Kameň, čo stavitelia zavrhli...
Obnova tzv. župného hraničného kameňa a náučný chodník po starej ceste cez Dargovský priesmyk
Ukážkový (priam vzorový) príklad spolupráce štátnych a verejných inštitúcií, orgánov samosprávy, odborníkov, neziskového sektora a miestnych obyvateľov na obnove, prezentácii a propagácii spoločného kultúrneho dedičstva. Na základe historického a archeologického nedeštruktívneho výskumu sa reštaurovaním a formou náučných tabúľ širokej verejnosti prezentuje hodnotný pozostatok historickej kultúrnej krajiny.
Projekt sa realizoval v jarných a letných mesiacoch tohto roku pod záštitou obce Dargov, na ktorého katastrálnom území sa predmetná prícestná pamiatka a trasa náučného chodníka k nej nachádzajú. Finančne jeho realizáciu podporil Košický samosprávny kraj a Rotary klub Trebišov. Reštaurátorské a umeleckoremeselné práce realizovala renomovaná dielňa Martina Kutného z Bardejova (Mgr. art Viktor Kutný a MA Jakub Kachút). Odborné podklady a dohľad poskytol Krajský pamiatkový úrad Košice (Mgr. Martin Pristáš a kol.). Grafiku, tlač a koordináciu prác zabezpečil Ing. Peter Sklenčár, PhD., MBA.
Tzv. župný hraničný kameň patrí do kategórie drobnej architektúry a dlhodobo chátral. Je situovaný na okraji štátnej cesty cez Dargovský priesmyk presne tam, kde cesta križuje historickú hranicu Zemplínskej a Abovskej župy. Funkciu hraničného kameňa mohol plniť najskôr od polovice 19. storočia, kedy bola vybudovaná prvá verzia súčasnej štátnej cesty. Prvýkrát ho registrujeme zaznačený na katastrálnom mapovaní v r. 1868/69. Slohovo je však zaraditeľný skôr do obdobia baroka, čo môže nahrávať mestnej ústnej tradícii, že ide pôvodne o starší pamätník morovej alebo cholerovej epidémie, ktorého pôvodné umiestnenie zatiaľ nepoznáme. Jedinečný je aj svojou formou. Je vysoký až 4 metre, situovaný na štvorcovom podklade s celkovým pôdorysom cca 1,6 x 1,6 m a tvorený tromi stupňami, oddelenými profilovanými rímsami. Podstavec a stredná časť sú vyskladané z kamenných platní o hrúbke cca 15 cm, ktoré sú spájané kovovými skobami a tvoria plášť. Vnútro pamiatky je tvorené zmesou kamennej drviny a piesku. Našli sa stopy po nápisových tabuliach, ale ich pôvodné texty nepoznáme. Boli teda neskôr nahradené jednoduchými kruhovými tabuľami s nápismi: ABOV a ZEMPLÍN. Bežné župné hraničné kamene mali spravidla tvar jednoduchej kamennej pätky, prípadne stély, takže skutočne ide o ojedinelú pamiatku. Táto pamiatka nie je zapísaná v ÚZPF, avšak obec Dargov si ju plánuje zapísať ako miestnu pamätihodnosť, čo je pre jej základnú ochranu a údržbu postačujúce.
Náučný chodník ku obnovenému župnému kameňu z väčšej časti vedie po východnej trase historickej nespevnenej cesty cez lesné prostredie Dargovského priesmyku. Už od doby kamennej táto trasa spájala najstaršie ľudské sídliská v strednej časti Východoslovenskej nížiny so sídliskami v povodí rieky Torysa a Hornád. Od stredoveku zasa slúžila na komunikáciu slobodného kráľovského mesta Košice s centrami východného Uhorska. Fungovala až do polovice 19. storočia, kedy ju nahradila nová cesta, vybudovaná v úplne inej trase, po ktorej sa jazdí aj v súčasnosti. Chodník ku kameňu dnes dopĺňa 8 infotabúľ, ktoré návštevníkovi prezentujú históriu samotnej cesty, okolia, bojov počas II. svetovej vojny, ale tiež faunu, flóru a geológiu Slánskeho pohoria. V lesnom prostredí sa dobre dochovali systémy tzv. úvozov, čiže hlbokých zárezov do svahu terénu, ktoré po stáročia vyrývali kolesá vozov, kopytá ťažných zvierat a podrážky kupcov, pútnikov alebo vojakov, prechádzajúcich cez horské pásmo. Tvoria hodnotnú stopu zanikajúcej kultúrnej historickej krajiny, ktorú je nutné chrániť pre budúce generácie. To všetko tvorí pre návštevníka jedinečnú pridanú hodnotu a pozýva okolojazdiacich urobiť si zaujímavú prestávku počas cesty.
Text: Mgr. Martin Pristáš, KPÚ Košice
Odkazy k téme:
www.teraz.sk/najnovsie/obnoveny-zupny-kamen-spaja-s-obcou/669786-clanok.html
www.tvkosice.sk/video/6358c8164477b92da07c54cf
