Digitálny 3D model hradiska na Plešovici v Slovenskej bráne
Hradisko na vrchu Plešovica v katastrálnom území Malých Kozmáloviec, okr. Levice, je umiestnené na prírodnej dominante nad tokom Hrona v južnej časti Slovenskej brány (prielom Hrona Štiavnickými vrchmi). Ide o strategickú oblasť, vstup z juhu na stredné Pohronie a do stredoslovenskej banskej oblasti. Vo viacerých obdobiach (doba bronzová a železná, včasný stredovek) bola chránená systémom hradísk po oboch brehoch Hrona. O niektoré z týchto hradísk sa archeológovia zaujímali už pred niekoľkými desaťročiami (najmä Grác v k. ú. Malé Kozmálovce, Festúnok v k. ú. Tlmače, Krivín, Kusá hora v k. ú. Rybník, Na beňadickej skale v k. ú. Hronský Beňadik). Plešovica však zostávala pre slovenskú archeológiu neznáma až do roku 2018, kedy boli v súvislosti s ťažbou dreva vybudované lesné cesty, ktoré narušili opevnenie aj terén vnútorného priestoru hradiska. Na mieste narušenia sa nachádzali fragmenty keramických nádob, mazanice (stavebnej hliny) a železné predmety. Následne Pamiatkový úrad SR a Krajský pamiatkový úrad Nitra v priestore hradiska realizovali povrchovú prospekciu a neskôr v narušených častiach hradiska v spolupráci s OZ Hradiská aj systematický prieskum s využitím detektoru kovov. Tieto prieskumy potvrdili, že v predchádzajúcich rokoch už bolo hradisko vykradnuté hľadačmi „pokladov“.
Črepy keramických nádob rámcovo datujú najstaršie doložené obdobie využívania hradiska do mladšej až neskorej doby bronzovej (cca 13. – 9. storočie pred Kr.). Na Slovensku vtedy žili ľudia tzv. kultúr popolnicových polí, nazvaných podľa spôsobu pochovávania kremačných ostatkov v urnách na rozsiahlych pohrebiskách. Do tohto obdobia sa pravdepodobne datuje aj vznik opevnenia (val), ktoré chránilo areál s rozlohou približne 10 ha zo severu, západu a z juhu. Zo severnej strany je fortifikácia zosilnená priekopou a ďalšou líniou valu v dĺžke 465 m. Na východnej strane, otvorenej do Hronskej nivy, tvorí prirodzenú bariéru strmý skalný zráz. Dva menej výrazné priečne valy vytvárajú vnútri hradiska tri samostatné areály. Do hradiska sa zrejme vstupovalo z južnej strany z údolia Malokozmálovského potoka. Fragmenty mazanice dokladajú existenciu stojacej drevenej architektúry omazanej hlinou (napr. domy, dielne a pod.), ale aj využitie stavebnej hliny na výstavbu alebo spevnenie opevnenia. Kde pochovávali ľudia žijúci v priestore hradiska, nie je v súčasnosti známe. Najbližšie objavené pohrebisko z neskorej doby bronzovej sa nachádzalo na druhom brehu Hrona v dnešných Tlmačoch, v polohe Energetické strojárne.
Pozostatky ľudských aktivít na lokalite v mladších obdobiach (doba laténska?, stredovek/novovek) predstavujú nálezy železných predmetov. Podkovy, kosák a nožík súvisia zrejme s hospodárskym využitím tejto polohy. Dokladom zatiaľ bližšie nedatovanej povrchovej ťažby, pravdepodobne andezitu, je tzv. pingové pole. Množstvo ťažobných jám (píng) je viditeľných na 3D modeli aj v teréne na pomerne príkrom severnom svahu Plešovice. Ťažba však musela prebiehať niekedy medzi vybudovaním opevnenia (valu) a druhou svetovou vojnou. Niektoré pingy totiž narušujú val a iné pingy sú zase narušené vojnovými zákopmi. Viaceré línie zákopov s bunkrami na tomto svahu dokladajú intenzívne boje v závere druhej svetovej vojny, čo korešponduje s pomerne početne zastúpenými fragmentmi vojenskej munície (náboje, fragmenty strelných zbraní, črepiny) v nálezovom fonde. Boje v tejto oblasti prebiehali v závere roku 1944 a v prvých mesiacoch roku 1945. Informácie o prírode a minulosti Plešovice sú súčasťou Náučného chodníka Plešovica, ktorý nedávno sprístupnil Klub Slovenských turistov Tlmače, vrátane vyhliadkovej plošiny smerom do nivy Hrona.
Pozostatky ľudských zásahov do terénu sú dobre viditeľné na digitálnom 3D modeli, ktorý bol spracovaný z dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré Pamiatkovému úradu SR poskytol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Vizualizácia využíva farebné zobrazenie zvýrazňujúce terénne nerovnosti: žltá farba indikuje vypuklé tvary, napr. valy, modrozelená farba znázorňuje priehlbiny, teda priekopy, pingy, zákopy a podobne. Model je dostupný na platforme Sketchfab na adrese https://bit.ly/3p4Eknq. Pamiatkový úrad SR jeho spracovaním pokračuje v sérii 3D modelov archeologických nálezísk, ktoré sprístupňuje pri príležitosti Európskych dní archeológie 2021 (18. – 20. 06. 2021).
Spracovali: Petra Kmeťová, Peter Bisták (PÚ SR)
