Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Portál
  2. Aktuality
  3. Detail

Historická strešná konštrukcia Michalskej bránovej veže v Bratislave - nové poznatky z pamiatkového výskumu

Aktuality PÚSR

Historická strešná konštrukcia Michalskej bránovej veže v Bratislave - nové poznatky z pamiatkového výskumu

Michalska_veza_vyskum_01.jpg

Pred obnovou Michalskej bránovej veže v Bratislave v roku 2018 prebehol pod gesciou Pamiatkového úradu SR "Architektonicko-historický výskum krovovej konštrukcie NKP Bránová veža "Michalská brána" (č. ÚZPF: 120/1) BRATISLAVA - STARÉ MESTO, Michalská č. 24 ". Pamiatkový výskum strechy veže doplnil architektonicko-historický výskum murovanej časti veže od autorov PhDr. Zuzana Zvarová a Ing. Miroslav Matejka: "Bratislava, Michalská ul., veža bránová, architektonicko-historický výskum interiéru“, ktorý bol spracovaný rovnako v roku 2018. 

Výskum strechy identifikoval vyspelú tesársku barokovú konštrukciu veže postavenú v roku 1758. Krov veže „Michalskej brány“, jedinej zachovanej stredovekej brány mestského opevnenia Bratislavy, ktorá doznala viacerých stavebných zásahov, nadstavieb a prestavieb v novoveku patrí k významným viacstupňovým tesárskym konštrukciám minulosti, vrátane svojej impozantnej výšky strechy takmer 23 metrov (výška od koruny muriva, vrátane sochy sv. Michala archanjela). Samotný krov je previazaný s nižšou stĺpikovou tesárskou konštrukciou, ktorá je v interiéri posledného murovaného nadzemného podlažia vysokého 4,5 m. Táto konštrukcia po obvode stien osembokého pôdorysu 7. nadzemného podlažia (hodinové podlažie) je zavetrená systémom križujúcich sa vzpier v tvare ondrejských krížov a centrálna časť je prehustená skupinou dlhých navzájom sa križujúcich rozpier medzi obvodovými stĺpikmi. Murivá oktogónu viažu navzájom historické kované tiahla s klinovými závlačami. Samotná drevená konštrukcia má konštrukčno-typologické znaky príbuzné so samotnou nadstavbou – krovom veže. To signalizuje, že vztyčovanie základnej konštrukcie, zabezpečujúcej krov proti vetru a samotného krovu remeselne realizovala jedna tesárska dielňa, resp. pod spoločným dohľadom tesárskeho majstra, ktorý mal na starosti výstavbu krovu (strechy). Dôležitou informáciou, ktorú priniesol terénny prieskum v roku 2018 sú nálezy hužví na viacerých trámoch, čo potvrdzuje že drevo použité na tesárske konštrukcie strechy bolo plavené po rieke, s najväčšou pravdepodobnosťou po Dunaji. Krov pozostáva z viacerých stupňov rôznych typov konštrukcií, ktoré sú navzájom previazané tak, aby tvorili jeden celok. Spodnú – základnú časť tvorí priestorová konštrukcia 4 vzperadlových rámov s ležatými stĺpikmi, ktoré majú spoločnú vertikálnu os, okolo ktorej tieto navzájom „rotujú“ v pravidelnom rytme. Sklon stĺpikov je 75 stupňov a spolu s horizontálnymi rozperami medzi vrcholmi stĺpikov, viazanými štvorbokými ližinami (väznicami) sú zavetrené tradičnými pásikmi. Vzperadlová konštrukcia s ležatými stolicami po obvode strechy spočíva na trámovom rošte, pod ktorým je spomínaná stĺpiková konštrukcia zabezpečujúca strechu proti možnému vyvráteniu vetrom. Na základnú vzperadlovú konštrukciu s ležatou stolicou dosadá ďalšia stĺpiková konštrukcia s 8 vysokými päťbokými stĺpikmi, ktoré prechádzajú z 1. stupňa do 2. stupňa krovu a zároveň tvoria stĺpiky otvorenej lucerny. Celá stĺpiková konštrukcia až po doskové zaklenutie lucerny je najvyšším skúmaným stupňom krovu a meria takmer 9 metrov. Oba spomínané rozhodujúce stupne krovu sú navzájom previazané štyrmi vysokými trámami, ktoré sa navzájom v druhej výškovej úrovni križujú a fixované sú navzájom mohutnými kovanými strmeňmi. Ďalšie doplnkové nosné konštrukcie – ramenáty konkávnych tvarov a zmiešaných konkávno – konvexných tvarov cibule s rozperami a šikmými vzperami, sú len pridanými - doplnkovými konštrukciami k vyššie uvedeným dvom základným nosným konštrukciám. Tie však definujú pôsobivý výsledný tvar viacstupňovej barokovej cibuľovej strechy. Súčasnému tvaru strechy napovedá aj zachovaný archívny kolorovaný plán veže (pohľad na vežu) v Delineationes aedificiorum liberae regiaeque civitatis Posoniensis z 2. polovice 18. storočia, ešte s kamennou balustrádou. Z archívnych prameňov k predmetnej NKP je zrejmé, že viaceré opravy v 19. storočí sa týkali čiastočne aj strešného plášťa, ale predovšetkým samotnej oplechovanej sochy sv. Michala archanjela vo vrchole, ktorá bola v rokoch 1812 a 1845 reštaurovaná. Samotný krov nebol výraznejšie opravovaný. Zásahy v priebehu 19. storočia, ale aj v 20. storočí boli len lokálne. Išlo predovšetkým o vloženie príložiek k doskovým ramenátom v spodných úrovniach v napojení k samotnej základnej nosnej konštrukcii krovu a náhrady menších horizontálnych trámov. Významné sú v minulosti aj zásahy do strešného plášťa zrejme v niekoľkých vlnách - v 19. ale predovšetkým 20. storočí po 2. sv. vojne (roky 1958-60 a 1975), na viacerých miestach dodnes evidentné poškodenie strešného plášťa po ostreľovaní počas oslobodzovania Bratislavy v apríli 1945. Na severnom oplechovanom stĺpiku je dodnes tesne nad podlahou priestoru lucerny v plechu vydierkované meno ..MAŠKOV.. RUDOLF 1945, pravdepodobne pozorovateľa (vojaka?) z doby oslobodzovania Bratislavy sovietskou armádou. 

