Archeologické doklady baníctva zo Slovenska
Územie Slovenska bolo v minulosti bohaté na ložiská kvalitných kovových rúd, predovšetkým rúd medi, striebra, železa a zlata. Hoci banská činnosť prebiehala v takmer každom hornatom regióne, dlhodobo najväčší význam mali dve oblasti, a to stredoslovenská a východoslovenská banská oblasť.
Najstaršie doklady ťažby na Slovensku pochádzajú zo Španej Doliny v stredoslovenskej banskej oblasti. Kamenné mlaty na kopanie alebo drvenie medenej rudy, nájdené v haldách (odpad horniny z banskej činnosti) na viacerých miestach špaňodolinského mikroregiónu, sa používali v najstaršom období ťažby kovov v praveku, teda v eneolite (neskorej dobe kamennej = dobe medenej, cca 4300 – 2200 pred Kr.) a v dobe bronzovej (cca 2200 – 800 pred Kr.). Už v praveku sa využívali aj ložiská kovov v oblasti Banskej Štiavnice a vo východoslovenskej banskej oblasti, najmä v Slovenskom rudohorí, ale aj v Košickej kotline.
Mimoriadny rozkvet baníctva na území Slovenska nastal v stredoveku, najmä od 12. – 13. storočia. Povrchové ložiská už boli z väčšej časti vyťažené, preto bolo nutné zísť do hĺbky pod zem. Okrem zvyškov banských diel sú dokladom tejto činnosti najmä banícke nástroje. Namáhavú prácu, počas ktorej sa hĺbili šachty, razili štôlne a získavala sa cenná ruda, baníci vykonávali s pomocou železných nástrojov. V závislosti od typu horniny sa využívali rôzne tvary a veľkosti. Základnými baníckymi nástrojmi v stredoveku a včasnom novoveku boli želiezko (sekáč – foto) a kladivo. Slúžili na rozpojenie horniny. Želiezko sa po vytiahnutí poriska mohlo využiť aj ako klin. Na zarážanie klinov do prasklín v hornine sa využívali masívne tupé kladivá „pucky“ (foto). Na nálezoch želiezok vidieť rôzny stupeň opotrebenia – niektoré sú zachované takmer v pôvodnom stave, iné sú sčasti alebo silno opotrebované v dôsledku nárazov ťažkého železného kladiva na tyl želiezka. Na rozpojenie mäkších hornín sa používali špicáky (čakany, krompáče – foto). Z ďalších nástrojov boli rozšírené banícke motyky (grace, kopáče), kliny, od 16. storočia aj vrtáky. Výraznejšia zmena nastala od začiatku používania strelného prachu a vŕtania v baníctve – predtým nevyhnutné želiezka sa začali používať čoraz menej, až sa postupne vytratili.
Banícke nástroje sú často nachádzané v haldách a všeobecne v blízkosti baní. Baníci si ich po práci zrejme neodnášali domov, ale nechávali blízko baní alebo priamo v nich. Nástroje si aj schovávali, pravdepodobne aby im ich neukradli iní baníci. Majitelia sa po niektoré z nich nevrátili kvôli nepriaznivým, možno aj tragickým okolnostiam.
Precíznou dokumentáciou okolností a miest nálezov týchto baníckych nástrojov sa dozvieme veľa o minulosti konkrétnej bane alebo o banskej činnosti v danom regióne. V opačnom prípade – keď nálezy z miesta vyzdvihne neodborník – sa tieto informácie nenávratne stratia. Predmety na obrázkoch pochádzajú z nezákonnej činnosti vyhľadávania archeologických nálezov tzv. detektoristami. Vykrádači ich vyzdvihli z rôznych lokalít banskoštiavnického regiónu a stredného Pohronia. Po zaistení políciou sa dostali do správy Pamiatkového úradu SR (všetky archeologické nálezy sú majetkom štátu). Tým, že nálezové okolnosti týchto predmetov neboli odborne zdokumentované a nepoznáme ani presné miesto ich nálezu, je ich informačná hodnota takmer nulová. Nevieme, z ktorých konkrétnych baní či iných lokalít pochádzali, preto nám už neprezradia nič o ich datovaní, ani neprispejú k poznaniu histórie tohto regiónu. Môžeme tak len obdivovať tvrdú prácu baníkov na našom území v minulosti.
Petra Kmeťová, PÚ SR (spracované s využitím dizertačnej práce M. Sládka Archeologické doklady banskej činnosti v Slovenskom rudohorí. Univerzita Komenského Bratislava, 2018)
