Kvitnúci raj ...
Svätenie jari v štóskom parku
„ Miesto, ktoré sme na postavenie kúpeľov vybrali, je vhodné a cieľu primerané. Rovnako to schvaľuje chorý, ako aj lekár, milovník prírody, ako aj ten, čo hľadá zábavu. Smelo možno dúfať, že tu nájdu úľavu vo svojich ťažkostiach a uspokojenie svojich potrieb.“
(obecná kronika, Štós, r. 1883)
Uvítanie
V sľúbenom pokračovaní prechádzky kúpeľami v Štóse Vás dnes chceme pozvať na nádherné jarné zvítanie so štóskym parkom – národnou kultúrnou pamiatkou. Naše informácie i podklady vychádzajú z dlhoročného poznávania, metodického pôsobenia a interných materiálov na Krajskom pamiatkovom úrade Košice na úseku pamiatkovej ochrany historickej zelene a parkov. Je známe, že práve vďaka profesionálne upravenému prírodnému prostrediu tu blahodarne pôsobí na zdravie návštevníkov také zloženie skladby drevín, aké je málo alergizujúce. Klienti sem prichádzajú, aby sa vyhli obdobiu kvitnutia alergizujúcich rastlín v ich domácom prostredí. Priaznivosť liečebných podmienok potvrdil aj bývalý primár detského oddelenia Dr. Juraj Juhász, pričom poukázal na to, že peľ drevín, ktoré rastú v areáli kúpeľov nezhoršuje, či nevyvoláva ďalšie alergie. Pritom sa znižuje množstvo užívaných liečiv, a to aj v dlhšom období po skončení liečebného pobytu. A tak aj zelené kultúrne pamiatky nás všetkých doslova môžu uzdravovať, a to Vám všetkým úprimne prajeme s pozvánkou na spoločnú prechádzku - na svätenie jari v Štóse ...
Prechádzka kúpeľným parkom
Pôvodným zakladateľom tunajšej sadovníckej výsadby bol v roku 1924 Jozef Mišák, dendrológ, záhradný architekt a spoluzakladateľ parku v Mlyňanoch, najbližší spolupracovník grófa Štefana Ambrózy-Migazziho. Pracoval ako záhradník v Poprade, Mníchove, Frankfurte nad Mohanom, Passau, Prahe, Halíči, Kaposvári, Tesárskych Mlyňanoch a Rusovciach. Pravdepodobne z jeho autorstva pochádzajú aj niektoré parky v Maďarsku na panstvách rodu Ambrózyovcov. Časť dendrologického materiálu parku v Štóse pochádza práve zo zbierok v Mlyňanoch.
Park bol založený nad obcou Štós na juhozápadne exponovanom svahu. Vznikol z lesného porastu prebierkovým výrubom drevín a ponechaním individuálnych kostrových jedincov s vysokou sadovníckou hodnotou. V podraste boli vysadené skupiny a solitéry stálozelených a opadavých drevín, najmä smrekov, jedlí a borovíc. Park obklopoval prirodzený periférny veniec, tvorený lesným porastom. Dominantu parku tvoria aj v súčasnosti úzko kónické až široko kužeľovité tvary ihličnanov, vysadené v skupinách alebo ako solitéry so zladeným farebným usporiadaním.
V rámci inventarizácie drevín v roku 1985 - 1986 bolo zistených spolu s autochtónnymi drevinami 52 taxonov ihličnatých a 165 taxonov listnatých jedincov. Prevažnú časť (dve tretiny) tvoria listnaté stálozelené a opadavé kroviny. Ústav dendrobiológie v Mlyňanoch tu eviduje 114 taxonov introdukovaných drevín. Park má rozlohu asi 9 hektárov a bezprostredne v okolí nadväzuje na lesný komplex. Druhové zloženie je bohaté, zastúpené je napríklad druhmi jedlí (Abies alba, Abies grandis, Abies nordmanniana ....), borovíc (Pinus nigra, Pinus jeffreyi, Pinus strobus ....), rôznymi druhmi a kultivarmi cypruštekov (Chamaecyparis), tují (Thuja) a borievok (Juniperus). V jeho dolnej časti sa nachádza pekný vzrastlý sekvojovec mamutí (Sequioadendron giganteum). Z opadavých ihličnatých drevín je tu zastúpené ginkgo dvojlaločné (Ginkgo biloba) a smrekovec opadavý (Larix decidua). Bohato je zastúpená skupina stálozelených listnatých krov. Veľmi priaznivé podmienky pre rast tu nachádzajú rododendrony (Rhododendron), chránené v podraste kostrových ihličnatých drevín. Z ďalších stálozelených druhov je to kalmia širokolistá (Kalmia latifolia), pieris japonský (Pieris japonica), kalina vráskavolistá (Viburnum rhytidophyllum), kalina ´Pragense´ (Viburnum x pragense), cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) a krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens). Opadavé listnaté kry sa svojím bohatým kvitnutím rozličných farieb a dekoratívnymi listami podieľajú na dotvorení sadovníckej kompozície. V parku sa nachádza aj ostružina tibetská (Rubus thibetanus). Široký sortiment druhov a kultivarov majú najmä rody pajazmín (Philadelphus), tavoľník (Spiraea), dráč (Berberis), škumpa (Cotinus), kéria (Kerria), zemolez (Lonicera) a kolkvícia (Kolkwitzia). Z listnatých drevín majú v parku bohaté zastúpenie javory, rastúce v krovitých, polokrovitých i stromovitých formách: javor dlaňovitolistý (Acer palmatum ´Atropurpureum´), javor veľkokvetý (Acer circinatum), javor ohnivý (Acer ginnala) a iné. Taktiež sa tu nachádzajú kostrové dreviny dubu letného (Quercus robur) a dubu zimného (Quercus petraea). Priaznivé podmienky pre rast tu nachádza u nás pomerne vzácny druh z čeľade aralkovitých - arália čínska (Aralia chinensis), viazaná na špecifické klimatické a pôdne podmienky. V parku tvorí tento druh väčšie krovité skupiny exotického vzhľadu.