Dendrochronologický výskum potvrdil dobu vzniku krovu veže s archívnym výskumom do roku 1758, pričom plavené drevo bolo zoťaté v období vegetačného kľudu (zimné obdobie), niekedy na prelome rokov 1755/56d, 1756/57d, 1757/58d, dokonca ešte aj v období vegetácie (jar-leto) 1758ld. Súčasťou lucerny strechy boli mestské hodinové zvony – "Malý" s ovenčeným reliéfnym mestským znakom a nemeckým majuskulným nápisom odliaty v roku 1589 významnou dielňou Hansa Dinkelmayera z Viedne (spodný priemer zvonu - 855 mm) a "Veľký" s reliéfom mestského znaku i sv. Michalom a latinským majuskulným nápisom odliaty v roku 1679 dielňou Baltazára Herolda z Bratislavy (spodný priemer zvonu - 995 mm). 

Predmetom doplnku výskumu, realizovaného v súčasnom období už z lešenia (13.a 14. októbra 2021), je doskúmanie v minulosti neprístupných častí krovovej konštrukcie nad lucernou (3. stupeň krovu). Základ krovu nad lucernou tvorí trámový rošt spojený čapovaním s hornými koncami osembokej stĺpikovej konštrukcie (2. stupňa krovu), so zavetrením doskovými pásikmi v oblom tvare. V osi trámového základu je mohutná hrotnica. Jej tvar je osemboký, pre lepšie napojenie vysokých šikmých krokiev. Tie sú navzájom zavetrené po stranách diagonálnymi vzperami v tvare ondrejských krížov. Na strmé krokvy sú čapované doskové skruže tvarujúce hornú cibuľovú strechu nad lucernou. Vysoký trám hrotnice je z červeného smreku lavotočivého rastu, s výraznými vysušnými trhlinami. Zhora je do hrotnice čapovaná dlhá kovová tyč, ktorá nesie pôvodnú kovovú plastiku Archanjela Michala s drakom. Drevenú hrotnicu vo vrchole v napojení s kovovou tyčou zväzujú dva kované obruče. Rovnako predmetom výskumu je aj zachovaná baroková medená strešná krytina. Na základe zistení je možné nateraz vysloviť predpoklad, že je zachovaná intaktne skoro v celom rozsahu z obdobia výstavby 1758, s výraznejším doplnením na severnej strane, poškodenej počas oslobodzovania Bratislavy streľbou. Okrem originálne spájania pomocou ležatých falcov na plochách a stojatých falcov na okrajoch - hranách, je prínosným zistením zachovanie fragmentov po zlátení ozdobných prvkov ako aj lemov ohraničujúcich tieto prvky. Zrejme najproblematickejším miestom v súčasnosti vykonávanej obnovy strechy je spodná časť "veľkej" cibule, ktorá dominuje streche. Dôvodom sú prehnité dosky debnenia, na ktoré sú klincované medené pláty. Krytinu je potrebné uvoľniť a postupne nahradiť poškodené dosky strešného plášťa. Autori – Ing. Ľubor Suchý, PhD. (Krajský pamiatkový úrad Prešov) a Ing. arch. Karol Ďurian, PhD. (Krajský pamiatkový úrad Žilina)

Michalska_veza_vyskum_01.jpg