KPÚ Nitra - Kostol v Krušovciach mení svoj vzhľad
Kostol Narodenia Panny Márie, osadený na návrší v centre obce Krušovce bol dlhé roky v očiach verejnosti vžitý ako barokový dvojvežový kostol s jednoduchými fasádami. Málo komu je známe, že ide o románsky kostol s bohatou históriou, ktorý bol v minulosti oveľa malebnejší. V písomných prameňoch vidno odkaz aj na stopy existencie kláštora a s poukázaním na dvojvežové priečelie sa otvorila otázka, či bol kostol v minulosti súčasťou kláštorného komplexu rádu disponujúceho kapacitami nemeckej stavebnej hute.
V roku 2012 pristúpil Farský úrad Krušovce, v zastúpení dekana Mgr. Jozefa Vlasáka k rozsiahlej obnove tejto národnej kultúrnej pamiatky, ktorej obnova musí jednoznačne prebiehať na základe predchádzajúcich reštaurátorských a pamiatkových výskumov. V roku 2014 bol vykonaný reštaurátorský výskum v interiéri kostola a v roku 2015 pokračoval reštaurátorský výskum v exteriéri na fasádach kostola paralelne s pamiatkovým architektonicko-historickým výskumom.
Účelom výskumov bolo upresnenie datovania vývojových etáp kostola, spoznanie jeho technologickej a výtvarnej koncepcie, vyhodnotenie zachovaných starších omietok a dôkladnejšie preskúmanie architektonických prvkov objektu kostola v jeho jednotlivých stavebných etapách, s cieľom stanoviť vhodnú metodiku jeho obnovy. Výskum v exteriéri kostola priniesol základné informácie o jeho architektonickom členení a čiastočné poznatky o výtvarnom riešení fasád kostola v starších obdobiach. Identifikoval sa vzhľad kostola v románskej etape - okolo roku 1250, následne v dvoch gotických etapách a boli identifikované tri stavebné úpravy v renesancii, dve v baroku a z novodobých úprav secesná stavebná úprava kostola začiatku 20.storočia. Výtvarné a architektonické prvky odkryté vykonanými výskumami ako nástenné maľby, architektonické prvky a omietky z románskeho obdobia, gotiky a renesancie, ktoré boli donedávna skryté pod novodobými vrstvami náterov a omietok, potvrdzujú výnimočnosť tohto kostola. Vo väčšine prípadov románskych kostolov boli v priebehu novoveku pôvodné románske murivá integrované do stavebne upravovanej zväčšenej hmoty, a to z dôvodu potreby zvýšenia kapacity lodí kostolov. Tým sa stratila čitateľnosť pôvodnej románskej stavby. Románsky kostol v Krušovciach však zostal vo svojej pôvodnej hmote zachovaný dodnes bez väčších stavebných zásahov do jeho primárneho románskeho pôdorysného a objemového riešenia. V mladších obdobiach bol objemovo zväčšený iba o prístavbu sakristie, či vstupu. Kostol v Krušovciach je tak v kompaktnom rozsahu zachovania pôvodnej románskej stavby výnimočný minimálne na území Slovenska a možno konštatovať, že sa zrejme jedná o najsevernejšie položený tehlový kostol.
Tieto výnimočné zistenia otvorili nie jednoduchú problematiku a odbornú diskusiu na tému metodiky obnovy a prezentácie pamiatky. Pri použití postupov obnovy formou reštaurovania sa v komisionálnom zložení pamiatkarov a externých odborníkov dospelo k požiadavke prezentovať najhodnotnejšie nálezy vrátane architektúry tak, aby doteraz zachovaná románska hmota kostola (jedného z najstarších zachovaných v regióne) bola doplnená prezentáciou nálezov románskych architektonických prvkov, obnovených metódami reštaurovania.
Po vyhodnotení reštaurátorských výskumov a pamiatkového výskumu kostola sa dospelo ku konečnej metodike obnovy, ktorou sa kostolu prinavráti jeho románsky vzhľad. Prebiehajúcou obnovou metódami reštaurovania budú kostolu prinavrátené nálezy najstarších architektonických článkov kostola, ktoré preukázateľné dokladujú jeho románsky pôvod. V súčasnosti je kompletne obnovené dvojvežové priečelie kostola s prinavrátenou rozotieranou románskou omietkou prekrývajúcou klasovú väzbu tehál, tzv. opus spicatum, v kombinácii s ponechaním barokového členenia západného priečelia so zvukovými otvormi. Zreštaurované boli združené okná – bifória s bobuľovými hlavicami deliacich stĺpikov, na severnej fasáde situované v troch radoch a na východnej fasáde v dvoch radoch nad sebou. Reštaurátorský bola obnovená aj románska rozotieraná omietka fasád, ktorá má do výšky cca 2m vtlačené rysky kopírujúce polohu škár tehlového muriva.
V ďalšej etape bude pokračovať obnova severnej fasády lode kostola, na ktorej sa pri zachovaní barokových okien obnoví románsky oblúčikový vlys, ktorý bude pokračovať aj na fasádu svätyne. Vlys bude pravidelne po piatich nepravidelných oblúkoch prechádzať do šiestich lizén. V každom lizénovom poli sa zreštauruje pôvodné románske štrbinové okno. Po ukončení obnovy bude kostol opäť „posadený“ na románskom oblúčikovom sokli. Spôsob prezentácie južnej fasády lode kostola, na ktorej je zastúpené najväčšie množstvo architektonických a výtvarných prvkov so všetkých slohových období bude riešený až po ukončení obnovy západnej, severnej a východnej fasády kostola. V súčasnosti na južnej fasáde lode je zreštaurované aj gotické okno s geometrickou výzdobou pasparty.
Autor: Ing. arch. Eva Gažiová, KPÚ Nitra
