archaeology and Ethnology): Let's make tools not war. On the sources and uses of obsidian by prehistoric communities. Využívanie a distribúcia obsidiánu v praveku. Príklady práce na prezentácii kamenných artefaktov verejnosti v Poľsku.

Tibor Lieskovský (STU Bratislava) and Peter Bisták (PÚ SR): “Využitie lidarových dát s vysokým rozlíšením pri ochrane archeologického dedičstva na Slovensku”. Letecké laserové snímkovanie zemského povrchu sa čoraz viac dostáva do popredia pri každodennej práci archeológov. Jeho využitie je skutočne širokospektrálne. Objavovanie a dokumentácia archeologických lokalít využitím lidarových dát má vplyv aj na efektivitu ich ochrany.

Jozef Chajbullin Koštial (Archeoconsult) and His Excellency Attila Esterházy Vatansever (Univerzita Plzeň/ Univerzita Istanbul): Community archeology in southern Kyrgyzstan - lessons from the Ak-Žar site. Príklad komunitnej archeológie v špecifickom prostredí obyvateľov južného Kirgizska. Ich vzťah ku vlastnému kultúrnemu dedičstvu, archeológii ako vede, archeológom a príklady každodennej rutiny pri dokumentácii antropogénnych prvkov v tejto krajine.

Richard Oľahava (TUKE Košice): "Art vs Reality in archeological visualisations".

Maroš Volovár (Česká technická univerzita v Prahe, Fakulta architektúry): “Traditional timber frame constructions in Upper Tisa basin area”. Autor dlhodobo dokumentuje drevohlinité tradičné stavby v regióne. Ide o architektúru, ktorá prakticky v krajine mizne. Práve preto je význam tejto práce obrovský. Na základe tohto výskumu a dokumentácie bude možné tieto zaniknuté pamiatky poznávať aspoň v digitálnej forme.

Prezentačno-propagačné aktivity (exkurzie)

Hradisko Zemplín. Prezentácia lokality priamo v teréne pre cca 50 účastníkov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska. Postupne boli predstavené zvyšky drevo-hlinitých hradieb, pôvodne románsky kostol sv. Juraja - dnes reformovaný, cintorín s pochovávaním od 12. storočia, grécko-katolícky kostol z roku 1810 a samotný výskum severovýchodnej brány z 12. storočia.

Leles, premonštrátsky kláštor. Prepoštstvo v Lelesi bolo založené vacovským biskupom Boleslavom už koncom 12. storočia, vďaka čomu predstavuje najstarší zachovaný kláštor v celom Zemplínskom regióne. Po násilnom zrušení reholí v ČSR komunistickou mocou bol kláštor premenený na internátnu poľnohospodársku učňovskú školu, vzácna kaplnka sa stala skladom umelých hnojív. V roku 1994 boli premonštrátskemu opátstvu v Jasove vrátené zle udržiavané priestory a devastované okolie kláštora, ktoré, bohužiaľ, dodnes neboli komplexne obnovené. Archeologický výskum v rajskom dvore kláštora objavil v rokoch 2013 a 2014 (Triglav s. r. o.) pod základmi objektu kostrové pohrebisko z druhej polovice 11. storočia a relikty staršej fázy kláštora. Ohliadka s výkladom.

Hrad Csonkavár, Kráľovský Chlmec. Zrúcanina šľachtického sídla, známeho ako Csonkavár, leží na vyvýšenine na okraji Kráľovského Chlmca. Panské sídlo z neskorého stredoveku bolo do polovice 16. storočia viackrát prestavané. V súčasnosti prebiehajú práce na stabilizácii tejto pamiatky a archeologický výskum ako príprava obnovy. Ohliadka s výkladom vlastníka NKP Bartolomeja Gȍnczyho a technika výskumu Arpáda Balogha.

Kaštieľ F. Rákoczi II., Borša. Kaštieľzo 16. storočia bol v rokoch 2018 – 2021 kompletne zrekonštruovaný. V súčasnosti sa v ňom nachádza moderná interaktívna muzeálna expozícia, venovaná Františkovi II. Rákoczimu a jeho dobe, hotel a reštaurácia. Návšteva expozície s výkladom Zuzany Nagy.

Obec Viničky, vinohrady. Ohliadka lokality s prirodzeným výskytom obsidiánu. Priamo v teréne mohli účastnici spoznávať charakter krajiny a sprievodné geologické javy. Po lokalite nás sprevádzal starosta obce Michal Takáč.

Obec Viničky, Lokalita Šestorky. Nová archeologická lokalita s výskytom kamenných sekier a kamennej štiepanej industrie. Ohliadka lokality a zhodnotenie jej potenciálu pre ďalší výskum.

Obec Zemplín, župný dom, Historical Practices of Search and Processing of Natural Materials: The Case Study of Obsidian (Workshop). Piotr Werensprezentoval techniky výroby a opracovania kamenných nástrojov v praveku. Priame zapojenie verejnosti – public archeology.

Záver

Letná škola archeológie na hrade Zemplín splnila očakávania organizátorov aj účastníkov, a tým aj stanovené ciele. Osobitným prínosom sú poznatky ohľadne zlepšenia výstupov pri jednotlivých druhoch aktivít. Čo sa týka vedeckého výskumu hradu Zemplín, do budúcna je nutné lepšie materiálne zabezpečiť terénnu časť a vypracovať aj predbežnú štúdiu prezentácie nájdenej brány, nielen v jej digitálnej verzii, ale aj fyzickej verzii. Lokalitu je potrebné zosieťovať s ďalšími archeologickými lokalitami v katastri obce do náučného chodníka. Pre daný chodník je ideálne vytvoriť mobilnú aplikáciu alebo internetovú stránku a priamo v teréne umiestniť jednoduché stojany s QR kódmi, ktoré sú jednoduché na umiestnenie a údržbu. Historickú budovu tzv. Župného domu v centre obce je potrebné zrekonštruovať na informačné centrum a obecné múzeum. Muzeálna expozícia by mala mať charakter interaktívnej prehliadky s čo najväčším zastúpením moderných 3D technológií - na úkor záplavy fyzických artefaktov, ktoré je administratívne náročné získať a udržiavať. Takéto informačné centrum a múzeum je nutné začleniť do infraštruktúry cestovného ruchu a turizmu Košického kraja a napojiť na dopravné značenie kultúrneho dedičstva aj cez blízku hranicu s Maďarskom. Odborná verejnosť si je dlhodobo vedomá obrovskej hodnoty archeologického kultúrneho dedičstva v obci Zemplín a okolí, avšak jeho prezentácia a propagácia verejnosti musí mať hmatateľné výsledky, aby toto dedičstvo mohlo vzorne slúžiť obyvateľom obce a regiónu vo forme vytvárania príležitostí a zlepšovania kvality života.

Autor: Martin Pristáš, KPÚ Košice