KPÚ Nitra - Georadar pomáha doplňovať mozaiku stredovekých dejín
Spolupráca autorov príspevku zameraná na geofyzikálny výskum zaniknutých stredovekých sakrálnych objektov trvá od mája 2012, a od februára 2018 bola rozšírená pre celú komunitu pamiatkarov na Slovensku. Na území Nitrianskeho kraja sa uskutočnilo v tomto roku 6 expedícií, pričom to boli prieskumy a georadarové merania na území 12 katastrov: Bátorove Kosihy, Iža, Okoličná na Ostrove, Patince, Radvaň nad Dunajom, Sokolce-Turi, Zemianska Olča z okr. Komárno, Kamenný Most, Keť, Sikenička z okr. Nové Zámky a Diakovce, Močenok z okr. Šaľa.
Na kalvarijnom kopci v Močenku sa tradovala prítomnosť zaniknutého románskeho kostolíka sv. Klimenta, známeho z historických správ (Zoborská listina). V tejto polohe Pamiatkový úrad Slovenskej republiky pod vedením PhDr. Petra Baxu a PhDr. Karla Prášeka uskutočnil v rokoch 2008-2013 archeologický výskum. Počas výskumu boli v značnej hĺbke zistené negatívy základu renesančnej zvonice a ďalšie základy novovekých stavieb neznámeho účelu, nanajvýš z 15. storočia. Značná hĺbka bola spôsobená tým, že celý kalvarijný kopec bol počas realizácie kalvárie v polovici 19. storočia umelo navyšovaný a dotvarovaný, minimálne o 1 m. Z nášho georadarového merania (2.11.2018) pri skenovaní plochy cca 25x60 m boli namerané v hĺbke 145-165 cm anomálne zóny v mieste rozrušenej pôdy deštruktívnym archeologickým výskumom a v južnej časti skúmaného areálu. Medzi prístupovým schodiskom kalvárie a súsoším s troma krížmi v hĺbke 70 až 200 cm bola nameraná anomálna zóna orientovaná v smere V-Z, vo veľkosti cca 12x5 m, ktorá môže naznačovať zvyšky základov murovanej stavby, či už kostolíka alebo inej stavby.
Románsky trojloďový Kostol Panny Márie v Diakovciach so svojou novovekou neorománskou prístavbou dodnes existuje. Považuje sa za jeden z najreprezentatívnejších príkladov románskej architektúry na území Slovenska. Samotná stavba v sebe ukrýva unikátne architektonické riešenie, a to existenciou horného podlažia kostola, kde bol umiestnený horný kostol s troma svätyňami, pričom nad bočnými loďami boli vytvorené akési cely rehoľníkov. Kláštorný kostol, ktorý uvádzame, bol pravdepodobne vysvätený v roku 1228 na prosbu pannonhalmského benediktínskeho opáta Uriáša nitrianskym biskupom Jakubom a vacovským biskupom Brictiom.
K nedeštruktívnemu výskumu došlo najmä z toho dôvodu, lebo sa pochybovalo o tom, že by sa rehoľníci zmestili na hornom podlaží kostola so všetkými svojimi sociálnymi a hospodárskymi požiadavkami. Meranie sa uskutočnilo (6. a 13.11.2018) na celej prístupnej ploche interiéru a exteriéru o celkovej ploche 3.500 m2. V hĺbke 80-120 cm boli namerané anomálne zóny, ktoré indikujú zvyšky základov po zaniknutej staršej stavebnej fáze stredovekej sakrálnej stavby. Líniové georadarové anomálie severne od kostola indikujú pravdepodobne kvadrum, resp. rajský dvor s krížovými chodbami staršieho kláštora. Hypotetické kvadrum je orientované takmer presne v smere svetových strán, pričom dvor mohol mať šírku okolo 15 m, krížové chodby okolo 5 m. Pôvodný starý kostol bol pravdepodobne južne od kvadrumu svätyňou orientovanou na východ, t. j. pod dnešnou novovekou prístavbou kostola. Uvedené výsledky môžu mať súvis so staršou sakrálnou stavbou (kostol-kláštor), ktorej prítomnosť naznačujú v 11. až 13. storočí aj písomné pramene. Objavený starší sakrálny areál bol pravdepodobne niekedy začiatkom 13. storočia, zatiaľ z neznámeho dôvodu, zničený. Na mieste zničeného kláštora potom s odchýlkou orientácie 45° vybudovali dodnes stojaci poschodový kostol s bočnou kaplnkou (Kaplnkou sv. Štefana). Takto už v období románskeho štýlu bola vytvorená sakrálna stavba, kde bolo sústredených v jednej budove minimálne 7 svätýň.
V prípade anomálnych zón s podobnou orientáciou ako neskorší (dnes stojaci) kostol, môžeme predpokladať hľadané sociálne a hospodárske zázemie kláštorného kostola. Okrem uvedeného sa v okolí sledovaného priestoru (južnej, východnej a náznakovo aj západnej časti) javili zvyšky akejsi fortifikácie. Tieto zrejme súviseli s opevnením, ktoré dal vybudovať rakúsky a štajerský vojvoda Albrecht Habsburský ku koncu 13. storočia, keď po smrti uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho obsadil toto územie.
Na záver by sme chceli srdečne poďakovať obom farnostiam a obciam, že nám tieto nedeštruktívne výskumy umožnili. Prezentované dva príklady pomocou georadaru priniesli nové skutočnosti o pravdepodobnej polohe zaniknutého románskeho kostolíka sv. Klimenta v Močenku a o stavebnej podobe a premenách dodnes stojaceho Kostola Panny Márie a zaniknutého benediktínskeho kláštora v Diakovciach. Výsledky bude potrebné overiť deštruktívnym archeologickým výskumom.
Spracoval: Mgr. Pavel Paterka – doc. RNDr. Ján Tirpák, CSc.
