Hranice bývalej Rímskej ríše ožívajú

Po Dunaji sa plaví replika rímskej lodeDanuvina Alacris zo 4. storočia

Hranice bývalej Rímskej ríše, ktoré sa utvárali dlhodobým vývojom, v priebehu 1. storočia postupne nadobúdajú opevnenú formu a následne v 2. storočí, kedy Rímska ríša dosiahla svoj najväčší rozsah, už tvoria súvislú líniu. V  tomto čase hranice prebiehali v dĺžke okolo 5000 km od pobrežia Atlantického oceánu na severe Británie, cez Európu po rieke Dunaj k Čiernemu moru, potom k Červenému moru a cez severnú Afriku až opäť po pobrežie Atlantického oceánu. Rímska ríša bola jedným z najväčších štátov sveta a možno ju porovnávať s Čínskou ríšou. Jej existenciu a stabilitu chránil dômyselný hraničný obranný systém, ktorého súčasťou bola aj rieka Dunaj a k obrane ríše prispievala aj riečna flotila. Zviditeľnenie unikátnej lokality svetového dedičstva UNESCO – Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť) – Nemecko, Rakúsko a Slovensko - a priblíženie tejto histórie širokej verejnosti napomáha replika rímskej lode Danuvina Alacris, ktorá sa plaví po Dunaji. 

Hranice Rímskej ríše na Dunaji, ktoré nazývame aj Dunajský Limes, v takmer celej dĺžke lemujú rozľahlé riečne nivy, miestami prerušené výbežkami pohorí, ktoré nútia široký meandrujúci tok Dunaja vtesnať sa do úzkych a hlbokých roklín. Rozmery a situovanie súčastí hraničného systému dôsledne odzrkadľujú tieto meniace sa prírodné podmienky. V zložitejšom teréne tiesňav a roklín nachádzame menšie vojenské stanice budované vo vyvýšených polohách, a s väčšími pevnosťami sa stretávame na otvorených nížinách, pri brodoch cez rieku či strategických bodoch s dobrým výhľadom. Dnes priebeh rímskych hraníc tvoria prevažne archeologické nálezy častí múrov, priekop, pevností (tzv. kastelov), tvrdzí, strážnych veží , civilných  osád, ciest a prístavov. Niektoré z nich boli len nedávno objavené, iné sú už obnovené a prezentované a sú aj také, ktoré sú zničené a vieme o nich len z písomných prameňov a archeologických výskumov. Súčasťou hraničného systému sú aj dve pevnosti ležiace dnes na území Slovenska - Gerulata v Bratislave-Rusovciach a v Iži, tzv. “Kelemantia“. Pozostatky hraníc Rímskej ríše dokladajú výnimočnosť rímskeho vojenského a technického génia. Nie sú len svedectvom ilustrujúcim rozšírenie rímskej civilizácie, ale zohrávali i aktívnu úlohu pri výmene kultúrnych hodnôt medzi rímskymi posádkami a miestnym civilným obyvateľstvom.

Územie dnešného juhozápadného Slovenska, ktoré bolo od 1. do 4. storočia po Kr. osídlené kmeňmi germánskych Markomanov a Kvádov, sa nachádzalo v bezprostrednej blízkosti Rímskej ríše.. Prírodnú severnú hranicu rímskeho impéria v Panónii vytvárala rieka Dunaj, pozdĺž ktorej Rimania postupne vybudovali rozsiahly obranný systém.

Rímsky tábor Gerulata v Bratislave-Rusovciach ležal na území Panónie na pravom brehu Dunaja tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia a bol prvým v línii Carnuntum – Ad Flexum. Jeho stavebný a historický vývoj odráža celý postupný vývoj rímskej fortifikačnej architektúry na tomto úseku hraníc (od začiatku jeho výstavby až po stavbu neskoro-antickej pevnosti okolo roku 380 po Kr.).  Súčasne je svedectvom intenzívneho osídlenia územia pretože v jeho bezprostrednej blízkosti bola vybudovaná civilná osada (vicus) a je jedným z táborov s najdlhšou históriou a nepretržitým osídlením počas existencie Dunajského Limesu.

Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži vznikol ako predmostie légiového tábora Brigetio. Slúžil hlavne na kontrolu a ochranu hraníc, ale aj širšieho územia. Je jedinou zistenou trvalo osídlenou vojenskou pevnosťou situovanou na ľavom brehu Dunaja v rámci severopanónskeho Limesu, na severnom brehu Dunaja, na území barbarika. Je dokladom aj vyspelosti rímskeho staviteľstva, efektívne využívajúceho dostupné technológie a vzdialenejšie i  miestne zdroje stavebného materiálu, ale aj svedectvom o mimoriadnych technických, logistických a transportných schopnostiach Rimanov. Leteckým archeologickým výskumom bolo zistených niekoľko dočasných táborov v blízkosti kastela v Iži z obdobia Markomanských vojen. Tieto, podobne ako ich analógie na dnešnom území Maďarska, predstavujú výnimočné doklady rímskej vojenskej histórie.              

Už je tomu rok, čo bola západná časť Dunajského Limesu, zahŕňajúca 77 pamiatok rímskeho hraničného systému, od Bad Göggingu v Nemecku, cez Rakúsko až po Ižu na Slovensku - v dĺžke cca 600 km, zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Zviditeľneniu tejto jedinečnej lokality svetového dedičstva v krajinách ležiacich na Dunaji a priblíženiu dávnej histórie širokej verejnosti, napomáha fungujúca súčasná replika rímskej lode zo 4. storočia.  Loď Danuvina Alacris (čo v preklade znamená Živý Dunaj), ktorá bola postavená len s použitím rímskych technologických postupov z dobových materiálov, vyplávala 16. júla 2022 z nemeckého Ingolstadtu a do Rumunska - k Čiernemu moru, by mala doraziť 4. novembra 2022. Predstavuje vyvrcholenie medzinárodného projektu Living Danube Limes. Dĺžka plavby bude približne 2 a pol mesiaca. Jej posádka, oblečená v historických kostýmoch, je medzinárodná. Plavba historickej lode sa snaží prepojiť nielen minulosť s prítomnosťou, ale aj poukázať na dôležitosť kultúrneho dedičstva pre dnešné generácie. Jej úlohou je spojiť ľudí, múzeá, mestá, dediny, štáty v snahe ochrániť a zachovať toto archeologické dedičstvo. Loď bola postavená v rámci v rámci medzinárodného projektu INTERREG LIVING DANUBE LIMES (na Slovensku je zaštítený inštitúciami: Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, Múzeum mesta Bratislavy, FA - STÚ v Bratislave, Archeologický ústav v Nitre, Podunajské múzeum v Komárne, a i.). Od roku 2023 bude loď vystavená na každom pilotnom mieste jeden rok.

Loď Danuvina Alacris priplávala do Bratislavy 5. augusta a kotvila tu dve noci (bola na Devíne, posádka v Rusovciach - Gerulate). V Iži pri Komárne bol pre širokú verejnosť dňa 8. 8. 2022 prichystaný bohatý program, ktorý preniesol zúčastnených do starorímskych čias pod názvom „Rím prichádza po Dunaji“. So Slovenskom sa posádka lode rozlúčila 9. 8. 2022. Veslicu však možno vidieť v ďalších siedmych krajinách. Denne prekoná približne 40-kilometrovú vzdialenosť, jej trasa vedie okolo mnohých historických pamiatok a na počesť jej plavby sa pozdĺž rieky konajú početné sprievodné podujatia. Posádka sa obmieňa každé dva týždne. Jedným zo zaujímavých výsledkov projektu je aj vznik mobilnej aplikácie pre pamiatky Rímskej ríše na Dunaji - Living Danube Limes App.

Vytvorenie repliky a plavba rímskej lode po Dunaji je pekným príkladom prezentácie kultúrneho dedičstva a budovania povedomia o lokalitách svetového dedičstva UNESCO. Je len symbolické, že sa táto akcia uskutočňuje v roku, keď si pripomíname 50. výročie vytvorenia Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Cieľom Dohovoru je, a vždy aj bola, ochrana  a zachovanie nenahraditeľného kultúrneho a prírodného dedičstva ľudstva pred zničením na celom svete. V tomto duchu prispieva aj k prehlbovaniu tolerancie, vzájomnej úcty, solidarity a medzinárodnej pomoci medzi spoločenstvami, skupinami a jednotlivcami. Plavba kópie rímskej lode po Dunaji zviditeľňuje aj tieto ciele.

Text a fotografie: Ing. arch. Ľubica Pinčíková, ONKPaPÚ – PÚ SR