K otázke pamiatkovej ochrany obchodno-spoločenského centra OD Prior a Hotel Kyjev

Polyfunkčný dom (Obchodný dom Prior a Hotel Kyjev) na Kamennom námestí v Bratislave patrí k najvýznamnejším dielam modernej architektúry 20. storočia na Slovensku. Zosobňuje špecifické spoločenské a hospodárske podmienky doby 60. a 70. rokov 20. storočia, umožňujúce realizácie veľkorysých stavebných projektov, kedy sa naplno preukázala sebavedomá tvorba slovenských architektov v unikátnych dielach. Vysoko progresívna koncepcia, ktorá pohotovo reflektovala svetové trendy a zároveň jej nadštandardne kvalitné prevedenie, radia objekt k dobovo najzásadnejším realizáciám v štáte. Polyfunkčný objekt sa stal architektonickou ikonou Bratislavy, pričom už v čase svojho vzniku bol vnímaný a oceňovaný ako mimoriadne dielo.

Objekt predstavuje komplexné moderné obchodno-spoločenské centrum hlavného mesta, ktoré svojimi parametrami v období vzniku v Československu nenachádzalo dobovo relevantnú obdobu. Rozsiahle polyfunkčné centrum poskytovalo priestor pre obchodný dom, reštauračné služby a hotel so zázemím, pričom niektoré z týchto funkcií pretrvali do súčasnosti. Po typologickej stránke OD Prior v Bratislave predstavoval novinku s komfortným celosortimentovým predajom „západného typu“ a slúžil ako vzorový projekt pre ďalšie obchodné domy na území Slovenska aj Čiech. Obdobne Hotel Kyjev priniesol najmodernejšie reprezentatívne zariadenie typu „interhotel“ na svetovej úrovni, ktorý bol vzorom pre následne budované hotelové stavby u nás. Návrh polyfunkčného objektu architekta Ivana Matušíka zároveň je jedným z prvých európskych projektov, ktoré v danej dobe rozvíjali nastupujúci architektonický trend s koncepciou medzinárodných hotelov.

Idea nového obchodno-administratívneho centra vychádzala zo starších urbanistických koncepcií, ktoré pre odľahčenie a zachovanie historického jadra mesta plánovali v jeho blízkosti vybudovať moderné mestské centrum podľa najnovších kritérií, s občianskou vybavenosťou na úrovni zodpovedajúcej hlavnému mestu krajiny. V roku 1960 idea nadobudla reálnu podobu, keď bol v súťaži vybraný návrh architekta Ivana Matušíka. Rozsiahly projekt bol etapovito vybudovaný v rokoch 1964 – 1978. V priebehu stavby a ani neskôr počas dlhoročného užívania neboli vykonané žiadne zásadné zmeny, čo je vnímané ako dôkaz vysokej kvality projektu.

Polyfunkčný objekt zhmotňuje dielo vysokej architektonickej úrovne, v ktorom sa výrazne prejavila dobovo progresívna inklinácia k modernému internacionálnemu štýlu. Architekt Matušík pritom kompozíciu dlhej nízkej podnože s výškovou dominantou asymetricky rozšíril odvážne formovaným trojbokým hranolom so vstupmi na nárožiach a ladnou krivkou pešej rampy. Strechu transformoval do podoby piatej fasády s prístupnou oddychovou terasou, čím kultivovane rozšíril mestský verejný priestor. Premysleným hmotovým konceptom a sformovaním námestia cielene otvoril exponovaný priestor pred vstupom do obchodného domu. Tým vniesol nové priestorové a spoločenské kvality, ktoré pozdvihli úroveň mestského prostredia v intenciách moderných princípov otvorenosti, vzdušnosti. Realizácia je jedinečná tiež rozsahom použitia travertínu s prepracovanými detailmi na fasádach aj v interiéroch, čím dodáva dielu jeho osobitý charakter a pôsobivý estetický výraz. Charakteristická silueta stavby sa stala jedným z vizuálnych symbolov nového centra.