Po zmene spoločenského zriadenia po 2. svetovej vojne - poštátnením kúpeľov - v roku 1958 začali s obnovou parku, ktorú realizoval Ing. Karaba, pričom sa v pohľadoch výrazne uplatnila „viacposchodovosť“ porastov. Zbierky boli doplnené novými druhmi: napr. kalina Carlesiova (Viburnum carlesii), čerešňa pílkatá (Cerasus serrulata), cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana ´Glauca´), smrek východný (Picea orientalis ´Glauca´). V roku 1986 obnovili územie v spodnej časti parku na ploche 1,5 hektára podľa projektu Ing. Tomaška. Projekt rešpektoval pôvodne zachované výsadby, asanoval prehustené výsadby, obohatil areál novými záhradnícko - architektonickými prvkami a ihriskami. Nové výsadby postupne dopĺňajú ružové a trvalkové záhony.
A čo dnešok ?
V ostatných desaťročiach kostrové porasty smrekov negatívne ovplyvňovalo viacero biotických a abiotických faktorov, čoho dôsledkom bol ich zvýšený úhyn. Vysychanie a odumieranie kostrových drevín smreka obyčajného postihuje mladšie, ale aj staršie jedince na celej ploche parku. V júli v roku 2006 pracovník Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen - Ing. R. Leontovyč, PhD. vykonal terénnu diagnostiku porastov. Jeho terénne zisťovanie dokumentovalo presychanie a žltnutie smrečín najmä v tých oblastiach, kde dochádzalo v predchádzajúcom období k imisnému poškodzovaniu lesov. V tejto oblasti to bol imisný spád z prevádzky kovohút v Krompachoch a kotolne v parku, spaľujúcej vykurovací olej. V súčasnosti je v Krompachoch výrazne zmodernizovaná výroba medi, čím sa znížilo znečisťovanie životného prostredia, a v objektoch kúpeľov sa prešlo na vykurovanie plynom, v dôsledku čoho sa znížil nepriaznivý vplyv imisného spádu na dreviny. Zaujímavosťou je, že zvýšený úhyn je zaznamenaný v prípade druhov smrek obyčajný a smrek pichľavý, pričom porasty ostatných - aj citlivejších - druhov sú zdravé (napríklad jedle Abies sp., duglasky Pseudotsuga...). Oslabené stromy v parku sú náchylnejšie k napádaniu chorobami a škodcami. Na presychajúcich smrekoch bolo zaznamenané poškodenie drevokaznými a parazitickými hubami. Na koreňových nábehoch, ale aj na bazálnych častiach oslabených smrekov sú viditeľné príznaky poškodenia (prítomnosť bielych syrócií, zhrubnutie koreňových nábehov, ronenie živice, vysoká hnilobnosť) ako dôsledok napadnutia podpňovkou smrekovou (Armillaria ostoyae), koreňovkou vrstevnatou (Heterobasidion annosum) a práchnovčekom pásikavým (Fomitopsis pinicola). Uvedené druhy húb tiež oslabujú kondičný a zdravotný stav smrekov, spôsobujú hniloby, následkom čoho sa stromy stávajú menej staticky odolné voči pôsobeniu abiotických činiteľov (nárazový vietor, námraza, sneh a pod.). Po odumretí smrekov ostávajú v parku voľné vypadnuté miesta a plochy, čo má nepriaznivý vplyv aj na porasty tieňomilných rododendronov (Rhododendron sp.).
Na rozlúčku ...
Ak zhrnieme naše vedomosti o kúpeľnom parku v Štóse, vidíme, že pre tento areál bude nevyhnutné: z krátkodobého hľadiska starostlivo priebežne odstraňovať smreky s príznakmi hynutia: s defoliáciou nad 60 – 75 %, s výrazným presychaním korún, s intenzívnym ronením živice na kmeni. Z dlhodobého hľadiska je žiaduce zabrániť výraznému odumieraniu parkového porastu: pri nových výsadbách je preto vhodné používať zmiešané ihličnaté kultúry, zložené z odolných druhov, resp. z druhov, aké v súčasnosti v parku netrpia chorobami a škodcami. Sú to rôzne druhy jedlí (Abies sp.), dugaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii) a v menšej miere borovica (Pinus sp.). Pre zamorenosť smrekových porastov chorobami, škodcami, a úhyn smrekov už v mladom veku by sa v Štóse mal použiť smrek už len v menšej miere ako doplnková drevina.
A ako to vyjadrili už dávni štóskí kronikári - „...Zdravý vzduch našich dolín, obklopených smrekmi, oživujúci ozón našich vrchov, čerstvá a krištáľová voda našich prameňov dodajú sily novej a životodárnej tým, ktorí hľadajú občerstvenie a zábavu. Tí o našich idylických horách a našom romantickom kraji, ako aj o našom slávnom mene, roznesú chýr ďaleko po našej vlasti."
Náš článok v pôvodnej a plnej verzii na:
Viac tiež na:
Autor: Ing. Vladimír Sobota – (Mgr. Juraj Gembický, redakcia, úpravy), KPÚ Košice