Originálne stvárnenia interiérov, ako aj okolia budovy, dotvárali v spolupráci s architektom viacerí slovenskí umelci (M. Dobeš, J. Kostka, V. Hložník, J. Kočiš, E. Trachtová, V. Vilhan a i.). Dizajnové riešenia rôznych stavebných detailov, mobiliáru, ako aj umelecké diela, boli navrhované a vyrábané priamo pre daný objekt. Pri všetkých aspektoch realizácie boli kladené vysoké nároky na materiálové a remeselné prevedenie vzhľadom na intenzívnu prevádzku. Stavba aj interiéry boli spracované v nadštandardnej kvalite. Zároveň boli pri výstavbe použité dobovo progresívne konštrukčné riešenia (napr. veľkorozponový oceľobetónový nosný systém či oceňovaný inžiniersky návrh škrupinových markíz) a špičkové technológie s inovatívnymi prvkami (zasúvacie presklené vstupné dvere so vzduchovou clonou a i.). Väčšina konštrukcií, prvkov a detailov bola navrhnutá atypicky, resp. riešená ako prototypy, v budove boli aplikované viaceré patenty (napr. profil okien a výkladov, zavesená fasáda, podhľady a i.). Budova je do veľkej miery zachovaná v pôvodnom stave z čias výstavby. Hoci početné umelecké diela, ako aj dizajnový mobiliár sa v súčasnosti v objekte nenachádzajú, dochované je množstvo hodnotných originálnych prvkov a materiálov v exteriéri aj interiéri. Ide najmä o všetky travertínové obklady stien, stĺpov a stropov s charakteristickými detailmi a vysokou úrovňou spracovania. Ďalej sú to atypové 6-uholníkové podhľady, drevené kazetové podhľady, kamenné dlažby, schodiská so zábradliami, obklady sklenej mozaiky, drevené obklady, dverné a okenné výplne a ďalšie zachované prvky v obchodnej a hotelovej časti. Výtvarne pôsobivým momentom hotela je napr. kruhové schodisko nasvietené súborom sklených lámp či dizajnový interiér Luna baru. Budova obohacuje mesto aj svojím jedinečným hudobným prejavom umelecky stvárnenej zvonkohry so špeciálne komponovanou melódiou.

Ivan Matušík, patrí k vedúcim osobnostiam slovenskej architektonickej scény druhej polovice 20. storočia. Vo svojej tvorbe vychádzal zo silnej tradície medzivojnového funkcionalizmu a súčasne originálne reagoval na aktuálny vývoj svetovej architektúry s dielami architektov ako napr. Oscar Niemeyer, Gordon Bunshaft, či Eero Saarinen. Pri návrhu polyfunkčného objektu sa inšpiroval projektom prvého dizajnového hotela na svete SAS Royal Hotel v Kodani architekta Arneho Jacobsena. K progresívnemu internacionálnemu štýlu s jeho charakteristickými znakmi (silueta vertikály na horizontálnej podnoži, presklená zavesená fasáda, dobovo obľúbený motív schodiskovej špirály) zároveň pridal viaceré originálne momenty, ktorými sa od predlohy odlišoval a koncept inovatívne posunul do ďalšej roviny. Formovanie trojuholníkovej hmoty, elegantnou líniou rampy, či sprístupnenie strešných terás vniesli nové kvality do mestského priestoru. Neopakovateľnosť polyfunkčného objektu pramení z celoplošného použitia obkladov z travertínu v interiéroch a na fasádach, s originálnym dizajnovým tvarovaním a remeselne náročnou prácou s detailom. Výsledkom je jedinečné komplexné dielo formované špecifikami domácich podmienok, pričom inšpirácia svetoznámym hotelom Royal SAS v Kodani je považovaná práve za jeden z pozitívnych momentov pri hodnotení objektu. Dobová orientácia Matušíka v najaktuálnejších architektonických trendoch a ich presadenie na stredoeurópskej pôde je vysokým prínosom pre slovenskú architektúru. 

Celkovo je dielo bezprecedentné v rámci slovenskej stavebnej produkcie svojím rozsahom, funkciou, architektonickým prístupom, výtvarnými kvalitami aj realizáciou. Predstavuje nesmierne cenný doklad dobových schopností a úrovne slovenskej architektonickej scény a tvorí dôležitú súčasť slovenského, ako aj európskeho kultúrneho dedičstva. Objekt je dlhodobo hodnotený domácimi aj zahraničnými odborníkmi ako jedno z najkvalitnejších a najdôležitejších stavebných počinov neskorej moderny na Slovensku.

Potenciál pamiatkovej ochrany polyfunkčného objektu obchodného domu s hotelom v Bratislave bol predmetom dlhodobej odbornej diskusie medzi Pamiatkovým úradom SR, Krajským pamiatkovým úradom Bratislava a viacerými profesijnými organizáciami. Pamiatkový úrad SR sa možnosťou vyhlásenia objektu za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) zaoberal už niekoľkokrát.

Zásady ochrany pamiatkového územia Pamiatková zóna Bratislava – centrálna mestská oblasť definujú objekt obchodného domu s hotelom ako neutrálny.  V dobe kreovania spomenutých zásad (2015 – 2016) nebol odborný názor na tento objekt ešte ustálený, nebol však označený ako rušivý. Neutrálny status teda umožňuje prehodnotenie takejto stavby po urbanistickej a architektonickej stránke na základe súdobého stavu vedeckého poznania a odborného diskurzu. V súlade so svetovými tendenciami došlo k posunu v odbornom názore na interpretáciu pamiatkových hodnôt predmetného objektu, ktorý súvisí s väčším časovým odstupom a zároveň je podporený aktuálnym vedeckým poznaním s novým prístupom k vyhodnocovaniu architektonických diel druhej polovice 20. storočia u nás. Vzhľadom k tomu pokladá Pamiatkový úrad SR ochranu objektu ako samostatnej NKP za adekvátnu. Pamiatkovú ochranu objektu považujú za dôležité domáce aj medzinárodné odborné organizácie (Oddelenie architektúry SAV, DOCOMOMO, Národní památkový ústav – Metodické centrum moderní architektury). Ako sme uviedli vyššie, posudzovanie pamiatkových hodnôt polyfunkčného domu (OD Prior a Hotela Kyjev) a zváženie relevancie jeho vyhlásenia za NKP bolo opakovane predmetom odborných diskusií.

Pamiatkový úrad SR a Krajský pamiatkový úrad Bratislava v rokoch 2019 a 2020 vydali rozhodnutia týkajúce sa udržiavacích prác 3. – 19. nadzemného podlažia (ubytovacia časť hotela). Vstupné a spoločenské priestory hotela (1. – 2. NP) neboli predmetom týchto rozhodnutí a odstránenie hodnotných súčastí týchto interiérov nebolo schválené.

Pamiatkový úrad SR pristúpil k začatiu správneho konania po vypracovaní obsiahleho odborného podkladu v januári 2023. Dôvodom vyhlásenia polyfunkčného domu (OD Prior a Hotela Kyjev) ako komplexného architektonického diela za NKP, je ochrana jeho historickej, spoločenskej, urbanistickej, architektonickej, výtvarnej, umelecko-remeselnej a technickej pamiatkovej hodnoty. Zachovanie a ochrana jeho pamiatkových sú žiaduce vo verejnom záujme.

V máji 2023 vydal Pamiatkový úrad SR rozhodnutie, ktorým vyhlásil Dom polyfunkčný (OD Prior a Hotel Kyjev) a tzv. Objekt označenia (t. j. základný kameň pred OD Prior na Kamennom námestí) za národnú kultúrnu pamiatku. Účastníci konania sa voči rozhodnutiu odvolali a v súčasnosti vec preskúmava odvolací orgán – Ministerstvo kultúry SR.

Vyhodnotenie miery zachovania pamiatkových hodnôt a predovšetkým zhodnotenie významu architektonického diela ako celku, bolo Pamiatkovým úradom SR v rámci správneho konania preukázané a zodpovedá verejnému záujmu. Pritom potreba revitalizácie a sfunkčnenia objektu v exponovanej polohe centra mesta nie je prípadným vyhlásením za NKP vylúčená. Vzhľadom k veku objektu je práve žiaduci vhodne zvolený spôsob obnovy objektu a jeho opätovné plné sfunkčnenie. Nemenej dôležitou je aj potreba celkovej revitalizácie okolitého priestoru, ktorý je dlhodobo zanedbávaný. Nevhodné dočasné parazitické stavby a značný reklamný smog znižujú celkovú kvalitu mestského priestoru a zároveň narušujú vnímanie samotného hodnotného objektu.

Vyhlásenie akéhokoľvek objektu za NKP neznemožňuje jeho obnovu a využitie s aplikovaním parametrov zodpovedajúcich súčasným potrebám. Pri obnove je zároveň vo verejnom záujme potrebné zohľadniť metodické usmernenia Krajského pamiatkového úradu Bratislava, ktorých cieľom je predovšetkým čo možno najširšie zachovanie pamiatkových hodnôt architektonického diela pre budúce generácie.